Martinská nemocnica sa ešte dá stihnúť
Krajina dopláca na to, že politici nie sú schopní plniť vlastné ciele, hovorí Martina Antošová, ktorá má na starosti stavbu novej nemocnice v Martine
VMartine by v roku 2026 vďaka financiám z plánu obnovy mali otvoriť novú nemocnicu, no v tendri sa nenašla firma, ktorá by ju chcela postaviť. Do súťaže na stavbu nemocnice za 330 miliónov eur sa neprihlásil nikto.
Martina Antošová riadi tím, ktorý nemocnicu pripravuje, a v rozhovore vysvetľuje, ako budú teraz postupovať.
Dá sa ešte postaviť nemocnica v Martine z financií z plánu obnovy?
Stále si myslím, že je možné to stihnúť. Ako príklad si zoberiem susednú Českú republiku, ktorá podobným spôsobom – teda takzvaným design-build (systém, v rámci ktorého projektant a staviteľ spolupracujú od začiatku, pozn. red.) súťažila Onkologické centrum vo Fakultnej nemocnici Motol. Ide o projekt za 3,2 miliardy českých korún bez DPH (asi 135 miliónov eur). V porovnaní s nami ide o menší projekt, ale okrem výstavby zahŕňa aj rekonštrukciu a opciu na Výskumné centrum. V čase vyhlásenia súťaže bola k dispozícii len architektonická štúdia, termín ukončenia je december 2025.
Pravidelne monitorujem aj ďalšie zahraničné projekty, napríklad v USA dokážu postaviť porovnateľneveľké projekty do dvoch rokov. Na druhej strane, aj v Estónsku mali ambíciu postaviť v Talline porovnateľne veľkú nemocnicu z Plánu obnovy a odolnosti, no termín budú posúvať.
Od čoho závisí, či to stihnete?
Od toho, ako rýchlo budeme vedieť urobiť analýzu toho, prečo neboli predložené ponuky. Oslovili sme potenciálnych uchádzačov, s ktorými sme komunikovali v rámci prípravných trhových konzultácií. Potom sa rozhodneme, či vypíšeme nanovo tender po úprave niektorých podmienok účasti alebo či zvolíme priame rokovacie konanie.
Ak by išlo o priame rokovacie konanie, nebol by to pre Európsku komisiu problém?
Priame rokovacie konanie so zverejnením umožňuje súčasná legislatíva, pokiaľ vám v tendri nepríde žiadna ponuka. Je to v súlade so zákonom. Keďže by to bolo so zverejnením, mohlo by sa prihlásiť viac firiem. V porovnaní s klasickým tendrom, ktorý sa dá v zmysle platnej legislatívy nastaviť na 30 dní, by bol tento proces trochu dlhší.
Ako dlho by to trvalo?
To budem vedieť povedať, keď si spravíme podrobnejšiu analýzu.
Doteraz bol projekt nemocnice v Martine veľmi natesno, nebola tam časová rezerva. Ak sa to ešte predĺži, kde získate čas, aby sa to dalo stihnúť?
Veľa vecí sme urobili už počas tohto tendra. Viaceré veci sme začali projektovať v rámci svojich kapacít. Paralelne prebiehali aj ďalšie procesy, veľký pokrok sme urobili v príprave podkladov na digitalizáciu, veľký progres nastal v nastavení nemedicínskych procesov. Spravili sme podklad pre rámec súťaží na medicínske technológie. S komorou architektov pripravujeme súťaž návrhov na interiér, ktorú plánujeme vyhlásiť v najbližšom čase. Stále dokážeme byť súčinní s dodávateľom, efektívna spolupráca vedie k dobrým výsledkom.
V rozhovore pre Aktuality ste pred mesiacom povedali, že niektoré firmy sa zaujímali o súťažné podklady. Koľko ich bolo?
V prípravných trhových konzultáciách bolo minimálne deväť spoločností schopných túto stavbu realizovať.
Čo sa za mesiac zmenilo?
Z môjho pohľadu nič. Takéto situácie prináša život. Sú veci, ktoré viete ovplyvniť, a také, ktoré sa ovplyvniť nedajú. Ak niekto očakával, že budem chodiť po trhu a prosiť firmy, nech nám dajú ponuku, tak sa veľmi mýli. Napriek tomu, že nemocnicu chceme postaviť, nebudem podporovať správanie, ktoré vedie k deformácii a ovplyvňovaniu trhu takouto cestou. Konšpiračné teórie a obviňovanie teraz očakávam z každej strany.
Ak by nám prišla len jedna ponuka, určite by niekto tvrdil, že sme to mali dohodnuté. Teraz nám neprišla žiadna ponuka, tak si môže niekto vymyslieť, že to bolo tiež dohodnuté, lebo tam niekto nevidel dostatočnú maržu. Môžete si vymyslieť, čo len chcete. Pre nás je teraz dôležité nenechať sa ovplyvniť mediálnym ani politickým tlakom a spolu s NIKA (Národná implementačná a koordinačná autorita, ktorá má na úrade vlády na starosti plnenie plánu obnovy, pozn. red.) a ministerstvom sa dohodnúť na ďalších krokoch. Cieľ máme stále ten istý.
Ako si vysvetľujete, že sa do tendra nik neprihlásil?
Priznám sa, že si vzniknutú situáciu neviem vysvetliť. Rozhodnutie predložiť ponuku je v konečnom dôsledku na zhotoviteľovi. Opis predmetu zákazky bol pripravený v porovnaní s inými, podobnými tendrami na veľmi dobrej úrovni, čo nám bolo potvrdené aj uchádzačmi v prípravných trhových konzultáciách. Otázky od uchádzačov prichádzali, dopyt sme priebežne evidovali. Obyčajne to funguje tak, že ak je firma nespokojná s čímkoľvek v súťaži, tak sa pýta, dáva žiadosti o nápravu, námietky.
Na tieto podnety je verejný obstarávateľ povinný adekvátne reagovať. Ak by bola akákoľvek požiadavka zo strany trhu na podmienky účasti, kritériá či iné nejasnosti v tendri, určite by sme sa im venovali s príslušnou vážnosťou.
Najnovšie som sa dozvedela som sa, že Eduard Heger mal stretnutie s predstaviteľom zväzu stavebných podnikateľov, ktorý ho údajne informoval o rizikách našej súťaže.
Vedeli ste o tom?
Je to pre mňa úplne nová a šokujúca informácia, pretože ak mal expremiér vedomosti o nespokojnosti trhu a bol akokoľvek upozornený na to, že by nám potenciálne neprišla žiadna ponuka, tak nás mal o tom informovať a mohli sme to vyriešiť. S účastníkmi nemôžeme komunikovať priamo. Všetko sa deje prostredníctvom elektronickej platformy. O to viac ma táto informácia nepríjemne prekvapila.
Účastníkom prípravných trhových konzultácií sme poslali list, aby nám vysvetlili problematické časti tendra a dôvody, prečo nepodali ponuku. Zároveň sme počas víkendu analyzovali aj iné možnosti, ktoré v súčasnosti vnímajú aj dodávatelia z iných oblastí. Ide najmä o turbulentnú a nestabilnú politickú situáciu, ktorá môže mať potenciálny vplyv aj na garanciu zmluvných vzťahov zo schém EÚ, negatívnu medializáciu zdravotníckych projektov z plánu obnovy, neschopnosť Slovenska čerpať financie z prostriedkov EÚ, rušenie tendrov a zmlúv. Toto všetko vnímajú aj spoločnosti zo zahraničia, pre ktoré realizácia projektov na Slovensku predstavuje vzhľadom na okolnosti relatívne vysoké reputačné riziko.
Ako neúspešný tender skomplikuje projekt nemocnice?
Zatiaľ by som o výrazných komplikáciách nehovorila a nevyvolávala zbytočnú paniku. Tiež by som chcela poprosiť, aby sa tejto témy nechytali politické strany, ktoré nevidia do hĺbky príprav a stavu projektu. Negatívnu medializáciu citlivo vníma aj zahraničie a zbytočné eskalovanie mediálneho negativizmu určite neprispeje ani nám. Po dohode s vedením nemocnice sme sa rozhodli tender zopakovať. Určite týždeň počkáme na odpovede účastníkov prípravných trhových konzultácií a výber procesu verejného obstarávania skonzultujeme s NIKA a ministerstvom. Iné procesy ďalej prebiehajú.
Čo firmy zneistilo?
Situácia na Slovensku je v posledných mesiacoch veľmi negatívne vnímaná zo strany zahraničia. Slovensko sa berie ako partner, ktorý je politicky nestabilný. Kontrakty, ktoré vznikajú, sa nenapĺňajú alebo sú vypovedané a nie je to len pri stavebných zákazkách, ale aj pri dodávateľoch medicínskych technológií alebo farmaceutických spoločnostiach. Obdobne nás vnímajú aj zahraniční partneri, s ktorými spolupracujeme napríklad v oblasti výskumu.
Európska komisia nám pošle do dvoch týždňov peniaze a na Slovensku nemáme vyriešený ešte ani rámec štátnej pomoci k viacerým výskumným schémam. Ako majú s nami spolupracovať, keď nevieme zaplatiť ani služobnú cestu? Ďalšia vec, ktorá ovplyvňuje vnímanie trhu, je, že plán obnovy v zdravotníctve bol negatívne medializovaný. Menili sa míľniky, niektoré plánované veci sa už nebudú robiť, presúvali sa financie v rámci rôznych plánovaných aktivít, znižoval sa objem peňazí, objavili sa otázky o garancii platieb či o tom, že firmy musia všetko financovať z vlastných zdrojov a budú mať zaplatené výdavky až po júni 2026 a podobné nezmysly.