Aké úlohy čakajú nových ministrov?
Dôležitou úlohou pre úradnícku vládu je dočerpanie 5 miliárd eur. V energetike treba predĺžiť cenové stropy pre firmy a v doprave vyriešiť problémy s tunelom Višňové
Zostava prvej slovenskej úradníckej vlády sa už finalizuje, nepoznáme z nej už len zopár členov. Pozreli sme sa na to, ktoré najhorúcejšie operatívne úlohy, nedotiahnuté reformy a miliardové rozhodnutia o štátnych peniazoch čakajú troch nových ekonomických ministrov – Petra Šveca, ktorý má dostať na starosť hospodárstvo, Jozefa Bíreša na pôdohospodárstve a Pavla Lančariča v rezorte dopravy.
V tomto roku treba celkovo dočerpať približne 5 miliárd eur z aktuálneho eurofondového obdobia, čo je takmer tretina všetkých zdrojov. Takmer polovica nedočerpanej sumy sa týka operačného programu, ktorý zastrešuje dopravu.
V percentuálnom vyjadrení majú z veľkých programov najslabšie čerpanie tie, ktoré zastrešujú životné prostredie (65 percent) a regionálny rozvoj (56 percent).
Veľa času nezostáva ani na dočerpanie 6,4-miliardového plánu obnovy, z ktorého sa financuje napríklad výstavba nemocníc, zelená energetika a rôzne reformy. Investície treba dokončiť do roku 2026.
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA Drahé energie sú stále výzvou a ťažko vylobované fondy treba aj dobre využiť.
Dotiahnuť treba dohodu so Slovenskými elektrárňami o dodávke lacnejšej elektriny pre domácnosti až do roku 2027. Predbežne sa na tom s podnikom dohodol končiaci minister hospodárstva Karel Hirman, no zatiaľ sú tieto dodávky právne plne pokryté len do roku 2024. V konečnom dôsledku nemusí ísť o najlepšie rozhodnutie. Domácnosti to bude menej tlačiť do úspor energií.
Rovnako treba predĺžiť aj stropovanie cien plynu a elektriny pre podniky, lebo zatiaľ to mal štát pokryté len počas prvého kvartálu tohto roka.
Definitívne nie je doriešená ani pomoc pre energeticky najnáročnejšie veľkofabriky. Parlament síce schválil zvýšenie zdrojov na spätné kompenzácie z envirofondu, ktorému posielajú fabriky peniaze za emisné kvóty. O konkrétnych sumách však budú rozhodovať ministri.
Slovensko bojuje naďalej o jednu z najväčších zahraničných investícií vo svojej histórii – o stredoeurópsku fabriku na batérie do elektromobilov nemeckého Volkswagenu, ktorá má stáť až štyri miliardy eur a zamestnať má zhruba dvetisíc ľudí. Slovensko so svojou najhustejšou výrobou áut na svete žiadnu baterkáreň ešte istú nemá, zatiaľ čo prechod na elektromobily je mimoriadne rýchly.
Veľa práce zostáva aj okolo prípravy nového priemyselného parku v Šuranoch, kde začal baterkáreň lákať ešte bývalý minister hospodárstva Richard Sulík. Najväčším súperom Slovenska v boji o investíciu je Česko. Poľsko i Maďarsko už majú prisľúbené aj iné baterkárne.
Okrem získania úplne nového investora treba ďalej chystať aj nové lokality pre závody už prilákaných investorov.
Treba si postrážiť, aby nič nebrzdilo budovanie novej automobilky Volva v Košiciach, nového závodu nemeckého Winkelmannu na komponenty tepelných čerpadiel v Rimavskej Sobote a Boschu pri Prešove. Osobitne sa treba venovať hlavne Boschu s jeho novou prevádzkou na motory pre elektrobicykle.
Vlani Slovensku totiž napokon potvrdil oveľa menšiu investíciu, ako sa rysovala pôvodne. Z pôvodných 4000 pracovných miest je zatiaľ istých iba 400.
Na jeseň minulého roka Slovensko získalo od Európskej únie prvý veľký eurofondový balík v objeme až 1,1 miliardy eur na dekarbonizáciu najväčších fabrík, ktoré sa doteraz k takýmto dotáciám vôbec nedostávali. Čo najrýchlejšie ich však treba posunúť aj do samotných podnikov. Inak sa môže stať, že ich nadnárodní vlastníci zmodernizujú radšej iné svoje prevádzky v cudzine. Mimoriadne dôležité môžu byť tieto podpory hlavne pre košické oceliarne amerického U. S. Steelu. Ten si bez nich totiž nevie predstaviť prestavbu pecí na koks a uhlie na pece elektrické. Ak bude investícia dlho meškať, nemusí sa uskutočniť vôbec.
Z dlhodobejších reforiem chce nový minister Švec podľa informácií Denníka E viac presadzovať vylepšenie podpory inovácií. V hre je napríklad prideľovanie voucherov pre najinovatívnejšie podniky, čo zabezpečí, že štát im bude o to rýchlejšie poskytovať nové podpory.
Štát by podľa Šveca mohol v budúcnosti aj intenzívnejšie pomáhať tým firmám, ktoré budú zamestnávať viac Rómov. Firmy tak získajú nových pracovníkov a zlepší sa aj príjem Rómov.
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA Výmena šéfa pozemkového fondu je otázna, rýchle rozdelenie podpôr nutné.
Dokončiť treba predovšetkým rozdelenie historicky najvyšších eurofondových podpôr pre domácich farmárov a potravinárov v celkovom objeme až zhruba pol miliardy eur. Smerovať majú
hlavne do rozvoja výroby mäsa, ovocia či zeleniny, ktoré tu chýbajú a musia sa vo veľkých objemoch voziť aj z cudziny.
Už 5. júna sa skončia dočasné zákazy dovozov ukrajinského obilia i olejnín do susediacich krajín EÚ. Ak by lacnejšie importy od východného suseda mali naďalej zhoršovať ekonomiku domácich farmárov, Slovensko musí Brusel presvedčiť, aby ich zákaz ešte predĺžil.
Končiaci minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan mal rozpracovanú výmenu generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje až zhruba tretinu všetkej poľnohospodárskej pôdy v krajine. Je otázne, či úradnícka vláda ešte bude robiť túto personálnu zmenu, lebo nová vláda, ktorá vzíde z jesenných volieb, môže šéfa fondu zasa rýchlo zmeniť.
Zmena sa chystala preto, lebo terajší šéf fondu Ján Marosz bol na jeho čelo dosadený pred vyše rokom a pol bez výberového konania. Vlčan síce nový výber stihol dokončiť, no jeho víťaz Peter Marušak bol protikorupčnou mimovládkou Transparency International Slovensko skritizovaný za menšiu odbornosť i slabšie pripravený projekt riadenia fondu.
Nový minister musí rýchlo doriešiť prípravu vykonávacích predpisov k novej dotačnej politike EÚ. Ide o technické detaily, ako vlastne majú farmári predkladať svoje žiadosti o podporu zo spoločného rozpočtu Únie.
Farmárom veľmi záleží aj na nových výpomociach na rozvoj produkcie mäsa, ovocia aj zeleniny z vlastného národného rozpočtu v objeme 30 miliónov eur, ktoré síce mali od končiacej vlády sľúbené, no už neprišlo k ich presunu zo všeobecnej pokladničnej správy priamo na ministerstvo pôdohospodárstva. Dúfajú, že nový minister dohodu dotiahne.
Zo strany mnohých politických strán je tu už dlhšie veľký tlak aj na prijímanie rôznych opatrení voči vysokým cenám potravín. Ekonómovia však radia, že najlepším riešením tohto problému sú iba šeky pre sociálne najslabších. Rôzne celoplošné opatrenia vo forme znižovania daní môžu, naopak, iba príliš zaťažiť štátnu pokladnicu.
Z dlhodobejších reforiem bývalý šéf agrorezortu Vlčan nedotiahol napríklad rozšírenie využívania foriem obhospodarovania lesov, ktoré sú najšetrnejšie k prírode, rovnako ako vyvlastňovanie pôdy dodnes nezistených vlastníkov, ktorí sa o ňu neprihlásia ani po intenzívnejšom oslovovaní zo strany úradov. Nedotiahnutý zostáva aj nový register užívacích práv k pôde, ktorý by širokú verejnosť rýchlo zorientoval v tom, kto a ako ovláda konkrétnu pôdu. Predišlo by sa tak mnohým sporom o pôdu a transparentnejšie by bolo aj celé poľnohospodárstvo.
Už niekoľko agroministrov za sebou nedotiahlo ani vytvorenie agrárneho rizikového fondu na odškodňovanie extrémneho sucha či povodní. Všetci sa napriek sľubom vždy vyhovárali na to, že farmári a poisťovne sa nevedia dohodnúť, kto a v akej miere má spoluvytvárať spoločné zdroje fondu. Ak však k dohodám dlho neprichádza zdola, je na štáte, aby pravidlá vytvoril sám, lebo dnes katastrofy odškodňuje iba vláda podľa svojich okamžitých finančných možností.
Odvahu na prípravu prvého naozaj jasného návrhu rizikového fondu by mohol mať práve nový, politicky nezaťažený minister.
MINISTERSTVO DOPRAVY Chýbajúca technológia pre tunel Višňové môže zdržať žilinský úsek D1.
Ministerstvo dopravy má otvorených niekoľko veľkých zákaziek.
Dodávka technológií pre tunel Višňové na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. V tendri s predpokladanou hodnotou 71,5 milióna eur sú dve ponuky. Teraz sa čaká, že diaľničiari oznámia víťaza, ale potom môžu ešte prísť ďalšie námietky. Bez technológií, ako je osvetlenie, tunel nebude fungovať, aj keby spoločnosť Skanska stihla na konci budúceho roka dokončiť stavebné práce. Osadenie technológií sa odhaduje na dva roky práce.
Druhá etapa severného obchvatu Prešova (R4). Tender smeruje do finále, Národná diaľničná spoločnosť práve vyhodnocuje tri ponuky, ktoré vysoko presiahli jej pôvodné odhady (263 mil. eur bez DPH), rozdiel medzi prvou a druhou najnižšou ponukou je približne milión eur (Eurovia s cenou 338 miliónov a Doprastav s cenou 339 miliónov eur). Cenový odhad však pochádza z obdobia spred ruského útoku na Ukrajinu. Aj túto zákazku môžu ešte oddialiť námietky.
Najdôležitejšie súťaže dnes organizujú diaľničiari v súvislosti s elektronickým mýtom. Keďže sa naťahujú, doterajší prevádzkovateľ mýta (SkyToll) funguje cez predĺžený kontrakt, ktorý je pre štát nevýhodný – pôvodný by mu vypršal na prelome rokov 2022/2023.
Rozbehnuté sú dve súťaže. Prvá má vygenerovať dodávateľa nového mýtneho IT systému. Diaľničiari označili za víťaza CzechToll (sesterská firma SkyTollu), no v súťaži sa zrejme takisto čaká na rozhodnutie o námietkach. Druhá má zabezpečiť mýtne služby, teda napríklad vydávanie palubných jednotiek, cez ktoré kamióny sledujú satelity, a podľa toho sa účtuje mýto. Diaľničiari už v tomto tendri zrejme vyzbierali ponuky od záujemcov, vo vestníku verejného obstarávania je aj záznam o námietkovom konaní.
Úradnícka vláda tak môže postrážiť posledné kroky v príprave nového mýta a mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú pre rozhodovanie podstatné – Národná diaľničná spoločnosť nikdy neposkytla verejnosti odborný a presný odhad napríklad o tom, koľko zaplatí tento rok SkyTollu za nadsluhovanie v mýte.
Na železnici sa zasa čaká na výsledok tendra na elektrifikáciu trate medzi Bánovcami nad Ondavou a Humenným. Naposledy železničiari zverejnili, že si za víťaza vybrali ponuku od firmy Eltra za 216 miliónov eur, kontrakt zatiaľ v centrálnom registri zverejnený nie je.
Veľa stavebných firiem čaká aj na rozhodnutia o dodatkoch k zmluvám na stavby ciest – ide o premietnutie vysokej inflácie.
V najbližších týždňoch či mesiacoch sa na ministerstve dopravy a v jeho podriadených organizáciách čaká aj napríklad na rozhodnutia o tom, či a odkedy sa bude priplácať za kúpu lístka na vlak priamo v pokladnici na stanici a nie napríklad cez aplikáciu či e-shop.
Medzičasom sa o podporu vlády uchádza aj Útvar hodnoty za peniaze. Ten by rád zmenil kritériá toho, ktoré projekty majú a ktoré nemajú prechádzať ich analytickými posudkami. Návrh je zvýšiť spodnú hranicu pre malé projekty (na 3 milióny eur), ale najmä znížiť hranicu na hodnotenie veľkých projektov (zo 40 na 10 miliónov eur). V praxi to znamená, že ÚHP bude ročne hodnotiť o 15 až 20 projektov viac a celkovo sa viac sústredí na tie väčšie. Na takúto zmenu stačí zmena nariadenia vlády.
Len nedávno parlament schválil, že v prípade väčšiny diaľnic bude ÚHP robiť posudky až v neskorom štádiu ich prípravy, a tak bude priestor na hľadanie uplatniteľných optimalizácií minimálny.