Nové pohľady na starú Bratislavu
Na výstave Pozri, Prešporok! sa dajú vidieť veduty, mapy, grafiky, fotografie a olejomaľby známych aj menej známych miest a pôvodného starého mesta
Medzi minulosťou a súčasnosťou slovenského hlavného mesta je obrovský rozdiel a nie je to len tým, že táto metropola za posledných sto rokov zákonite narástla podobne ako ostatné mestá. Žiaľ, na rozdiel od Prahy alebo Budapešti sa k nej jej obyvatelia neraz správali macošsky a mnohé z pôvodných ulíc, budov alebo výletných miest, ktoré odkazovali na jej bohatú históriu, neprežili alebo z nich zostali len torzá.
V archívoch sa však zachoval dostatok materiálov, ktoré nám umožňujú vrátiť sa do jej minulosti. Dá sa to aj prostredníctvom aktuálnej výstavy Pozri, Prešporok! (Od grafickej veduty k fotografickým pohľadom), ktorá sa až do jesene koná v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB).
OD KORUNOVÁCIE CISÁRA MAXIMILIÁNA II.
Srdcom expozície sú rôzne podoby zobrazovania mesta cez grafiky, fotografie alebo olejomaľby od známych aj menej známych umelcov stredoeurópskeho významu. Výstava je obsiahla, pozostáva z asi 250 exponátov.
Otvára ju najstarší pohľad na mesto z roku 1563 pravdepodobne od Hansa Mayra, ktorý zachytil korunováciu cisára Maximiliána II. Postupne sa dostávame k ďalším vedutám, pri ktorých zisťujeme, že vtedajší renesanční umelci pristupovali k pohľadom na mesto cez vlastnú optiku. Realistické zobrazovanie mesta a jeho okolia prišlo na rad až neskôr. Najstaršie výtvarné pohľady na mesto dopĺňajú fascinujúce historické mapy.
Prvá výstava tohto druhu sa v GMB konala v roku 1961
Zadali sme si konkrétne témy, napríklad Hrad alebo podhradie, a podľa toho sme hľadali všetko, čo sa nám zdalo vhodné na ukázanie charakteru mesta.
Patrícia Ballx
kurátorka výstavy
a v nasledujúcich desaťročiach sa k nej galéria často vracala. Aktuálna výstava Pozri, Prešporok! je predsa v niečom iná. Vďaka snahe kurátoriek Lucie Almášiovej a Patrície Ballx sa podarilo vytvoriť expozíciu, ktorá nám umožňuje pozrieť sa na Bratislavu z rôznych uhlov pohľadu a vidieť diela, ktoré boli dlho skryté alebo prešli náročnou reštaurátorskou prácou.
„Téma Bratislavy je pre GMB veľmi dôležitá. Je zaujímavé opäť sa k tejto téme po rokoch vrátiť. Máme nové poznatky, nové diela a viaceré sú nanovo reštaurované. Zároveň dorástla nová generácia, ktorá tieto diela vôbec nepozná,“hovorí Lucia Almášiová, kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie.
Nápad na výstavu pochádza od jej kolegyne Patrície Ballx, ktorá je kurátorkou zbierky starej kresby a grafiky GMB. Zbierka mestskej galérie obsahuje okolo 10-tisíc diel, len pohľadov na Bratislavu je niekoľko stoviek. Pri uvažovaní nad koncepciou výstavy si však uvedomila, že ak by vystavili len grafiky a kresby, expozícia by nebola úplná, a preto oslovila Luciu Almášiovú, ktorá sa v národnej galérii venuje primárne fotografii.
„Zadali sme si konkrétne témy, ako napríklad Hrad alebo podhradie, a podľa toho sme hľadali všetko, čo sa nám zdalo vhodné na ukázanie charakteru mesta,“vysvetľuje Patrícia Ballx postup, ktorý zvolili. „Potom sme išli podľa toho, aby sme mali zastúpené všetky techniky z rôznych období a autorov, aby sme vytvorili komplexnejší pohľad na dané miesta.“
Vďaka tejto mravčej práci sa im podarilo zostaviť skupiny pozoruhodných pohľadov na mesto. Tým najtradičnejším je pohľad na mesto z juhu, čiže z petržalskej strany. Grafík a fotiek je toľko, že by to stačilo na samostatné výstavy. Ale zachytených lokalít tu nájdete viacero, napríklad aj Dóm sv. Martina, nábrežie, Devín a ďalšie výletné miesta alebo dopravu.
Konkrétne miesta spojili do skupín, čím sa kurátorkám podarilo šikovným spôsobom prepojiť jednotlivé diela. To umožňuje návštevníkom pozrieť sa napríklad na východnú Víťaznú bránu na Bratislavskom hrade prostredníctvom fotografie aj grafiky. Fanúšikov histórie poteší, že mnohé pohľady zachytávajú dnes už neexistujúce miesta a stavby.
NAJSTARŠIA FOTOGRAFIA
Ďalšou pridanou hodnotou výstavy sú zreštaurované kresby a grafiky, ako aj staré fotografie, pre ktoré je pobyt na dennom svetle utrpením. Preto by sa návštevníci nemali sťažovať na zatiahnuté okná a decentné osvetlenie v miestnostiach. Bez týchto opatrení by expozícia nebola možná.
Najstaršia fotografia mesta pochádza spred roku 1860 od neznámeho autora. Tento druh fotografií je taký citlivý na svetlo, že by sa vôbec nemal vystavovať. Kurátorky sa s galériou dohodli, že snímka bude zapožičaná na prvých 30 dní konania expozície, potom ju nahradí kópia. Takýmto spôsobom vymenia viaceré diela.
„Žijeme v agresívnom prostredí. Na fotkách sa znečistenie z dopravy a iných zdrojov prejavuje tým, že určité prvky zo vzduchu prenikajú do fotografie a na povrch vytláčajú striebro. Ak majú fotky striebristú patinu, je to dôsledkom znečisteného prostredia,“vysvetľuje kurátorka Lucia Almášiová.
Najnáročnejším procesom reštaurovania prešli niektoré kresby a grafiky zo zbierok GMB. Pomocou dotačného systému sa im počas troch rokov podarilo vyzbierať financie na nápravu a osloviť externých reštaurátorov. Jedným z nich bol aj profesor Boris Kvasnica z Vysokej školy výtvarných umení, ktorý je odborníkom na reštaurovanie papiera a zároveň milovníkom vedút.
„Vybrali sme pre neho tvrdšie oriešky. Papier je veľmi krehký. Keď začne mať kyslosť, láme sa. Kedysi sa to riešilo tak, že ho zvykli nalepiť na kartón. No lepidlo postupne tiež začalo deštruovať papier a dielo bolo ohrozené. Nám sa však takto podarilo zachrániť najstarší grafický pohľad na Prešporok,“vysvetľuje kurátorka.
Napríklad dielo s korunovačným sprievodom Márie Terézie na pozadí hradieb vyzeralo ako nevystaviteľné a celkovo pripomínalo jednu veľkú šmuhu, no keďže profesor Kvasnica obraz poznal, lebo zhodou okolností mal doma jeho kópiu, podarilo sa mu ho zreštaurovať takmer do pôvodnej podoby. „Uvedomila som si, že bez reštaurovania sa dnes takáto výstava nedá spraviť. Čas pokročil a diela postupne degradujú, musíme sa im venovať,“dodáva Patrícia Ballx. Výstava Pozri, Prešporok! by mala mať aj sprievodný katalóg.
Ambíciou kurátoriek však bola nielen snaha ukázať rôznorodé historické pohľady na mesto, ale aj scitlivenie návštevníkov voči prostrediu hlavného mesta so všetkými historickými vrstvami.
„Ľudia môžu na tejto výstave vidieť, že Bratislava vyzerala inak. Napríklad pôvodný Aupark má krásny hviezdicovitý tvar s dlhými promenádami. Bratislava má bohatú históriu už od Keltov. Ľudia by mali byť oveľa tolerantnejší k pamiatkam, hoci vidíme, že k ich búraniu, žiaľ, dochádza aj dnes,“hovorí Patrícia Ballx.
Lucia Almášiová dodáva: „Dúfam, že výstava poopraví obraz u ľudí, ktorí sú návštevníkmi mesta, a posilní jeho historickú identitu. Dnes vidíme napríklad prudký nárast výškových budov, ale zabúdame na históriu. Mnoho ľudí má k Bratislave stále negatívny vzťah, lebo ju vnímajú ako rušné a špinavé mesto, no všimla som si, že sa konečne začínajú vyzdvihovať aj jej pekné miesta. Bratislava si to zaslúži.“
Dnes vidíme napríklad prudký nárast výškových budov, ale zabúdame na históriu. Mnoho ľudí má k Bratislave stále negatívny vzťah, lebo ju vnímajú ako rušné a špinavé mesto, no konečne sa začínajú vyzdvihovať aj jej pekné miesta.
Lucia Almášiová
kurátorka výstavy