Po Turkoch volia aj Gréci

Grécko odhaduje, že severne od Kréty sa nachádza 70 až 90 biliónov kubických stôp plynu v hodnote približne 185 miliárd eur, ktorý by pomohol nahradiť v Európe ruský plyn

Grécki novinári ani politici v noci z nedele na pondelok nespali. Sledovali voľby v Turecku a čakali na spočítanie hlasov.

Hoci Gréci sa taktiež pripravujú na parlamentné voľby, naplánované na tento víkend, noviny sú v uplynulých dňoch plné správ o Turecku.

„Či sa nám to páči, alebo nie, výsledky volieb v Turecku nastavia kurz turecko-gréckym vzťahom,“povedala počas diskusie, organizovanej viedenským Fórom pre žurnalistiku a médiá FJUM, grécka novinárka a expertka na grécku zahraničnú politiku Alexandra Voudouri.

Očakáva sa, že po voľbách si obe nové vlády sadnú za jeden stôl a vyriešia takmer pol storočia trvajúci konflikt o územie v Egejskom mori, ktorý už minimálne dvakrát takmer viedol k ozbrojenému konfliktu. Predpokladá sa, že na dne je dostatok zásob plynu, ktorý by v Európe pomohol nahradiť ten ruský.

A hoci ostrovy patria Grécku, a tým pádom podľa dohovoru OSN aj morské dno, Turecko sa tým neriadi. Naopak, minulý rok dokonca Erdoganov koaličný partner zakreslil do mapy niektoré grécke ostrovy ako turecké.

„Turecká rétorika naberá každoročne na sile,“dodala Voudouri.

DIPLOMACIA ZEMETRASENIA

Niektoré grécke ostrovy sú bližšie k Turecku ako ku Grécku. Grécko si nárokuje na vody okolo ostrovov, odvolávajúc sa na Dohovor OSN o morskom práve, podľa ktorého mu patrí kontinentálny šelf až do vzdialenosti 200 námorných míľ od základnej línie.

Základná línia je v podstate pobrežie pozdĺž mora, konkrétne bod s najväčším odlivom. Odtiaľ sa meria vzdialenosť aj pre kontinentálny šelf, teda morské dno a podložie. Grékov aj Turkov v tejto oblasti zaujíma najmä preto, lebo je bohaté na prírodné bohatstvo.

Grécko odhaduje, že len severne od Kréty, teda len v jednej časti tohto kontinentálneho šelfu, sa nachádza 2 až 2,5 bilióna kubických metrov plynu v hodnote približne 185 miliárd eur, ktorý by pomohol nahradiť v Európe ruský plyn.

Turecko dohodu neratifikovalo a tvrdí, že z Egejského mora sa takýmto spôsobom stane „grécke jazero“. V roku 2020 tam Turci začali robiť prieskum a plyn hľadať, v dôsledku čoho došlo ku konfliktu gréckeho a tureckého námorníctva.

Vzťahy sa upokojili po februárovom zemetrasení v Turecku a Sýrii. Grécko bola prvá krajina, ktorá do Turecka poslala pomoc a ktorej premiér Konstantinos Mitsotakis vyjadril sústrasť na Twitteri.

„Zemetrasenie v Turecku ukončilo agresívnu rétoriku a priame vyhrážky tureckých predstaviteľov voči Grécku a aj napätie v Egejskom mori na teritóriu, ktoré Grécko považuje za súčasť svojho územia, upadlo doslova na nulu,“povedala grécka novinárka Voudouri.

Podobná situácia nastala v roku 1999, keď Turecko taktiež zasiahlo silné zemetrasenie. Napätie upadlo, hovorilo sa tomu „diplomacia zemetrasenia“.

GRÉCKO CHCE RADŠEJ ERDOGANA

Turecko je pre Grécko dôležité až tak, že podľa Voudouriovej sa „grécka zahraničná politika orientuje na Turecko“. Nehovorí sa pritom ani o vzťahoch medzi Tureckom a Európskou úniou. Nehovorí sa ani o vzťahoch s Čínou, ani o vojne na Ukrajine, ktorej analýzy chýbajú aj v médiách.

„Západ očakáva, že po voľbách si obe nové vlády sadnú za stôl a obnovia debaty, ktoré by mohli viesť ku konečnému riešeniu sporov medzi Tureckom a Gréckom,“povedala Voudouri.

„To je však veľmi optimistický pohľad, je na to potrebná politická vôľa oboch strán. Nie som si istá, ako to dopadne v rôznych možných scenároch. Ale som si istá, že akýkoľvek výsledok bude v Grécku, Turecko zostane pre novú vládu prioritou číslo jeden v zahraničných vzťahoch.“Podľa Voudouri sa zdá, že grécky „diplomatický establišment“by uprednostnil, keby voľ by v Turecku vyhral súčasný autokratický prezident Recep Tayyip Erdogan, hoci jeho oponent Kemal Kilicdaroglu by bol omnoho lepšou správou pre Západ.

„V Grécku sme vždy mali taký filozofický smer alebo náuku, podľa ktorej by veci mali zostať také, aké sú,“povedala s tým, že Erdogana v Grécku poznajú a vedia, čo od neho môžu čakať.

„Je to veľmi krátkozraké, pretože vidíme, že turecká rétorika naberá každoročne na sile. Turecko teraz trvá na demilitarizácii ostrovov v Egejskom mori a má aj ďalšie požiadavky, ktoré Grécko nemôže naplniť.“

Turci volili uplynulú nedeľu, ale o výsledku prezidentských volieb rozhodne až druhé kolo. Gréci budú voliť nový parlament tento víkend.

UŽ NEVERIA V DEMOKRACIU

Súčasný premiér Mitsotakis je podľa vlastných slov ochotný hovoriť s ktorýmkoľvek kandidátom, ktorý vyhrá turecké voľby. „Ale nie som naivný,“povedal v rozhovore pre agentúru AP. „Viem, že zahraničná politika sa nemení z večera do rána.“

Mitsotakis stojí na čele konzervatívnej strany Nová demokracia. Aktuálne prieskumy verejnej mienky naznačujú, že jeho strana by vo voľbách mohla získať 36 percent hlasov.

Za ňou nasleduje populistická ľavicová Syriza, ktorej agentúry predpovedajú 29 percent. Vedie ju Alexis Tsipras, ktorý bol premiérom Grécka v čase migračnej krízy. Na treťom mieste s desiatimi percentami by mala skončiť socialistická strana Pasok-Kinal. Vedie ju Nikos Androulakis, jeden z odpočúvaných v kauze Pegasus.

Väčšinu v parlamente by nemal získať nikto, pričom

Mitsotakis zrejme ani nenájde nikoho, kto by s ním išiel do vlády. Syriza nepripadá do úvahy a šéf socialistov Andoulakis mu možno ešte neodpustil odpočúvanie.

Mitsotakis (55) sa premiérom stal v roku 2019, keď krajinu prevzal z rúk Tsiprasa v zlom stave. Krajina sa zmietala v ekonomickej kríze, bola len kúsok od toho, aby odmietla euro, a ešte stále sa spamätávala z príchodu viac ako milióna migrantov.

Pod jeho vedením Grécko rástlo dvakrát rýchlejšie ako priemer krajín, ktoré majú euro, a stalo sa zaujímavým pre zahraničných investorov ako Microsoft či Pfizer. Zároveň Mitsotakis zvýšil minimálnu mzdu a dôchodky a digitalizoval formu komunikácie občanov so štátom.

Nemá však vyhraté. Vo februári tohto roku došlo k najsmrteľnejšej vlakovej nehode v histórii Grécka. Po zrážke dvoch vlakov zomrelo takmer

V prieskumoch verejnej mienky vidíme, že máme extrémne vysokú úroveň nedôvery v podstate vo všetky hlavné inštitúcie. Najväčšia nedôvera je vo všetky politické strany. George Siakas

grécky politológ