Karas obišiel Hegera. Pomáha oligarchom, varujú experti

Viliam Karas ešte ako minister spravodlivosti neakceptoval stopku od Eduarda Hegera, ktorý na vláde zastavil jeho kontroverznú novelu. Poza premiérov chrbát sa dohodol s dvoma poslancami, nech jeho návrh predložia do parlamentu, a teraz sa zvádza boj, či prejde.

Desiatka významných mimovládnych organizácií varuje, že novela zákona o nadáciách zavádza súkromné nadácie, ktoré sú ušité tak, že v skutočnosti pomôžu zakryť majetok oligarchom. Karas ich kritiku odmieta.

O novele by mali poslanci hlasovať tento týždeň. Ak by ju posunuli do ďalšieho kola schvaľovania, definitívne by o nej stihli rozhodovať v júni, keď by mala byť posledná riadna schôdza pred predčasnými voľbami.

ROZHODUJÚCE BUDÚ OĽANO A HLAS

Pri hlasovaní, či návrh prejde ďalej, bude kľúčový postoj OĽaNO a Hlasu, ktoré neprezradili, či ho podporia. Proti novele sú SaS, Demokrati, naopak, očakáva sa podpora Sme rodiny, Smeru a radikálov.

Igor Matovič včera vyhlásil, že ešte nevie, či OĽaNO podporí novelu. „Zatiaľ všetky podozrenia, že by to umožňovalo korupciu, máme vyvrátené. Ale o finálnom postoji k novele budeme ešte rokovať,“povedal.

To, ako končiaci minister Karas návrh pretláčal, sa vymyká bežným pravidlám. Nie je obvyklé, aby minister nebral ohľad na vôľu premiéra a návrh na zmenu zákona odniesol poslancom, nech ho oni navrhnú v Národnej rade, a potom k nemu ešte zvolal novinárov na ministerstvo v špeciálnom režime mlčanlivosti.

V parlamente predložili Karasovu kontroverznú novelu o nadáciách poslanec Sme rodina Miloš Svrček a poslankyňa OĽaNO Anna Andrejuvová, ktorá má na ministra väzby. Jej poslaneckým asistentom je Sebastián Klokner, ktorý pôsobí v Karasovej advokátskej kancelárii Maple & Fish a špecializuje sa práve na oblasť ochrany majetku a trusty.

Karas a Andrejuvová odmietli, že by sa Maple & Fish či samotný Klokner akokoľvek podieľali na novele.

Súboj o novelu sa dial medzi Hegerom a Karasom v tichosti ešte v apríli, teda v čase, keď vláda nebola v ohrození a ani sa len nehovorilo o jej výmene za úradnícku vládu Ľudovíta Ódora. Na povrch sa dostáva až teraz, keď Hegerov kabinet skončil a návrh je v parlamente.

Na verejnosti bolo doposiaľ známe iba to, že medzi Hegerom a Karasom ešte koncom marca vzniklo napätie pre iný návrh – novelu Trestného zákona, ktorá okrem iného znižuje tresty za ekonomické trestné činy. Heger sa dal pripísať ako jej spolupredkladateľ z obavy, že by sa doň mohla v parlamente dostať sporná zmena, ktorá by bola po vôli Karasovi, ale nie premiérovi.

Toto Hegerovo rozhodnutie, ktorým získal právomoc novelu kedykoľvek stiahnuť a zabrániť tak prípadnému neželanému scenáru, prišlo po tom, ako Karas rokoval s nezaradeným poslancom Tomášom Tarabom, ktorý na jeseň navrhoval ešte odvážnejšie zmeny Trestného zákona, napríklad aby sa väzeniu mohli vyhnúť politici, ktorí by legalizovali špinavé peniaze.

Keď sa Heger v marci stal spolupredkladateľom Karasovej novely Trestného zákona, minister spravodlivosti hovoril o „vysokej miere nedôvery“premiéra voči jeho osobe. Návrh pred pár dňami posunuli v parlamente do druhého čítania, v rámci ktorého ju bude možné ešte upravovať. Po vymenovaní úradníckej vlády však už rozhodnú nový premiér Ľudovít Ódor a nová šéfka rezortu spravodlivosti Jana Dubovcová, či ju Národnej rade ponechajú na definitívne schvaľovanie na júnovej schôdzi.

POMOC LGBTI+ PÁROM IBA NÁLEPKA?

Ódor ani Dubovcová však nebudú mať dosah na nadačnú novelu, keďže Karas obišiel Hegera a dohodol sa na jej predložení s poslancami Svrčekom a Andrejuvovou, ktorí ju doručili Národnej rade 14. apríla a iba oni ju môžu stiahnuť z rokovania parlamentu.

Významné slovenské mimovládky upozorňujú, že pod „nálepkou pomoci LGBTI+ párom“zavádza tzv. súkromné nadácie, ktoré pomôžu oligarchom zakryť majetok. Návrh podľa nich otvára dvere financovaniu nelegálnej činnosti či vytváraniu neprehľadných finančných a korupčných schém bez verejnej kontroly.

„Predložený návrh bol súčasťou balíčka zákonov, ktoré mali riešiť práva LGBTI+ komunity. Pre páry rovnakého pohlavia či nezosobášené páry však v skutočnosti návrh neprináša žiadne riešenie. Z dôvodu nutnosti založiť si samostatnú právnickú osobu, viesť účtovníctvo či ustanoviť orgány právnickej osoby je takýto návrh pre bežných ľudí prakticky nepoužiteľný,“tvrdia mimovládky.

Ako príklad zneužitia aktuálneho návrhu môže podľa neziskoviek poslúžiť nedávny prípad bývalého riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka. S obvineným podnikateľom Petrom Kubom mal obchodné vzťahy a ten zároveň platil vzdelanie Rezníkových dcér, čo špeciálna prokuratúra po zverejnení začala preverovať pre podozrenie z korupcie.

„Založenie súkromnej nadácie na účely podpory vzdelávania potomkov a možnosť prijímania darov od tretích osôb pri nedostatočnej povinnosti ich zverejňovania je pritom podstatou predloženého návrhu,“podotýkajú mimovládky s tým, že terajší zákon zabezpečuje transparentnosť nakladania s majetkom aj jasné informácie o konečných užívateľoch výhod.

Karas označil výhrady mimovládok, že navrhované súkromné nadácie by umožnili zakryť majetok oligarchov, za absurdné a ideologicky motivované.

„Ak by chcel niekto zakrývať majetok, vyhýbať sa daniam alebo prať špinavé peniaze, navrhovanú formu súkromnej nadácie, ku ktorej budú mať priamy prístup daňové orgány a polícia, by si nikto s elementárnou mierou racionality určite nevybral,“odkázal Karas cez tlačové oddelenie ministerstva.

Mimovládky nesúhlasia, z tohto Karasovho tvrdenia podľa nich logicky vyplýva, že daňová či iná kriminalita sa nedeje v subjektoch, ktoré sú pod kontrolou daňových orgánov či polície. „Pranie špinavých peňazí v obchodných spoločnostiach či podvody na DPH by potom neexistovali.

Navyše kontrole daňového úradu či polície podliehame v nejakej miere všetci, ale aby sa vyšetrovanie začalo, musí existovať nejaký podnet. Pointou práve je, že navrhovaná právna forma by bola ideálnou zásterkou pre transakcie, ktoré by inak vyvolávali pozornosť,“reaguje právnička Eva Braxatorisová z Nadácie Pontis.

Ani existencia registra partnerov verejného sektora podľa nej nespôsobila, že sa vytratila chuť skrývať skutočných vlastníkov, ale práve jeho prístupnosť na internete umožňuje odhalenie a riešenie takýchto praktík. „Ak však rezignujeme na transparentnosť a dáme možnosť prijímať a dávať dary v súkromných nadáciách bez reálnej kontroly, je šanca na ich odhalenie mizivá,“uviedla Braxatorisová z Pontisu.

Karas obhajuje novelu aj tým, že prešla riadnym pripomienkovým konaním, boli odstránené „úplne všetky rozpory“a z odborného hľadiska bola dosiahnutá absolútna zhoda. „Z čisto politických dôvodov sa poverený predseda vlády SR Eduard Heger po mediálnom tlaku rozhodol návrh zákona nepredložiť na rokovanie vlády SR. Považujeme to za chybu,“tvrdí Karasova hovorkyňa Monika Klobušická.

Braxatorisová z Nadácie Pontis v tejto súvislosti vraví, že úplná zhoda sa nedosiahla, v rámci pripomienkového konania sa neodstránila zásadná pripomienka ministerstva vnútra, že správa súkromného majetku do nadačného zákona nepatrí.

Návrh bol súčasťou balíčka zákonov, ktoré mali riešiť práva LGBTI+ komunity. Pre páry rovnakého pohlavia či nezosobášené páry však v skutočnosti návrh neprináša žiadne riešenie.

mimovládky