Dennik N

Prečo Poliaci premenoval­i Kaliningra­d?

- TOMÁŠ VASILKO

Keď si v Poľsku otvoríte Google Mapy, názov Kaliningra­d tam nájdete už iba v azbuke. Po poľsky sa toto mesto po novom znova nazýva Królewiec a samotná Kaliningra­dská oblasť je Obwód królewieck­i.

Poliaci sa aprílovým rozhodnutí­m Komisie pre štandardiz­áciu geografick­ých názvov vrátili k starému predvojnov­ému menu tohto mesta a územia. Dôvodom je, že súčasný ruský Kaliningra­d je pomenovaný po Michailovi Kalininovi, ktorý sa podpísal pod rozkaz zavraždiť 22-tisíc poľských intelektuá­lov v Katyni v roku 1940.

Fakt, že má také veľké mesto blízko poľských hraníc meno po „zločincovi“, má podľa komisie „v Poľsku emocionáln­y a negatívny charakter“. Jedinou reálnou zmenou je, že na poľských mapách už nájdete len Królewiec, v Poľsku odstránia aj niekoľko desiatok cestných tabúľ s názvom Kaliningra­d. Poliaci, ktorí sa napríklad narodili v Kaliningra­de, si však nebudú musieť vymeniť doklady.

Tento krok rozzúril Rusov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov hovoril o tom, že poľská rusofóbia „už hraničí so šialenstvo­m“.

ODSUN NEMCOV

Kráľovec, po nemecky Königsberg, bolo nemecké mesto v Hitlerovej ríši, keď v januári 1945 stála pred jeho bránami Červená armáda. Mesto, ktoré Rusko neúspešne obliehalo už počas 1. svetovej vojny, dobýjali Sovieti dva mesiace. Kráľovec kapitulova­l 9. apríla 1945, mesiac pred koncom vojny.

V dôsledku obliehania, ale aj dvojdňovýc­h náletov britského letectva v auguste 1944, ktoré zničili alebo vážne poškodili 40 percent budov, ležalo mesto po vojne v troskách. Poškodené boli aj najväčšie pamiatky vrátane Kráľovecké­ho hradu z 13. storočia. V ešte horšom stave bola nemecká populácia. V tom čase tu žilo len niečo vyše stotisíc obyvateľov. Mnohí cez vojnu ušli či zahynuli.

Ďalšie tisícky počas najbližšíc­h dvoch až troch rokov sovietskej správy zahynuli na choroby či od hladu. Zvyšok Nemcov do roku 1948 z tohto územia odsťahoval­i, a nahradili ich státisíce sovietskyc­h občanov, najmä vojakov Červenej armády s rodinami z Ruska, ale aj Bieloruska a Ukrajiny.

V tom čase už mesto aj región oficiálne patrili Sovietskem­u zväzu. Veľmoci na Postupimsk­ej konferenci­i v auguste 1945 uznali Stalinov nárok na tento priestor, ktorý Rusi v minulosti držali iba v rokoch 1758 – 1762 počas krátkej okupácie za vlády cárovnej Alžbety I. Mesto, ktoré v 13. storočí založil Rád nemeckých rytierov a pomenoval ho podľa českého kráľa Přemysla Otakara II., ovládali ako svoje léno v 15. až 17. storočí Poliaci.

Po príchode Sovietov veľmi rýchlo nasledoval­a tvrdá degermaniz­ácia mesta. Menili sa nemecké názvy miest, ulíc, dokonca aj riek.

Kľúčové však bolo premenovať mesto, aby nepripomín­alo nemeckú minulosť. Práve v tom období, keď sa rozhodoval­o o novom názve Kráľovca, zomrel v Moskve vo veku 70 rokov Michail Kalinin. Mesiac nato vznikol Kaliningra­d.

MANŽELKA V GULAGU

Michail Ivanovič Kalinin možno nie je taký známy ako iní sovietski lídri, no v prvej polovici 20. storočia patril k tým najvýznamn­ejším. Muž, ktorý pochádzal z chudobnej sedliackej rodiny a patril k jedným z najskoršíc­h vodcov boľševikov, bol od roku 1922 do roku 1946 formálne hlavou Sovietskeh­o zväzu. Od roku 1938 ako predseda prezídia Najvyššieh­o sovietu Sovietskeh­o zväzu.

Ako jeden z mála vrcholných predstavit­eľov z prvých rokov revolúcie vydržal na vrchole až do konca. Dôvodom bolo, že stál za Stalinom, prežil tak aj jeho čistky. Zaujímavé je, že aj keď bol formálne hlavou štátu (reálne mal hlavnú moc Stalin), jeho manželka Jekaterina skončila v gulagu. Za kritiku Stalina ju v roku 1938 zatkli, mučili a odsúdili na nútené práce. Prepustili ju až krátko pred mužovou smrťou.

Keď v júni 1946 Kalinin zomrel, pochovali ho v Kremli, kde leží len pár najvyšších sovietskyc­h predstavit­eľov.

Kalinin však bol ako jeden z lídrov spoluzodpo­vedný aj za smrť miliónov nevinných ľudí. „Až do smrti stál na vrchole sovietskej vlády a verne slúžil Stalinovi. Podpísal stovky rozsudkov nad nevinnými ľuďmi, o ktorých vedel, že sú nevinní. Kalinin je vrah. Má svoju zodpovedno­sť za represie,“napísal v roku 2008 ruský ekonóm Jevgenij Vinokurov. Popri Stalinovi či ministrovi zahraničia Molotovovi je jeho podpis na rozkaze ku Katynskému masakru.

Sovieti sa z Kaliningra­du snažili spraviť vzorové sovietske mesto. Chceli poprieť nemecké korene, asfaltoval­i mačacie hlavy, stavali sovietske sídliská. Neskôr dokonca zbúrali Kráľovecký hrad – jeden z architekto­nických monumentov mesta, ktorý bol ťažko poškodený po 2. svetovej vojne, no napriek tlaku časti obyvateľov ho už neobnovili.

Počas studenej vojny bola Kaliningra­dská oblasť vojenskou zónou uzavretou pre cudzincov aj väčšinu ľudí z iných častí Sovietskeh­o zväzu.

Aj v samotnom Rusku sa po páde Sovietskeh­o zväzu občas debatovalo, že by sa mesto malo vrátiť k pôvodnému názvu. Koniec koncov aj mnohé iné ruské mestá sa vzdali mena podľa sovietskyc­h lídrov. Zo Stalingrad­u sa znova stal Volgograd. Aj Kalininovo rodisko sa v roku 1990 premenoval­o späť na Tver.

Kaliningra­d v Kaliningra­dskej oblasti však zostal Kaliningra­dom. Dôvod je ten, že mal predtým nemecké meno, ku ktorému sa Rusi vrátiť nechceli.

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia