Politikov z Donbasu za odmenu pošlú na východ
„Človek, ktorý nie je dobrým priateľom niekoho z najbližšieho Putinovho okolia, nemá šancu dostať sa v politickej hierarchii vyššie,“hovorí komentátor Českého rozhlasu Ondřej Soukup
Politici, ktorí pôsobili na Ruskom okupovaných územiach na Ukrajine, dostali podľa Moskvy príležitosť kariérne rásť. Ruský prezident Vladimir Putin ich začal odmeňovať pozíciami gubernátorov ruských regiónov.
Vitalij Chocenko, bývalý premiér samozvanej Doneckej republiky, bude gubernátorom sibírskeho regiónu Omsk. Vasilij Kuznecov, vicepremiér Luhanskej ľudovej republiky, získal rovnaký post na Čukotke. Ruský poslanec Sergej Sokol, ktorý bojuje v prvej línii, bude pravdepodobne kandidátom na post gubernátora Chakasii.
Na prvý pohľad to môže vyzerať celkom atraktívne, no skutočnosť je podstatne odlišná. Podľa Moscow Times ide o ekonomicky stagnujúce regióny, ktoré bojujú s vymieraním a s nedostatkom financií.
„Menovania [na tieto pozície] sú, zdá sa, navrhnuté tak, aby ukázali, že Kremeľ je ochotný odmeniť predstaviteľov, ktorí sa osvedčili na fronte alebo v blízkosti bojov. Detailnejší pohľad však ukazuje, že ambiciózni politici by si nemali robiť veľké nádeje,“píše ruský nezávislý portál.
BEZ KARIÉRNEHO VÝŤAHU
Hoci Kremeľ neustále hovorí o kariérnom raste a odmeňovaní svojich ľudí, reálne im nemá čo ponúknuť.
„S kádrovým postupom malo Rusko vždy veľké problémy,“hovorí pre Denník N Ondřej Soukup, komentátor Českého rozhlasu.
„Neúspešných pokusov bolo hneď niekoľko. Napríklad mládežnícke hnutie Naši, ktoré vzniklo začiatkom roka 2000, sa tvárilo ako Komsomol (zväz komunistickej mládeže v Sovietskom zväze, pozn. red.), ktorý bude Kremľu posielať mladé a perspektívne kádre a Kremeľ ich bude podporovať. Vo finále sa však ukázalo, že to nebolo možné až na pár výnimiek, napríklad mladého Andreja Turčaka. Ten sa stal gubernátorom Pskovskej oblasti. Stalo sa tak predovšetkým pre to, že jeho otec bol pradávny známy Vladimira Putina,“dodáva Soukup.
Prestížne miesta v Moskve podľa ruského nezávislého portálu nie sú určené pre regionálnych gubernátorov, pretože sú obsadené ľuďmi, ktorých Putin potrebuje. Kariérni politici z Donbasu sa preto podľa Moscow Times musia uspokojiť s „treťotriednymi postami“.
Žiaden z regiónov, ktoré majú riadiť, nie je obzvlášť príťažlivý. Sú zaostalé a chudobné.
Región Omsk, ktorý má viesť Chocenko z Donecka, má problémy s rozpočtom od roku 2005, keď ropná spoločnosť Sibneft zmenila sídlo z Omska do Petrohradu a začala tam platiť dane. Chakasia a Čukotka vymierajú. Obe sú riedko osídlené a od centra krajiny sú veľmi ďaleko.
Chakasia sa nachádza na južnej Sibíri a od Moskvy je vzdialená 3300 kilometrov. Čukotka leží na ruskom Ďalekom východe, neďaleko Aljašky.
Podľa Moscow Times si v Kremli politikov z Donbasu nevážia natoľko, aby im dali prestížnejšie posty, napríklad v oveľa prosperujúcejších regiónoch, ako sú Krasnojarsk, Nižný Novgorod či Samara.
Miestnym gubernátorom sa tam tento rok končí mandát, no pravdepodobne si svoje miesta aj tak udržia.
„Priemyselné lobby, ktoré podporujú úradujúcich gubernátorov, sa ukázali byť silnejšie než kariérny výťah z prvej línie,“napísal Moscow Times.
LEN CEZ PUTINA
Nové posty môžu preto politici z Donbasu považovať za degradovanie svojej kariéry.
V Donecku a Luhansku boli zodpovední za prideľovanie financií na obnovu zničených území a pravidelne sa stretávali s vysokými predstaviteľmi z Moskvy. Na Čukotke ani v Omsku nebudú mať takéto príležitosti, navyše si budú musieť poradiť s rozpočtovými problémami a vplyvnými miestnymi elitami.
Podľa Moscow Times je nepravdepodobné, že miesta vo vedení zaostalých regiónov budú pre kariérnych politikov z Donbasu odrazovým mostíkom do lepších pozícií.
Ruský nezávislý portál si všimol, že prvá vlna gubernátorov, ktorí boli vymenovaní v priebehu posledných rokov a ktorí dúfali, že dostanú lepšie pozície v Moskve, sú stále na svojich postoch a uchádzajú sa len o znovuzvolenie vo svojich regiónoch. Práve preto bude aj pre Chocenka, Kuznecova a Sokola pravdepodobne najlepším scenárom opätovné vymenovanie za lídrov v ďalekých a zaosta
Človek, ktorý nie je dobrým priateľom niekoho z najbližšieho Putinovho okolia, nemá šancu dostať sa v politickej hierarchii vyššie. Ak to kariérny politik nemá, tak je fakticky jedno, či tri roky pracoval v Luhansku a každú chvíľu riskoval smrť. Tak či tak mu to nepomôže. Ondřej Soukup
český komentátor
lých oblastiach. Pred vojnou sa pritom zdalo, že kariéra týchto troch politikov bude pomerne vydarená. O Sokolovi sa hovorilo ako o možnom budúcom gubernátorovi Krasnojarskej alebo Irkutskej oblasti, zatiaľ čo Kuznecov mal byť gubernátorom Orenburskej oblasti.
Ich ďalšie pôsobenie však bude vzdialené týmto sľúbeným miestam. Podľa Moscow Times za to môže predovšetkým ruský systém, kde síce existuje šanca na kariérny postup, no v realite je veľmi pomalý alebo fakticky žiadny. Systém totiž zostáva uzavretý a neschopný odmeniť tých, ktorí sa preňho obetovali. Podľa Soukupa odmeňuje hlavne za lojalitu a osobné vzťahy.
„Človek, ktorý nie je dobrým priateľom niekoho z najbližšieho Putinovho okolia, nemá šancu dostať sa v politickej hierarchii vyššie,“hovorí. „Ak toto kariérny politik nemá, tak je fakticky jedno, či tri roky pracoval v Luhansku a každú chvíľu riskoval smrť. Tak či tak mu to nepomôže.“
NÁLADA POD KONTROLOU
V minulosti na úspešnú kariéru v Rusku postačovali osobné alebo rodinné väzby. Neskôr sa ďalšou požiadavkou stala účasť na štátnej súťaži Vodcovia Ruska. V súčasnosti kariérni politici musia pôsobiť na novo anektovaných územiach alebo vo frontových líniách. Avšak aj po všetkom ich úsilí môžu niektorí skončiť na horších pozíciách ako tí, ktorí začali po kariérnom rebríčku stúpať skôr.
Funkcia gubernátorov bola od polovice po roku 2010 jednou z posledných možností kariérneho rastu do federálnej vlády. V tom čase boli tieto funkcie obsadené prevažne politikmi z 90. rokov či zástupcami lobistických skupín.
„Gubernátor je dôležitá funkcia a tieto oblasti sú často naozaj obrovské a významné, napríklad Moskovský starosta má väčší rozpočet ako polovica európskych krajín. To isté sa týka ropných regiónov alebo Jakutska, kde sa ťažia diamanty,“vysvetľuje Soukup.
Systém gubernátorov chcel pozmeniť Sergej Kirijenko, ktorého v roku 2016 vymenovali za zástupcu generálneho štábu. Kirijenko sa pustil do postupného vytvárania jednotnejšieho zboru gubernátorov, ktorý mali tvoriť mladší úradníci. Tí dostali neformálny sľub, že post regionálneho gubernátora je odrazovým mostíkom pre ich kariéru vo federálnej vláde.
„To bol ďalší neúspešný pokus s kádrami,“vysvetľuje Soukup.
„Kirijenko začal vytvárať akúsi kádrovú rezervu, kde rôzni ľudia od úrovne námestníka po gubernátora prechádzali školeniami. Na nich mali absolvovať manažérsky výcvik a osobnostné tréningy vrátane toho, že skákali zo skaly do vody alebo nechali pred sebou jazdiť tank. Avšak opäť ani odtiaľto sme nevideli žiadnych ľudí, ktorí by prešli týmito kurzami a následne sa ukázali ako šikovní a schopní.“
Na začiatku boli ľudia z okolia Kirijenka menovaní do pomerne atraktívnych regiónov, ako sú
Nižný Novgorod alebo Samara. V priebehu rokov sa však menovanie viac nachýlilo k zaostalejším oblastiam a na celoštátnu úroveň do Moskvy sa z nich nikto nedostal.
„Videli sme niekoľkých, ktorí prešli týmito kurzami, ale primárne boli menovaní pre to, že boli členmi FSO (Federálnej služby ochrany), čo je Putinova osobná ochranka. Gubernátor v Tule je napríklad človek, ktorý osem až desať rokov nosil za Putinom kufrík a trávil s ním 24 hodín denne. Gubernátorom sa stal predovšetkým preto,“hovorí Soukup. „V iných prípadoch to nevyšlo. Do funkcie gubernátora Kaliningradu bol tiež menovaný človek z FSO, ale po polroku to vzdal, pravdepodobne pre vlastnú neschopnosť.“
Gubernátori musia mať podľa Soukupa charizmu a musia vedieť komunikovať s ľuďmi, ktorých majú pod sebou.
„Posty gubernátorov sú v súčasnosti tie posledné, ktoré sa ešte úplne nezbyrokratizovali. V Rusku neustále prebiehajú prieskumy verejnej mienky, čo si ľudia o svojich gubernátoroch myslia. Oproti ministrovi z federálnej vlády musia mať schopnosť komunikovať, aby držali náladu v regiónoch pod kontrolou. Minister sa môže zabarikádovať a nikoho to zaujímať nebude.“
NIČ UŽ NEZOSTALO
Väčšina gubernátorských kresiel bola obsadená dávno pred vojnou na Ukrajine a títo politici sa svojich miest neplánujú vzdať. Ešte ťažšie je vymeniť ľudí na celoštátnej úrovni, napríklad na postoch na ministerstvách, a ako takmer nemožné sa javia personálne zmeny v prezidentskej administratíve alebo v bezpečnostnej rade.
„Ruská stabilita sa stala príliš krehkou na to, aby umožnila personálne zmeny na vysokej úrovni,“uvádza Moscow Times.
V ponuke pre kariérnych politikov, ktorí sa vracajú z predných línií bojov na Ukrajine, tak zostáva len niekoľko postov v odľahlých a slabo rozvinutých oblastiach. Napokon tieto miesta sú pre nich dostupné len vďaka načasovaniu.
Gubernátor Čukotky odišiel do dôchodku a Chakasia a Omsk boli posledné dva regióny, ktoré riadili gubernátori z opozičných strán.
„Bez veľkých zmien v systéme môže Kremeľ ponúknuť politikom, ktorí pôsobili v novoanektovaných regiónoch, len pozície, ktoré v súčasnosti zastávajú členovia opozičných strán. Ale aj tie sa míňajú. Ak jesenné voľby dopadnú podľa plánu, zostanú len tieto tri miesta,“píše ruský nezávislý portál s tým, že ambiciózni politici z predných línií jednoducho nemajú priestor na kariérny rast.
„Aj keď ich životopisy získavajú nové riadky, neexistuje žiadna práca, ktorú by mohli obsadiť. Systém zostáva hermeticky uzavretý a neschopný odmeniť tých, ktorí preňho veľa urobili,“uzatvára Moscow Times.