Ako sa mení Bratislava a jej satelity

Mapy a dáta ukazujú, ako sa nafúkli satelity a kam až zašla výstavba. Je načase zamyslieť sa, či to takto naozaj chceme, hovoria vedci

Betónové ploty, koberce rodinných domov, horúčavy, kolóny. „Je načase zamyslieť sa, či to takto naozaj chceme a nedá sa to aj lepšie,“upozorňujú vedci, ktorí skúmajú, ako sa rozrastá zázemie hlavného mesta.

Keď pred vyše desiatimi rokmi geograf Martin Šveda hľadal tému svojej dizertačnej práce, zaujalo ho, že takmer nikto sa poriadne nevenuje tomu, ako sa rozrastá zázemie Bratislavy.

Ide pritom o obrovský proces – jednu z najvýznamnejších sociálno-priestorových transformácií v novodobých dejinách Slovenska. Okolie hlavného mesta sa za približne 25 rokov rozrástlo oficiálne o 90-tisíc ľudí, reálne ich môže byť ešte oveľa viac.

„Keď sa na to pozeráme z globálneho hľadiska, tak vidíme, že to nie je iba vec Bratislavy – má to dosah na celú krajinu,“hovorí Šveda.

Dlhodobý výskum, ktorý od roku 2014 vedie spolu s kolegom Pavlom Šuškom na pôde Geografického ústavu SAV, vyústil do niekoľkých vedeckých článkov a publikácií. Dnes ich sprostredkúva aj výstava Múzea mesta Bratislavy, ktorá sa volá Cesta (z) mesta.

BRATISLAVČANIA UTEKAJÚ Z PANELÁKOV?

S nápadom pretaviť dáta z výskumu do výstavy prišlo za geografmi Múzeum mesta Bratislavy.

V priestoroch Starej radnice nájdete zhutnený výber tých najdôležitejších zistení, ktoré boli až dosiaľ dostupné vo vedeckých publikáciách Suburbanizácia

– Ako sa mení zázemie Bratislavy a Atlas suburbanizácie Bratislavy.

Zmenu Bratislavy a jej širšieho okolia vidno aj na digitálnych ortofotomapách – záberoch fotografovaných z lietadla pravidelne posledných vyše dvadsať rokov. Zábery ukazujú, ako sa menila krajina, kde pribúdali domy, ako sa rozrastala Bratislava a aj jej satelity. V spolupráci s firmou Eurosense sme zostavili aj posuvné mapy, na ktorých prehľadne vidno zmenu za 20 rokov.

Nie je to iba ukážka toho, ako sa z kedysi malých dedín za posledné desaťročia stali niekoľkotisícové sídliská. Martin Šveda a Pavel Šuška sledovali počas výskumu aj mnoho ďalších pozoruhodných faktorov.

Búrajú napríklad mýty o tom, že obyvatelia satelitov v zázemí hlavného mesta sú najmä Bratislavčania, ktorí utekajú z panelákov na vidiek; ukazujú, ako sa vyvíja (ne)dostupnosť bývania s ohľadom na ceny nehnuteľností; aký je rozdiel vo volebných preferenciách ľudí z centra mesta a zo satelitov; kde majú rodičia najväčší problém dostať deti do škôlky; a to, prečo je mylná predstava, že v dome za hranicami mesta nebude tak horúco ako v paneláku.

„Z geografického hľadiska išlo o prakticky neprebádanú tému,“hovorí Martin Šveda o začiatkoch výskumu. S kolegom Pavlom Šuškom si to vysvetľujú najmä tým, že na pribúdajúce domy v okolí hlavného mesta sa nikto nepozrel z väčšieho odstupu.

„Boli to individuálne domy, ktoré vznikli niekde v kukuričnom poli, satelity, ktoré akoby neboli ničím zaujímavé, lenže keď tie domy a satelity zrátate, zrátajú sa aj problémy, ktorých následky pociťujeme už dnes, nehovoriac o budúcnosti,“vraví Šveda, ktorý pôsobí aj na Katedre regionálnej geografie a rozvoja regiónov Prírodovedeckej fakulty UK.

V skutočnosti pritom podľa výskumníkov nie je dôležitý ani tak presný počet bytov, domov, áut či ľudí, o ktorý sa zázemie Bratislavy rozrástlo, ako to, že ide o jasný trend, ktorý bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať – a zatiaľ nie je nikto, kto by sa ho snažil systematicky korigovať alebo regulovať. „Ak necháme voľný priestor živelnosti, môže sa nám to o niekoľko dekád poriadne vypomstiť,“upozorňujú.

Z MALEJ OBCE SÍDLISKO

V niektorých lokalitách cítia budúcnosť už teraz. Najvypuklejším reprezentantom masívnej satelitovej výstavby v okolí Bratislavy je obec Chorvátsky Grob s časťou Čierna Voda.

Neilustruje len celkový nárast ľudí v zázemí mesta a mnohé z jeho problémov, ale najmä proces, ktorý je za tým. „Obecné zastupiteľstvo malo desať ľudí. Stačilo, aby šesť z nich v roku 2008 zodvihlo ruku pri hlasovaní o zmene územného plánu, a Bratislava má zrazu vo svojom bezprostrednom zázemí nakreslené 40-tisícové sídlisko,“hovorí Pavel Šuška. „Domy, ktoré tam dnes vidíme – to je iba začiatok.“

Postupné zmeny v územnom pláne ukazuje mapa (hore), na ktorej sa pôvodne niekoľkotisí

Obecné zastupiteľstvo v Chorvátskom Grobe malo desať ľudí. Stačilo, aby šesť z nich v roku 2008 zodvihlo ruku pri hlasovaní o zmene územného plánu, a Bratislava má zrazu vo svojom bezprostrednom zázemí nakreslené 40-tisícové sídlisko Pavel Šuška

geograf

cová obec rozrastie na veľkosť priemerného okresného mesta. Je na hranici predstavivosti, že by sa tento proces mohol zvrátiť – pozemky vlastnia developerské firmy, ktorým by niekto musel kompenzovať ušlý zisk, a tak ostáva otvorená akurát otázka, či je vôbec možné nejako to zvládnuť.

„Na miestnom úrade majú dnes zviazané ruky, no našťastie si už aspoň uvedomujú, že keď nemôžu výstavbu zastaviť, musia ju aspoň spomaliť, aby dokázali nových prisťahovalcov absorbovať,“hovorí Martin Šveda.

Podľa geografov tento, ale i mnohé ďalšie príklady obcí v okolí Bratislavy ukazujú, akú veľkú moc majú malé miestne samosprávy, ktorých rozhodnutia ovplyvňujú desaťtisíce ľudí – zďaleka nielen ich vlastných obyvateľov.

„V minulosti existovala predstava, že voľný trh vyrieši všetko – aj otázku bývania a urbanizmu, no bol to veľký omyl,“hovoria Martin Šveda s Pavlom Šuškom. Svojím výskumom sa okrem iného snažia upozorniť na to, že okolie Bratislavy nie je len sieť jednotlivých obcí a miest, ale jeden metropolitný región presahujúci hranice dnes dvoch samosprávnych krajov – Bratislavského a Trnavského, ktorý potrebuje aj jeden manažment.

Realita je iná. „Táto téma nemá pána. O konkrétnych nástrojoch, plánoch a reguláciách nemôže byť ani reč; my nie sme ešte ani len vo fáze, aby nad tým niekto z verejnej správy vôbec v tomto rámci uvažoval,“hodnotia svoje doterajšie skúsenosti Šveda so Šuškom.

TEPLO, TEPLEJŠIE, HORÍ!

Po všetkých mapách a grafoch s číslami a dátami, ktoré na výstave Cesta (z) mesta ukazujú rozmach bratislavského zázemia, by ktosi mohol namietať, že s bývaním v satelitoch to predsa nemôže byť (až také) zlé, keď sa tam stále sťahuje toľko ľudí. A mal by pravdu.

Hovoria o tom aj tí, ktorých sa podarilo zachytiť filmárke a antropologičke Soni G. Lutherovej v polhodinovom dokumente. Sú medzi nimi rodičia malých detí, seniori, pracujúci, tradičné aj netradičné domácnosti. Odpovedajú na otázky, prečo prišli bývať do Dunajskej Lužnej, Hamuliakova, Rajky, Senca, Čiernej Vody alebo Lozorna – a či tam našli, čo hľadali.

V ich odpovediach je všetko, čo sa kedy v súvislosti s bývaním za mestom ocitlo v inzerátoch: pokoj, príroda, záhrada, viac životného priestoru za menej peňazí, ale aj to, čo sa tam objaví málokedy: kolóny, chýbajúce obchody, služby, nulový spoločenský život, izolácia.

V kontraste s dátami to však stále znie pomerne pozitívne – najmä ak by sme sa pozreli na zopár konkrétnych problémov.

Jeden z panelov výstavy napríklad ilustruje podvečer 18. augusta 2021, ktorý bol jedným z tropických dní. Mapa znázorňuje teploty v celom širšom zázemí Bratislavy. Ak by ste si mysleli, že najväčšmi rozhorúčená bude panelová Petržalka, mýlili by ste sa. Ružinovské sídlisko je horúcejšie, ale najväčšmi mapa „horí“v obciach so satelitmi smerom na Žitný ostrov. Most pri Bratislave, Malinovo,

Bernolákovo, Nová Dedinka, Dunajská Lužná, Tomášov – tie všetky vytvárajú priam „ostrovy“, na ktorých je aj o niekoľko stupňov vyššia teplota než v ich okolí.

„Na mape pritom vidno, ako funguje napríklad Pečniansky les, ktorý je v blízkosti centra mesta a je priam oázou chladu,“vysvetľuje Martin Šveda. Petržalke s krotením teplôt pomáhajú najmä veľké prieluky a množstvo vyrastenej zelene, ktorá satelitom, naopak, chýba.

Vysoké betónové ploty, ktoré čoraz častejšie oddeľujú domy v satelitoch, sú už samostatný fenomén. Jednoznačnú odpoveď na to, prečo ľudia volia práve toto riešenie, vedci nemajú. Je to ako otázka, čo bolo skôr – či vajce alebo sliepka. „Tu sa môžeme iba pýtať, či prostredie satelitov priťahuje individualistov, alebo sa tu z nich individualisti stávajú,“hovorí Pavol Šuška.

O profile ľudí žijúcich v zázemí Bratislavy sa pritom dá čosi dozvedieť aj z volebných výsledkov. „Je zaujímavé vidieť, ako v Bratislave a okolí dominujú dve mestské liberálne strany – SaS a PS/Spolu, no kým prvá suverénne vyhráva v satelitoch, voliči druhej sú skoncentrovaní v centre mesta,“hovorí Martin Šveda. SaS mala v posledných parlamentných voľbách dokonca najlepší volebný výsledok z celého Slovenska práve v Chorvátskom Grobe.

A ČO ĎALEJ?

Predpoklad, že Bratislava alebo jej okolie v budúcnosti prestanú rásť, je minimálny. Príťažlivosť Bratislavy má stúpajúcu tendenciu, ktorá sa svojou intenzitou nedá ani zďaleka porovnať s tým, koľko ľudí dokážu do svojho zázemia prilákať napríklad Košice.

Faktorov, ktoré na to vplývajú, je viacero: jednak máme ešte stále nižší počet bytov na obyvateľov, než je priemer v Európe, a zároveň je u nás pretrvávajúca tradícia vlastniť dom so záhradou, z čoho ťaží aj úspech satelitov. Geografi Martin Šveda a Pavel Šuška preto hovoria, že by sme sa čím skôr mali začať zamýšľať nad tým, či sme spokojní s tým, ako rast Bratislavy a zázemia prebieha, a či by to nemohlo byť aj inak a lepšie.

Zopár náznakov tohto uvažovania sa ukazuje už aj v praxi. Príkladom je obec Miloslavov, ktorá sa rozrastá o množstvo rodinných domov. Obec si uvedomila, že ak nechá vývoj bežať tak ako doteraz, o chvíľu z nej bude len jedna veľká kobercová zástavba rodinných domov bez akýchkoľvek služieb a charakteru.

V roku 2019 vyhlásila medzinárodnú súťaž na návrh urbanistického rozvoja, ktorý ráta s vytvorením nového polyfunkčného centra. Oba varianty – živelný aj „regulovaný“víťazným návrhom tímu architektov a urbanistov – ukazuje trojrozmerný model na výstave. Že je to zásadný rozdiel, asi ani netreba hovoriť.

„Z Ameriky, ktorá problém s predmestiami rieši od 90. rokov, vieme, že naprávať spätne škody, ktoré spôsobí neregulovaná výstavba, je nesmierne ťažké,“hovorí Martin Šveda. Na začiatok by podľa neho mohli pomôcť aspoň odporúčania, usmernenia či vzdelávacie programy pre obce, aby neopakovali chyby svojich predchodcov.

„Zo žartu sa zvykne hovoriť, že každý vedec má pocit, že problém, ktorým sa zaoberá, je ten najdôležitejší, ale zdá sa mi, že pre Slovensko je toto do ďalších desaťročí naozaj dôležitá vec,“hovorí Šveda.

Z tohto pohľadu je pozitívne, že tému si osvojilo práve mestské múzeum. V spolupráci s tímom dizajnérov a architektiek – Kristíny Tomanovej a Táne Kuva – pretavilo množstvo dát do informačne nasýtenej, no stále zrozumiteľnej a aj vizuálne príťažlivej expozície s viacerými interaktívnymi prvkami. Pred návštevou sa však treba pripraviť na to, že ak sa niečo chcete dozvedieť, musíte toho aj veľa prečítať.

Pre geografov Martina Švedu a Pavla Šušku to bola prvá skúsenosť s prácou na výstave. „Nikdy predtým sme výstavu nerobili a ani sme nevedeli, ako na to. Spôsob, akým sa bežne vyjadrujeme, je pre divákov zrejme málo ľudský a zrozumiteľný, ale snažili sme sa zvoľniť – a mali sme naozaj šťastie na skvelých ľudí, profesionálov, ktorí sa tu s nami stretli. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť,“zhodujú sa.

Nebolo by azda na škodu, keby ich výstava po skončení v múzeu vymietla všetky obecné úrady od Malinova až po Orešany.

Z Ameriky, ktorá problém s predmestiami rieši od 90. rokov, vieme, že naprávať spätne škody, ktoré spôsobí neregulovaná výstavba, je nesmierne ťažké.

Martin Šveda

geograf