Ani výroky politikov nie sú bez limitov
Prezidentka nie je povinná zniesť akúkoľvek hlúposť na svoju adresu, tvrdí Tomáš Kamenec
Tieto, s prepáčením, „kecy“, že prezidentka koná podľa amerických záujmov, predstavujú čisto politickú agendu, ktorá nemá žiadny skutkový základ. Je to snaha získať politické body, hovorí o vyjadreniach opozičných strán na adresu Zuzany Čaputovej odborník na mediálne právo advokát Tomáš Kamenec z advokátskej kancelárie PaulQ.
Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že voči predsedovi Smeru Robertovi Ficovi podnikne právne kroky pre šírenie klamstiev o Georgeovi Sorosovi a americkej agentke, ktoré podľa nej už prekračujú hranice politického súboja. Ako jej rozhodnutie hodnotíte?
Neviem do detailu posúdiť rozhodnutie pani prezidentky ako súkromnej osoby brániť sa voči výrokom predsedu Smeru. Nepoznám všetky výroky, ktoré Robert Fico predniesol na jej adresu. Podľa toho, čo som vysledoval v médiách, mám názor, že do veľkej miery ide o hrubú manipuláciu zo strany predsedu Smeru. Je to zmes klamstiev, hlúpostí a hoaxov. Ak tam naozaj je porušenie subjektívnych práv pani Čaputovej ako fyzickej osoby, asi je namieste, aby použila všetky právne prostriedky na svoju ochranu. Nemyslím si, že ani osoba v jej funkcii je povinná zniesť akýkoľvek útok, hlúposť a klamstvo na svoju adresu.
Politici sú verejne činné osoby, ktoré musia strpieť väčšiu mieru ohovárania či kritiky na svoju adresu. Kedy nastane moment, že by sa mali brániť súdnou cestou?
Máte pravdu v tom, že politici musia zniesť podstatne útočnejší prejav na svoju osobu, ako sú povinní znášať bežní ľudia. Politici musia zniesť útočnejšiu kritiku aj tvrdšie vyjadrenia. Politická debata v demokratickej Európe má široké hranice. Prostriedkami práva do veľkej miery nie je možné obmedzovať politickú debatu, brániť politikom v slobodnej súťaži politických síl a politických ideí. Ani výroky politikov v politickej súťaži však nie sú bez limitov. To znamená, že nie je možné akceptovať akékoľvek vyjadrenie, klamstvo, manipuláciu s faktmi či hodnotiace úsudky. Treba povedať, kedy takéto vyjadrenie presahuje aj široké hranice politickej diskusie a kedy ide o neoprávnený zásah do práv politikov. V nejakom momente osoba, ktorá vykonáva funkciu prezidenta SR, ako osoba absolútneho verejného záujmu má právo brániť sa proti výrokom jedného z lídrov opozície takisto ako osoby absolútneho verejného záujmu. Výroky síce sú prednesené v rámci politickej debaty, no vymykajú sa z rámcov, ktoré sú právom dovolené.
Nie je jasne definovaná hranica? Napríklad pri vyhrážkach smrťou či pri nedokázateľných klamstvách?
Vyhrážky smrťou sú extrémna forma, tam by som už zvažoval aj prostriedky trestného práva. Zatiaľ som v rámci politickej diskusie nebadal vyhrážky smrťou a verím, že v členskom štáte EÚ a v krajine, ktorá rešpektuje základné práva a slobody, sa toho ja a ani moje deti nedožijeme. Z menej explicitných prejavov sú to také závažné klamstvá, nepravdy, ktoré zásadným spôsobom môžu zasiahnuť do osobnostných práv osoby – či už je to prezidentka, alebo Robert Fico ako fyzická osoba. V tejto súvislosti mi napadá reakcia Fica na výroky Igora Matoviča týkajúce sa jeho údajných účtov na Belize.
Tam padlo trestné oznámenie?
Údajne. Predseda Smeru avizoval, že podá trestné oznámenie. Neviem, či sa to stalo a ako bolo vybavené. Určite pôjde tiež o také hodnotiace úsudky, ktoré nemajú akýkoľvek skutkový základ – na hodnotenie skutkov alebo osoby svojho politického oponenta musím mať nejaké fakty, na ktorých základe hodnotenie robím. Ak ich nemám, ide o neoprávnený hodnotiaci úsudok, ktorý môže byť porušením práva. Potom ide o intenzitu porušenia – určitú mieru preháňania, expresivity musí politik zniesť. Je to daň za veľkorysosť demokracie, daň za to, čo nám toto zriadenie poskytuje ako to najlepšie, ktoré zatiaľ na svete existuje. Ak sa však prekročí táto pomyselná čiara, táto miera veľkorysosti, ktorú nám sloboda dáva, tak si myslím, že aj pri neoprávnenej kritike a neoprávnených hodnotiacich úsudkoch je možné sa efektívne brániť. Príkladom je určite predchádzajúce súdne konanie Zuzany Čaputovej voči podpredsedovi Smeru Ľubošovi Blahovi.
K tomu sa dostaneme, ale skúsme vysvetliť, aký je rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom. Ilustrujme ho napríklad na výroku, že Zuzana Čaputová je americká agentka.
Toto je tvrdý oriešok. V nejakom veľmi formálnom a prísnom svete môžeme povedať, že tvrdenie „Zuzana Čaputová je americká agentka“môže byť skutkovým tvrdením, ak by sme vedeli zadefinovať, čo vlastne americký agent je. Ak si poviem, že americkým agentom je príslušník americkej spravodajskej služby, tak vieme posúdiť, či ide o pravdivé alebo nepravdivé tvrdenie. Pravdivé by bolo vtedy, ak by bola príslušníkom spravodajskej služby USA, čo zjavne bude hlúposť. Nepravdivým tvrdením by to bolo, ak by sme nevedeli preukázať jej služobný pomer k spravodajskej službe. Na druhej strane výrok „Zuzana Čaputová je americkou agentkou“nemožno vnímať v politickej debate takto formalisticky. Ide skôr o hodnotenie – teraz len anticipujem, lebo nikde nie je presne napísané, prečo Robert Fico takéto hodnotenie robí voči Zuzane Čaputovej. Môžem sa len domnievať, že ak Zuzana Čaputová háji cudzie záujmy a koná na popud americkej ambasády, berie si noty, ako konať, zo Spojených štátov, tak tieto názory sa dajú zhrnúť pod pomenovanie americká agentka. Je však dôležité, aby sa vedel dokázať skutkový základ pre toto tvrdenie. Skutočne je možné sa domnievať, že si Zuzana Čaputová berie noty, ako konať, z americkej ambasády? Skutočne úradnícku vládu vnútila Zuzane Čaputovej americká ambasáda? Skutočne parlament určil termín predčasných volieb na 30. septembra, lebo Zuzana Čaputová dostala taký príkaz zo Spojených štátov? Skôr si myslím, že tieto domnelé fakty nemožno pretaviť do hodnotenia, že je agentkou USA. Pokiaľ mi je známe, pani Čaputová je občiankou SR, ktorá bola riadne zvolená v priamych, slobodných voľbách za prezidentku SR a túto funkciu vykonáva v súlade so svojimi právomocami, ktoré jej vyplývajú zo zákona a z ústavy. Tieto, s prepáčením, „kecy“, že koná podľa amerických záujmov, predstavujú čisto politickú agendu, ktorá nemá žiadny skutkový základ. Je to snaha získať politické body, upútať pozornosť a hľadať nepriateľa tam, kde nie je.
Ste predsedom správnej rady občianskeho združenia Via Iuris, ktoré Smer kritizuje. Naposledy spomenul Via Iuris v súvislosti s tým, že prezidentka Čaputová v tejto mimovládnej organizácii roky pôsobila a že organizácia je „totálne financovaná zo Sorosových zdrojov“. Ste teda aj vy „Sorosov človek“?
Ja si myslím, že áno. Keď sa budeme rozprávať vážne, nemám dojem, že som počul kritiku na Via Iuris. Počul som len výroky, ktoré sa nezakladajú na pravde. Ak sú aj hodnotením, tak nemajú ani skutkový základ, ale Robert Fico nekritizoval Via Iuris pre jej činnosť. Via Iuris transparentne zverejňuje svoje financovanie. Časť z tých financií pochádza aj z nadácie, ktorú kedysi založil George Soros. Pokiaľ viem, takéto financovanie nie je na Slovensku nelegálne. To, že boli poskytnuté prostriedky z Open Society Foundation, nie je z môjho pohľadu nič, čo by malo mať negatívnu konotáciu. Použili sa na projekty, ktoré sú riadne vyúčtované, a bola za ne vykonaná dohodnutá aktivita, ktorá je transparentne opísaná. Vlastne neviem, čo tým chcel predseda Smeru povedať, okrem toho,
že vyvoláva vášne v spoločnosti a snaží sa zase vyvolať pocit ohrozenia prostredníctvom bájok o Sorosovi, ktoré na reálne pôsobenie Via Iuris, Zuzany Čaputovej ako prezidentky alebo v konečnom dôsledku Roberta Fica ako predsedu opozičnej strany nemajú žiadny vplyv. Je to hlúposť a primitívne vytĺkanie politického kapitálu vyvolávaním nenávisti. Via Iuris nie je v politickom súboji s Ficom, nie je dôvod, aby sa zúčastňovala straníckej politickej súťaže.
Zahrám sa na diablovho advokáta: keď Robert Fico povie, že niekto prednáša na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, ktorú založil George Soros, je to dosť na to, aby mohol tvrdiť, že ide o Sorosovho človeka? Tak sa vyjadril na adresu dnešného premiéra Ľudovíta Ódora.
V prvom rade sa chcem spýtať: Čo to znamená „Sorosov človek“? To je niečo zlé, negatívna vlastnosť? Máme preukázané, že keď je niekto „Sorosov človek“, tak robí zle tejto spoločnosti, pôsobí v rozpore so záujmami tohto štátu, poškodzuje demokratické zriadenie? Druhá otázka: Je skutočne nelegitímne a nesprávne či škodlivé, ak niekto prednáša na vysokej škole?
Na univerzite, ktorá je rešpektovaná a o ktorú je obrovský záujem medzi študentmi? Domnievam sa, že nie. Hodnotenie by som opäť považoval skôr za nerelevantné ako za správne alebo nesprávne.
Obstálo by to pred súdom?
Ja by som asi takúto vec nežaloval. Považujem to za hlúposť, zavádzanie a mediálnu manipuláciu. Je jedno, kde Ódor prednáša, ak je to bežná vysoká škola. Ak by nebodaj prednášal na nejakej akadémii KGB, tam by som spozornel. Ale pokým prednáša na bežnej európskej univerzite, nevidím dôvod, aby to bolo podkladom na kritiku. S veľkou nevôľou vidím, že sa tu pokúša zaviesť naratív ohrozenia sveta Georgeom Sorosom. Nechcem obhajovať Sorosa, nie je to pre mňa dôležité, poznám všetky príbehy o jeho údajných zlých skutkoch. Ale toto nie je problém dnešného dňa na Slovensku. Soros neohrozuje Slovensko a nemám pocit, že ho niekedy v minulosti ohrozoval. To, či Ľudovít Ódor prednáša na Stredoeurópskej vysokej škole alebo nie, je nepodstatné pre to, či je alebo nie je schopný vykonávať funkciu predsedu vlády. Mnoho predchádzajúcich ministrov zahraničných vecí študovalo na MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov.). Čudujem sa, že vtedy predseda Smeru tento naratív neriešil.
Prezidentka nešpecifikovala, aké právne kroky voči predsedovi Smeru urobí. Aké má právne možnosti?
Nechcel by som špekulovať, čo pani prezidentka urobí, je to jej vec a jej právnych poradcov.
Ale vo všeobecnosti, aké sú možnosti?
Každý človek, ktorý pociťuje ujmu verbálnym útokom, môže využiť prostriedky ochrany, či už prostredníctvom civilného, priestupkového práva, alebo v extrémnych prípadoch trestného práva. Ak ide o naliehavý problém, môže požiadať súd o vydanie takzvaného neodkladného opatrenia. Ide o osobitné konanie, keď je súd povinný rozhodnúť do 30 dní od podania návrhu. Ak navrhovateľ osvedčí svoj nárok a osvedčí aj naliehavosť veci, môže žiadať, aby súd niekomu niečo zakázal alebo prikázal. Súd môže zakázať používať niektoré výroky alebo môže aj prikázať zmazať niektoré výroky z Facebooku, webových úložísk, YouTubu. Súd môže neodkladným opatrením poskytnúť dotknutej osobe konkrétnu a rýchlu ochranu proti tomu, aby sa neprehlboval zásah do jej práv, a pokiaľ je to možné, aby bol zásah rýchlo odstránený. Ak o mne šíria klamstvo na Facebooku, súd môže prikázať tomu, kto to klamstvo šíri, aby príspevok zmazal. Za roky covidu a masívneho šírenia dezinformácií vydali súdy celý rad takýchto rozhodnutí. Myslím si, že je to efektívna forma ochrany. Ďalšou možnosťou je podať žalobu na ochranu osobnosti. V občianskom súdnom konaní sa fyzická osoba domáha ochrany svojich osobnostných práv. Môže žiadať zdržanie sa konania, požadovať ospravedlnenia. Ak by sa morálna satisfakcia zdala nedostatočná, môže sa domáhať aj zaplatenia nemajetkovej ujmy – to sú diskutované vysoké sumy, ktoré žiadajú politici od médií za poškodenie dobrého mena. Súd ich priznáva len zriedka a nie vo výškach, ktoré si politici nárokujú.
Už sme spomenuli, že prezidentka Zuzana Čaputová už podobný krok spravila vlani, keď sa obrátila na súd v prípade poslanca Smeru Blahu, ktorý o nej hovoril ako o vlastizradkyni a povedal, že je americká agentka. Súdy dali prezidentke za pravdu a Blahovi zakázali verejne šíriť o prezidentke takéto reči. Podľa vás stačí takéto rozhodnutie súdu, keď Smer tvrdenia šíri naďalej na rôznych platformách a tlačovkách?
To rozhodnutie nie je generálne rozhodnutie na ochranu sveta. Pokiaľ mám správne informácie, práve takejto ochrany sa Zuzana Čaputová domáhala a súd jej do veľkej miery vyhovel. Prakticky dosiahla výsledok, ktorý chcela. Ak by chcela iný výsledok, musela by žalovať ďalej a dať iný návrh. Asi v danom momente predmetný výsledok pani Čaputovej stačil.
Nie je v takých prípadoch účinnejší peňažný trest?
To nie je peňažný trest. Náhrada nemajetkovej ujmy má poskytnúť poškodenej osobe zadosťučinenie v prípade, že morálna satisfakcia nie je dostatočná. Ak mi teda napríklad niekto poškodil meno tak závažne a do takých dôsledkov, že už len ospravedlnenie v podobe listu alebo v médiách je nedostatočné, vtedy by mali súdy pristupovať k tomu, že priznajú aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je to skôr odškodnenie toho, kto bol neoprávnene poškodený, ako trest pre toho, kto platí. Nie je to prevencia, spôsob, akým odradiť od budúcich útokov. Právo na slobodu prejavu ako základné právo sa nedá obmedzovať preventívne. Je to príliš dôležitá hodnota v spoločnosti, aby bola súdmi ľahkovážne obmedzovaná. Je mimoriadne dôležité, aby právo na slobodu prejavu mala Zuzana Čaputová a aj aby ho mal Robert Fico či Ľuboš Blaha. Ja som ten, ktorý sa bude zastávať toho, aby všetci títo menovaní mali právo na slobodu prejavu, no to právo má svoje hranice. Keď som sa o tom rozprával so zahraničnými kolegami, nevedeli si predstaviť, že by v demokraciách na západ od Slovenska súdy priznávali politikom náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Existujú výnimky, ale je to skôr nezvyčajné, než že by to bolo pravidlom.
V minulosti Fico ťažko niesol, ak niekto komentoval jeho zdravotný stav. Ako premiér sa v roku 2009 súdil pre Shootyho karikatúru o jeho fantómových bolestiach chrbtice. Fico súd prehral a denník SME, v ktorom v tom čase karikaturista pôsobil, sa nemusel ospravedlniť. Čo sa zmenilo, že vtedy sa Fico chcel pri narážkach na jeho osobu súdne brániť a teraz je v pozícii, kde slovne útočí?
Neviem na to odpovedať. Nie som politológ ani psychológ. Môžem len laicky usúdiť, že politická súťaž sa od roku 2009 zvulgarizovala. Na dennej báze sa dejú veci, ktoré by sme si v roku 2009 nevedeli predstaviť, a ak by nás s tým aj niekto oslovil, považovali by sme ich za neprimerané a nepredstaviteľné. Zostrenie diskusie a zmenu kultúry a politickej klímy nespôsobil sám osebe Fico, určite však k nej svojou troškou prispel a teraz túto „ostrú klímu“využíva. Je to vec dnešnej komunikácie politikov, ktorí sa vo verejnom diskurze neštítia takmer ničoho. Politici nedbajú na verejný záujem a na to, ako ich rétorika bude vplývať na spoločnosť. Nedbajú na to, ako degenerujú hodnoty a slušnosť v spoločnosti. Ak sa medzi sebou poslanci, ktorí majú byť elitou národa, bavia tým spôsobom, ktorý vidíme v televízii, je ťažké očakávať od bežných ľudí, že sa k sebe budú správať slušne, úctivo a v intenciách obyčajnej morálky.
Ako si na súdny proces so Shootym spomínate? Zastupovali ste vydavateľa SME.
Bol to jeden z precedentných sporov. Dovtedy, podľa mojej vedomosti, nebola na Slovensku žaloba za karikatúru ako kreslený komentár. Shooty na súde vysvetlil, prečo si myslí, že bolesti chrbtice Fica sú len fantómové. Nenarážal na jeho zdravotný stav a nerobil si žarty z bolesti chrbtice, ktorými vtedy Fico trpel. Predmetom vtipu malo byť to, že politické pôsobenie Fica vnímal autor karikatúry tak, že daný politik nemá chrbtovú kosť, čo je bežné pomenovanie v rámci slovenského jazyka. Súd prvého stupňa sa s tým stotožnil a dal za pravdu vydavateľovi SME, že tento vtip a kreslený komentár neprekročil hranice slobody prejavu a že Fico ako politik musí takú kritiku zniesť. Po tom, ako rozsudok potvrdil krajský súd, na dovolaní ho z formálnych dôvodov Najvyšší súd zrušil. Keď to prišlo späť na krajský súd, Fico vzal žalobu späť, aby nikdy neprišlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Ale už rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zaujímavé. Podarilo sa nám presvedčiť súd, že je možné aj ostrejšou formou komentovať konanie politika. Určite sme súd nepresviedčali, že si môžeme robiť žarty z choroby politikov a bolesti, ktorou možno reálne trpia.