Lepkavá inflácia je ako žuvačka. Ťažko sa jej zbaviť

Inflácia klesá, centrálne banky reagujú odlišne

Máj priniesol svetovej ekonomike dobré správy. Inflácia, najväčší ekonomický problém posledných dvoch rokov, výrazne klesla. V USA dokonca pod hranicu päť percent. Šéf americkej centrálnej banky (skrátene Fed) oznámil, že už „nie sú ďaleko od okamihu“, keď zastavia zvyšovanie úrokových sadzieb. Predstavitelia európskej centrálnej banky sa však vo svojich vyhláseniach zhodujú, že úroky budú dvíhať aj ďalej. Hoci miernejším tempom, po štvrtine percenta, ale budú.

Prečo americká centrálna banka zvažuje pauzu a tá európska chce vo zvyšovaní úrokov pokračovať?

Dôvodov je viac. Od čisto technických cez štrukturálne rozdiely vo finančnom systéme až po rozdielnu dynamiku inflácie. V porovnaní s USA inflácia v eurozóne začala rásť s miernym oneskorením, no vyvrcholila neskôr a na podstatne vyššej úrovni. Európska centrálna banka má teda pri znižovaní inflácie pred sebou dlhšiu a ťažšiu cestu.

Americká centrálna banka najprv s dvíhaním úrokových sadzieb váhala, potom sa však do zvyšovania úrokov pustila priam s križiackym pátosom. Jediné, čoho sa bála, bolo vyvolanie recesie a nárastu nezamestnanosti. K tomu nedošlo. No stalo sa niečo úplne iné, s čím nikto nepočítal. Aktíva niektorých veľkých komerčných bánk začali v dôsledku prudko rastúcich úrokov strácať na hodnote. Na pokraj krachu sa dostalo niekoľko stredne veľkých bánk. Predstavitelia Fedu priznali, že s niečím takým nepočítali a finančné zdravie amerických bánk zďaleka nie je také dobré, ako si mysleli. Inflácia v USA koniec koncov výrazne klesla a ďalšie a výrazné dvíhanie úrokov už nie je takou prioritou ako na začiatku roka.

CENA NEISTOTY…

Aj v európskom bankovom sektore sa vyskytli problémy, no nie také veľké ako v USA. Európske banky majú vyššie kapitálové rezervy ako americké a ani prípadné ďalšie dvíhanie úrokov by ich nemalo ohroziť. ECB navyše priznáva, že inflačný problém je väčší a bude trvať dlhšie ako v USA. Preto bude dvíhanie úrokov v eurozóne pokračovať. Prečo je európsky problém s infláciou väčší ako ten americký? Odpoveďou je škaredé slovo „neistota“.

Čo sa týka možných budúcich scenárov vývoja inflácie, eurozóna čelí omnoho vyššej neistote ako USA. Infláciu v USA spôsobil hlavne energetický šok a narušené dodávateľsko-odberateľské siete. Efekt týchto faktorov postupne vyšumieva. V eurozóne však k vyššiemu nárastu cien prispieva aj vojna na Ukrajine a sankcie zavedené voči Rusku. Zastavenie obchodu s Ruskom sa prejavilo v obmedzení dodávok palív, surovín, ale aj niektorých potravín. Kôš európskych spotrebiteľov to postihlo, pochopiteľne, viac ako nákupný kôš Američanov, ktorí sú od efektov vojny viac-menej izolovaní. Ako sa bude vojna na

Ukrajine ďalej vyvíjať, nikto nevie.

Veľké otázky sú aj okolo hlavného vinníka inflačného výbuchu – cien energií. To, že prvotný šok odznel, neznamená, že sa nemôže opakovať. Eurozóna prežila prerušenie dodávok energií z Ruska hlavne vďaka miernej zime a rýchlemu preorientovaniu sa na alternatívnych dodávateľov plynu a energií.

Značná časť týchto dodávok pochádza z nestabilných regiónov na Blízkom a Strednom východe. Nik nevie povedať, či a kedy sa môžu opakovať udalosti ako arabsko-izraelská vojna v roku 1973 či iracko-iránsky konflikt v roku 1979. Tieto konflikty viedli k historicky najvyšším inflačným výbuchom vo vyspelom svete po roku 1945. USA majú obrovské vlastné zdroje ropy a plynu, ktoré môžu poslúžiť ako protiinflačný vankúš.

… A KLIMATICKEJ ZMENY

Eurozóna sa síce (správne) snaží o prechod na obnoviteľné zdroje energie, no ešte dlho bude odkázaná na dovoz ropy a plynu z rizikových teritórií. Prechod na „zelenú energiu“môže v dlhodobom výhľade znížiť riziko „dovezenej inflácie“z energetických šokov. Počiatočné investície sú však vysoké a krátkodobo môžu zvýšiť náklady na energie, a tým aj celkovú infláciu. Do hry vstupuje aj nový hráč: klimatická zmena. Niektorí veľkí producenti potravín (najmä Španielsko) sa boria s historickým suchom. Problémy v zásobovaní potravinami by sa nepochybne prejavili v raste ich cien.

CENOVO-MZDOVÚ ŠPIRÁLU EŠTE NEMÁME

Ako stále väčší problém sa ukazuje nárast miezd vo veľkých krajinách eurozóny, najmä v Nemecku a Španielsku. Reálne mzdy – s nimi aj životná úroveň – klesli takmer všade v Európe. Je prirodzené, že pracujúci si žiadajú zvýšenie miezd. A najmä tam, kde sú silné odbory (napríklad v Nemecku), sa im to aj darí. Zvyšovanie miezd, samozrejme, zvyšuje výrobné náklady. Firmy ich rady prenesú do cien výrobkov a služieb. Cyklus opakovaného rastu miezd a cien sa volá „cenovo-mzdová špirála“. Tú v eurozóne našťastie zatiaľ ešte nemáme. Vidíme len dobiehanie miezd za rastom cien. To je v poriadku, ale rastú obavy z „lepkavej inflácie“. Tá vzniká ako dôsledok inflačných očakávaní. Podniky i zamestnanci očakávajú, že ak ceny (mzdy) narástli za minulý rok napríklad o 10 percent, tak podobným tempom budú rásť aj na budúci rok. Podniky o toto percento naplánujú zvýšenie cien a zamestnanci zas budú v kolektívnej zmluve požadovať príslušný rast miezd.

ČO JE V ĽUDSKEJ HLAVE

Ceny energií a potravín sa stanovujú na globálnych trhoch a pružne reagujú na objektívne skutočnosti (napr. miernu zimu či nové dodávky). Inflačné očakávania majú psychologickú povahu. Názory a presvedčenia o vývoji cien sa tvoria v hlavách ľudí. Ako všetko v ľudskej hlave, menia sa len ťažko a pomaly.

A tu prichádza na úrokové sadzby. Dvíhanie sadzieb má malý efekt na infláciu spôsobenú energetickými šokmi, no môže zmierniť lepkavú infláciu. Ak centrálna banka dôsledne a presvedčivo argumentuje o potrebe zvyšovať úroky, vytvorí očakávania o vyšších úrokoch. Vyššie úroky ľudia i podniky premietnu do očakávaní o spomalení ekonomiky. Tieto očakávania utlmujú ekonomickú aktivitu, a tým aj zmierňujú tlaky na rast miezd. Ide však o dlhodobý proces. Ceny energií a potravín sa na globálnych trhoch menia rýchlo. Celková inflácia môže preto spadnúť z 11 na 7 percent aj za pol roka. Znížiť infláciu zo 7 percent na 2 percentá však môže trvať aj dva roky. Práve vzhľadom na lepkavosť inflačných očakávaní. To je hlavný dôvod, prečo by ECB mala pokračovať vo zvyšovaní úrokov.

Do akej výšky môžu úroky vystúpiť? Hoci je ECB rozhodnutá stlačiť infláciu na úroveň dvoch percent, nemôže to urobiť rýchlo a nemôže ísť do extrémov. Musí brať ohľad na vysoký dlh krajín ako Taliansko a Španielsko. Nedáva zmysel, aby úroky v eurozóne boli vyššie ako v USA. Do konca roka preto môžeme očakávať ešte niekoľko zvýšení o štvrť percenta. Pokiaľ sa nič mimoriadne nestane, inflácia v eurozóne klesne na vytúženú dvojpercentnú úroveň už v roku 2025.

Prechod na „zelenú energiu“môže v dlhodobom výhľade znížiť riziko „dovezenej inflácie“z energetických šokov. Počiatočné investície sú však vysoké a krátkodobo môžu zvýšiť náklady na energie, a tým aj celkovú infláciu.