Ako sa počítajú hlasy voľ bách

Čo sa deje s vaším hlasom po tom, ako ho vytiahnu z urny a ako poslanci schválili zákon, ktorý nič nerieši

Vo štvrtok parlament veľkou väčšinou 95 poslancov schválil novelu volebného zákonníka, ktorú navrhol poslanec Republiky Eduard Kočiš. Novela do zákona zavádza novú povinnosť obciam – zverejňovať zápisnice z okrskových volebných komisií na svojich weboch.

Poslanci novelu schválili aj s chybou a čakali, či im prezidentka zákon nepodpíše, aby tú údajnú chybu stihli opraviť ešte do volieb, prípadne či podpíše a oni budú musieť chybu opraviť cez iný zákon.

Prezidentka vzápätí zákon podpísala a poslancom odkázala, že „opravou pochybenia parlamentu prezidentským vetom by prezidentka prekročila ústavou daný priestor pre dôvody a spôsob vetovania zákonov, pretože by si privlastnila zákonodarnú iniciatívu, ktorou nedisponuje“.

Čo sa teda vo štvrtok stalo? Vysvetlime si to postupne.

Strana Republika stavila vo volebnej kampani na taktiku spochybňovania integrity volieb. Už niekoľko mesiacov hovorí o riziku falšovania volieb a oprášila aj staré hoaxy o falošných hlasovacích preukazoch či o zapojení ESET-u do procesu sčítavania hlasov.

Ako sa ukázalo v Spojených štátoch či Brazílii, je to síce veľmi nebezpečná, no dobre mobilizujúca a aktivizujúca kampaňová taktika. Súvisí aj s celkovými hybridnými aktivitami podkopávajúcimi súdržnosť spoločnosti, jej dôveru v demokratické inštitúty, ako sú voľby, a teda aj legitimitu politických lídrov, ktorí z nich vyjdú.

V rámci tejto taktiky poslanci Republiky predložili do parlamentu návrh na zmenu volebného zákona, ktorý mal zlepšiť transparentnosť volebného procesu.

Išlo o typický aktivistický návrh zákona. Bol veľmi stručný, obsahoval nesprávnu právnu terminológiu a neriešil potrebné detaily. Deklaratórne zavádzal povinnosť obciam a štatistickému úradu zverejňovať na svojom webe zápisnice z volebných komisií. Obce z tých okrskových a štatistický úrad z okresných.

Návrh Eduarda Kočiša však neriešil, odkedy a ako dlho majú byť zápisnice na webe, ale ani to, čo majú robiť obce, ktoré web nemajú.

Poslanci Republiky, Smeru, Hlasu a Sme rodina posunuli Kočišov návrh do druhého čítania. Čo to znamená? Parlament môže návrh zákona odmietnuť už na začiatku – v prvom čítaní – alebo ho v legislatívnom procese posunúť ďalej – do druhého čítania –, kde sa o ňom viac diskutuje a kde ho možno aj pozmeňovať.

V druhom čítaní mal poslanec Kočiš pripravené pozmeňovacie návrhy, ktoré mali v návrhu zákona doriešiť chýbajúce detaily. V chaose, ktorý momentálne v parlamente vládne, poslanci najprv odhlasovali pozmeňovacie návrhy, ktoré vzišli z výborov. Tie upravovali terminológiu a vyriešili problém s obcami, ktoré nemajú web.

A keďže poslanci schválili pozmeňovacie návrhy výborov, nebolo už možné hlasovať o pozmeňovacích návrhoch Eduarda Kočiša. Následne poslanci návrh zákona finálne schválili. Okrem Republiky, Smeru, Hlasu a Sme rodiny Kočišov zákon našiel podporu aj medzi poslancami OĽaNO.

Za pozmeňovacie návrhy výborov hlasovala aj strana Republika vrátane samotného Kočiša. Že novelu schválili v podobe, v ktorej ju schváliť nechceli, si uvedomili až približne 10 minút po tom, čo bola schválená. V pléne nastal nepokoj.

Čiastočne za to môže aj spravodajkyňa návrhu Martina Brisudová (predtým OĽaNO, teraz Demokrati), ktorá poslancov pred hlasovaním neupozornila na to, že v hre sú ešte aj Kočišove detailnejšie pozmeňovacie návrhy. Predseda parlamentu Boris Kollár jej konanie označil za sabotáž.

Republika po hlasovaní naznačila, že zo strany bývalej koalície mohlo ísť o zámer nedať hlasovať o pozmeňujúcich zákonoch, aby bola novela nevykonateľná.

Faktom je, že si to poslanci, ktorým na zákone záležalo, mohli odstriehnuť aj sami.

Poslanci Republiky, ale aj Smeru či OĽaNO sa začali domáhať opakovania hlasovania. Poslanec Taraba sa dokonca poslancom bývalej vládnej koalície vyhrážal, že ak sa to nestane, budú ich obviňovať z manipulovania volieb.

Opakovať hlasovanie v takomto prípade nie je možné a novela volebného kódexu je – paradoxne – schválená v takmer identickej podobe, v akej ju predkladala Republika.

Kým ešte vo štvrtok sa tým Republika cítila podvedená, v piatok už zmenila rétoriku. „Zákon je schválený ústavnou väčšinou NR SR, je platný a vykonateľný. To, že neprešli pozmeňovacie návrhy, nie je také podstatné. Dôležité je, že bol splnený účel zákona, t. j. zabezpečenie, aby sa zápisnice z volebných komisií povinne zverejňovali. Každý si tak bude môcť overiť, či boli na okresnej a celoštátnej úrovni dobre spočítane výsledky z okrskových komisií.“

Obce síce budú mať povinnosť zverejňovať na webe zápisnice, ale nebudú ich viazať žiadne lehoty. Môžu ich zverejniť trebárs aj niekoľko týždňov po voľbách.

Predseda parlamentu Boris Kollár avizoval, že tento nedostatok odstránia ešte na prebiehajúcej schôdzi, a to takzvaným prílepkom k nejakému inému zákonu. Takáto prax sa však považuje za hrubé porušenie rokovacieho poriadku.

STRUČNE O VOLEBNOM PROCESE

Pre pochopenie, prečo návrh Republiky nijako zvlášť nezlepšuje integritu volieb na Slovensku, si skúsme stručne vysvetliť, ako vyzerá volebný proces.

Na začiatok treba zopakovať, že Slovensko má už pomerne dlhú tradíciu volieb, a spôsob, ako ich na Slovensku robíme, vychádza z rakúskej a zo švajčiarskej tradície. V novodobej demokratickej histórii Slovenska neboli nikdy vážne pochybnosti o falšovaní či manipulovaní volieb pri ich organizovaní. Aj správy OBSE hodnotia voľby na Slovensku pozitívne.

VOLEBNÉ KOMISIE

Najkľúčovejšími volebnými orgánmi sú okrskové volebné komisie. Tých je v každých voľbách okolo šesťtisíc. Do volebnej komisie môže svojho zástupcu nominovať každá kandidujúca strana. Práve týmto je zabezpečená pluralita a vzájomná kontrola.

Politické strany, najmä tie centralizované a bez regionálnych štruktúr, nevedia pre nedostatok personálnych kapacít ani zďaleka pokryť všetky volebné komisie.

Ak komisia na základe nominácií politických strán nemá aspoň päť členov, musí ju do tohto počtu doplniť svojimi nomináciami starosta. Na niektorých miestach tak vznikajú aj čisto „úradnícke“volebné komisie.

Okrem členov volebnej komisie má volebná miestnosť aj zapisovateľa. To je spravidla zamestnanec obecného či mestského úradu. Je to akýsi mozog a manažér komisie.

Činnosť volebnej komisie môže ktokoľvek pozorovať, a to nie len samotné hlasovanie, ale počítanie hlasov. Ak máte záujem pozorovať počítanie hlasov vo volebnej komisii, nemusíte to nikam hlásiť, stačí prísť. Musíte sa však dostaviť do volebnej miestnosti pred 22. hodinou.

HLASOVANIE

Po tom, čo ako volič vojdete do volebnej miestnosti, musíte preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom. Následne dostanete hlasovacie lístky a obálku, čo musíte potvrdiť svojím podpisom. Práve tento krok sa niektorým voličom zdá obťažujúci, no v zabezpečení integrity volieb má svoj význam. Je to ochrana pred zneužitím nevyužitých hlasov tých, ktorí voliť neprišli.

Na odovzdanie hlasu sa používa obálka. Obálky sú neekologické a neekonomické. Navyše sťažujú prácu komisiám. No tiež majú svoj význam. Nejde totiž o obyčajné obálky, ale o takzvané úradné obálky – je na nich pečiatka obce. Má to byť ochrana pred tým, aby si niekto nevyrobil kópie hlasovacích lístkov a obálok a nenahádzal ich do urny viac naraz (takzvaný ballot stuffing).

Je pravdou, že dnes už ide o zastaralú metódu ochrany. Do volebnej legislatívy sa dostala ešte v roku 1919. Vyrobiť kópiu úradnej pečiatky obce dnes nie je žiadnou technologickou výzvou. Vhodnejšie by bolo, ak by mali obálky či hlasovacie lístky moderné ochranné prvky, aké majú napríklad bankovky.

Obálka ešte slúži ako ďalší prvok v zabezpečení tajnosti hlasovania.

Po odhlasovaní musíte nevyužité hlasovacie lístky zahodiť do koša na to určeného. Toto opatrenie má zase zabraňovať karuselovým podvodom či iným formám kupovania hlasov.

POČÍTANIE HLASOV

Po tom, ako sa skončí hlasovanie, pristúpi volebná komisia na počítanie hlasov. To má viacero krokov a pre krátkosť ich tu nerozoberieme všetky. Najprv komisia spočíta, koľko voličov sa volieb zúčastnilo. Potom zabalí a zapečatí nepoužité hlasovacie lístky a obálky, aby sa nedali zneužiť. Následne sa rozpečatí a vysype urna a spočítajú sa odovzdané obálky.

Komisia najprv počíta hlasy pre jednotlivé strany a potom takzvané krúžky pre kandidátov.

Tu treba povedať, že na Slovensku, podobne ako aj v iných vyspelých európskych demokraciách, (ešte stále) panuje pomerne veľká dôvera vo volebný proces. Vďaka tomu spoločnosť, politické strany či iné inštitúcie uprednostňujú rýchlosť a efektivitu počítania hlasov pred

Ako sa ukázalo v Spojených štátoch či Brazílii, spochybňovanie volieb je síce veľmi nebezpečná, no dobre mobilizujúca a aktivizujúca kampaňová taktika.

akousi rigiditou písaných procedúr.

V niektorých krajinách sa napríklad musia hlasy počítať nahlas kus po kuse a ukazovať napríklad do objektívu kamery, ktorá celý proces zaznamenáva. Na Slovensku si však komisie spravidla prácu rozdelia a snažia sa byť rýchle a efektívne. Občas aj za cenu drobných nepresností.

Samostatnou kapitolou je počítanie krúžkov pre kandidátov. Práve to je vzhľadom na únavu členov komisií, veľký počet kandidátov či aj pre zlý dizajn hlasovacích lístkov nočnou morou volebných komisií. Pri tejto činnosti teda komisie najčastejšie neúmyselne chybujú.

ZÁPISNICA

Po spočítaní hlasov sa spíše zápisnica. Od spojených komunálnych a krajských volieb 2022 sa musia zápisnice spisovať a odovzdávať iba elektronicky. V minulosti to bola možnosť, nie však povinnosť.

Ako to vyzerá? Zapisovateľ komisie vyplní údaje na obecnom notebooku v špeciálnom formulári volebného informačného systému štatistického úradu. K nemu sa zapisovateľ pripája chráneným pripojením cez internet.

Výhodou formulára je, že niektoré údaje v zápisnici predvyplní a taktiež skontroluje logické matematické chyby. Napríklad upozorní na to, ak počet platných hlasov pre všetky strany je väčší ako počet odovzdaných obálok.

Ak je formulár vyplnený, vytlačí sa a dá sa podpísať všetkým členom komisie. Tu je priestor na to, aby si členovia komisie výsledky skontrolovali, prípadne odfotili. Ak všetko sedí, zápisnica sa v systéme odošle na sumarizáciu (odborne aj tabuláciu).

Strana Republika odôvodňovala potrebnosť zverejňovania zápisníc tým, že sa môže stať, že zapisovateľ spraví chybu pri prepisovaní údajov z fyzickej zápisnice do počítača. To sa nemôže stať, keďže najprv vzniká elektronická zápisnica a až potom tá fyzická.

Chyba, ktorá sa občas pri tvorbe zápisnice stane, je posun alebo zámena riadka. Je to však vec, ktorá sa deje skôr pri komplikovaných komunálnych voľbách. Je práve na členoch volebných komisií, aby toto ustriehli. Zverejňovanie zápisníc na weboch obcí tento problém neodstráni, no môže aspoň vytvoriť tlak na členov komisií, aby viac dbali na kontrolu zápisnice.

Keď sa zápisnica odošle, formálne ju ešte musí schváliť okresná volebná komisia. Ak ju schváli, výsledky z daného volebného okrsku sa začnú zobrazovať v priebežných výsledkoch a okrsková volebná komisia ukončí svoju činnosť. Predtým ešte zbalí a zapečatí všetky materiály a zavezie ich do úschovy na obecný či mestský úrad.

Okresná volebná komisia síce formálne vytvára zápisnicu s výsledkami v ich volebnom obvode, ale reálne nemá žiadne možnosti do výsledkov zasiahnuť. Okresná komisia len vytlačí a podpíše to, čo je v jej okrese sumarizované vo volebnom informačnom systéme štatistického úradu.

Podobne to vyzerá aj v nedeľu ráno po voľbách na zasadnutí štátnej komisie pre voľby. Tá nič nepočíta, všetko sa spočíta automaticky na serveroch štatistického úradu vrátane rozdelenia mandátov. Zástupca štatistického úradu prinesie hotové výsledky na papieri a štátna komisia ich len formálne schváli a vyhlási výsledky volieb.

Ak obec zverejní na svojom webe okrskovú zápisnicu a niekto v nej nájde nejakú nezrovnalosť, výsledky volieb už nebude mať kto opraviť. Okrsková volebná komisia už nebude existovať a okresná a štátna nemôžu do výsledkov volieb zasahovať. Výsledky môže opraviť jedine Ústavný súd.

Ústavný súd by na opravu volebných výsledkov pristúpil jedine vtedy, ak by chyba bola natoľko veľká, že by mohla ovplyvniť zloženie parlamentu. Mimochodom, lehota na podanie volebnej žaloby uplynie 10 dní po vyhlásení výsledkov volieb.

Ak obce nebudú mať v zákone žiadne lehoty, pokojne môžu zápisnice na webe zverejniť aj po uplynutí onej lehoty.

KONTROLA VÝSLEDKOV

Faktom je, že volebné zápisnice boli doposiaľ interným dokumentom, ktorý sa bežne nezverejňoval. Na základe infozákona však boli obce povinné zápisnicu komukoľvek na žiadosť sprístupniť. V zahraničí nie je nezvyčajné, že zápisnice sú verejné. Štandardnou praxou je, že po spísaní zápisnice v okrsku sa zápisnica vylepí na dvere volebnej miestnosti. Ktokoľvek si ju teda môže prísť odfotiť.

Na Slovensku sa však robí iná a oveľa praktickejšia vec než zverejňovanie zápisníc. A to zverejňovanie podrobných volebných výsledkov za každú jednu volebnú miestnosť na webe štatistického úradu a zároveň všetkých miestností v jednom exceli.

Fakticky ide o webovú podobu zápisníc. Všetko je na jednom mieste v jednotnej štandardizovanej podobe namiesto tisícok súborov PDF rozhodených po často aj neznámych weboch obcí.

Štatistický úrad to robí v momente, keď štátna komisia oficiálne vyhlási výsledky volieb. To sa deje v nedeľu doobeda po voľbách.

V exceli si každý môže skontrolovať výsledky za svoj okrsok a aj to, či súčet výsledkov za všetky okrsky je rovnaký ako vyhlásený výsledok volieb.

Skutočnou hrozbou pre integritu volieb nielen na Slovensku sú dnes dezinformácie.

Slovenská volebná legislatíva je v tomto stále deravá a ani zďaleka nereflektuje na nové fenomény. Ovplyvňovanie volieb pomocou rozsiahlych dezinformačných kampaní je na Slovensku prakticky legálne.

Na Slovensku, podobne ako aj v iných vyspelých európskych demokraciách, (ešte stále) panuje pomerne veľká dôvera vo volebný proces. Vďaka tomu spoločnosť, politické strany či iné inštitúcie uprednostňujú rýchlosť a efektivitu počítania hlasov pred akousi rigiditou písaných procedúr.