Verejné financie sú v zlom stave
Deficity budú musieť v najbližších rokoch klesať, vraví nový minister financií Michal Horváth
Už pred pandémiou boli naše verejné financie v zraniteľnom stave, teraz sú historicky v najhoršom, hovorí nový minister financií Michal Horváth.
Pre budúcu vládu chce s kolegami nachystať balík opatrení, ktoré nazýva lego kocky. Politici si ich po voľbách môžu poskladať, ako sa im páči.
„Hlavné je, aby z toho bolo niečo, čo nasmeruje Slovensko k udržateľným verejným financiám,“hovorí minister.
Ako dlho ste sa rozhodovali, či zoberiete funkciu ministra financií?
Našťastie, mal som dosť času sa rozhodnúť. O tejto možnosti som bol informovaný dávnejšie, zobral som si deň na rozhodnutie.
Prezidentka Zuzana Čaputová oslovila Ľudovíta Ódora s ponukou na premiéra úradníckej vlády ešte na konci januára. S Ódorom sa poznáte dlhé roky, obaja ste mali svoje kancelárie v budove Národnej banky Slovenska. Boli ste prvým ministrom tejto vlády?
Neviem vám to povedať. Neviem ani presne, ako ten proces prebiehal. Viem, že bol nejaký zoznam a ľudia boli oslovovaní. Ja som bol oslovený relatívne skoro, nemusel som sa rozhodovať pod takým tlakom, ako možno niektorí moji ďalší kolegovia vo vláde. Kľúčové pre mňa bolo to, že je to odborná pozícia, kvázi úradnícka práca tak, ako sme ju teraz už s premiérom robili dlhé roky. Druhý kľúčový faktor pri rozhodovaní bol, či to doma nejako ustojíme.
Premiér prirovnal úradnícku vládu k štvrtému hokejovému útoku. Aká je v ňom vaša úloha?
Som asi krídelník.
Čiže je to útok. Ako chcete meniť rozpočet?
Našou agendou je príprava detailného návrhu plánu ozdravenia verejných financií. Je to jedna z kľúčových priorít vlády. Takže sa iste motám niekde okolo bránky.
Na ministerstvo financií prichádzajú z Národnej banky Slovenska aj dvaja noví štátni tajomníci. Na váš návrh vláda odvolala doterajších štátnych tajomníkov Marcela Klimeka, ktorý ministerstvo reálne viedol, a Ľuboša Jančíka. Nedôverovali ste im?
Nešlo o to, ja som sa im za odvedenú prácu na ministerstve aj veľmi pekne poďakoval. Myslím, že sme sa rozišli veľmi korektne. Máme však veľmi krátky čas na to, aby sme niečo spravili, a v tejto situácii je veľmi dôležité, aby som mal okolo seba ľudí, s ktorými som zohratý, s ktorými dlhšie spolupracujem. Ľudia, ktorí prišli, Eva Gonçalves aj Braňo Reľovský, sú moji blízki spolupracovníci z Národnej banky Slovenska a odborníci práve na priority, ktoré budeme riešiť.
Čiže na verejné financie?
Na verejné financie, ale zároveň je to aj medzinárodná agenda, ktorá sa týka napríklad rokovaní na európskej úrovni o nových fiškálnych pravidlách alebo o inej európskej agende.
Ešte ako hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska ste určite detailne sledovali analýzy a odhady ministerstva financií. Mali ste niekedy pocit, že do nich zasahujú politici?
Nemal som ten pocit. Systém je nastavený ešte z čias, keď v Inštitúte finančnej politiky pôsobil pán Ódor. Medzičasom sa procesy, ktoré smerujú k tvorbe rozpočtu, ešte posilnili. Samozrejme, finálna podoba rozpočtu je stále v rukách politikov a to bude aj tentokrát.
Takže to, ako funguje ministerstvo financií, dobre poznáte a poznáte tam aj dosť ľudí?
Áno, niektorých poznám ešte z čias môjho pôsobenia na ministerstve. Sú tam veľmi skúsení úradníci, ktorí sú ozaj stelesnením nezávislej a apolitickej štátnej správy. Ale medzičasom tam prišli aj ľudia, ktorých zase poznám zo svojej profesionálnej kariéry v oblasti makroekonomiky a verejných financií. Takže poznáme sa veľmi dobre, bude sa mi s nimi veľmi dobre pracovať.
Niekoľko rokov ste pôsobili aj na univerzitách v Oxforde a v Yorku. Prečo ste sa rozhodli vrátiť?
Kľúčovým faktorom bola ponuka od guvernéra Národnej banky Slovenska a od terajšieho premiéra Ódora, ktorý bol vtedy viceguvernérom, na pozíciu hlavného ekonóma banky. Podstatná bola vízia, že ideme budovať modernú otvorenú národnú banku, ktorá sa bude angažovať v rámci eurosystému a ktorá bude aj aktívnejšia na domácom poli, čo sa týka diskusií v oblasti ekonomiky, štrukturálnych reforiem a podobne.
Keď ste v NBS počúvali výzvy na odstúpenie guvernéra Petra Kažimíra, ktorého čaká súd, ako ste to vnímali?
K tomu by som sa nechcel vyjadrovať. Boli sme radoví zamestnanci Národnej banky Slovenska.
Ako sú na tom naše verejné financie?
Sú v zlom stave, tak sa to dá jednoducho povedať. Aj východisková pozícia, úroveň zadlženia štátu, je vysoká, ale rovnako dôležitý je aj výhľad. Tak, ako sú dnes veci nastavené, aj v najbližších rokoch nás čakajú vysoké schodky verejných financií, teda výdavky majú výrazne prevyšovať príjmy rozpočtu. Keď sa pozrieme na horizont najbližších pár rokov, obyvateľstvo starne, ekonomika nerastie tak rýchlo, ako by mohla. To spôsobuje, že dnes už definované záväzky sa budú v čase len kumulovať a dlh by mal dlhodobo veľmi škaredú trajektóriu. A s tým treba niečo robiť.
Vlani bol deficit rozpočtu prekvapivo nízky oproti plánu. Bola to náhoda?
Bol to nečakaný vývoj, ktorý súvisí najmä s tým, že inflácia bola nečakane vysoká. Okrem toho to bola napríklad chronická neschopnosť našej verejnej správy investovať, to takisto pomohlo tomu, že čísla boli o čosi lepšie. Bez priaznivého vplyvu inflácie a šetrenia investícií by čísla na výdavkovej strane boli viditeľne horšie. Ale dôležité je pozerať sa do budúcna. Tak, ako sú veci nastavené na tento rok a na ďalšie roky, deficity vyzerajú veľmi zle. Prispievajú k tomu aj opatrenia, ktoré boli prijaté v minulom roku, ale zároveň aj inflácia. Po tom, čo prechodne priaznivo vplývala na verejné financie, od tohto roku ju budeme pociťovať skôr ako ťarchu.
Ktoré z opatrení bývalého ministra financií Igora Matoviča by ste mu vytkli?
Aj z pozície Národnej banky Slovenska sme vtedy odporúčali, aby protiinflačné alebo protikrízové opatrenia – pokiaľ sa to dá – , neboli plošné a trvalé. Na Slovensku sme sa však vybrali cestou, že opatrenia sú zväčša plošné a majú trvalý charakter. Samozrejme, na veci ako rodinná politika môžu mať rôzni politici rôzny názor. To je úplne legitímne. Len je fajn povedať, že keď budeme dávať viac rodinám, dlhodobo to treba odniekiaľ aj financovať a na to sa pri tých návrhoch nemyslelo.
V krátkom príhovore na úrade vlády ste povedali, že ak štát neprijme opatrenia, tak dlh bude ročne rásť o päť až šesť miliárd eur, čo je neúnosné. Aký je váš plán na zníženie zadlženia krajiny?
Bolo by lepšie, keby sme nemuseli paralelne zostavovať dva rozpočty. Jeden zo spôsobov, ako sa tomu vyhnúť, je, že by vláda získala dôveru. Druhou možnosťou je, keby parlament ešte schválil aspoň niektoré ustanovenia o dlhovej brzde, o reforme dlhovej brzdy.
Konkrétny plán predstavíme, ale je zjavné, že tieto deficity budú musieť v najbližších rokoch klesať.
Na čo budete dávať dôraz?
Budú tam opatrenia aj na strane príjmov, aj na strane výdavkov, ako aj pán premiér komunikoval na tlačovke. To, čo predstavíme, budú skôr také lego kocky, ktoré si potom politici po voľbách môžu poskladať, ako sa im páči. Hlavné je, aby z toho bolo niečo, čo nasmeruje Slovensko k udržateľným verejným financiám.
Dlho sa hovorí o tom, že máme nízke majetkové dane a že treba zvyšovať ekologické dane. Takže niektoré z tých lego kociek budú napríklad zvýšenie dane z nehnuteľností a ekologických daní?
Nebudem predbiehať. Treba si však uvedomiť to, že pracujeme v rámci istých obmedzení. Máme jednak aj časové obmedzenie, ale zároveň to, čo musíme predstaviť na jeseň, musí byť aj implementovateľné. Takže to musí byť podložené aj konkrétnymi legislatívnymi návrhmi, ktoré sa dajú spraviť do konca roka tak, aby opatrenia mohli nabehnúť od budúceho roku. Toto do istej miery zväzuje našu kreativitu, čo sa týka opatrení.
Vy odborníci mnohé z opatrení odporúčate vládam už dlho, preto predpokladám, že analýzy už sú niekde v šuflíkoch pripravené. Je to tak, že ich stačí len vytiahnuť?
Áno, veľa vecí je poskrývaných v kadejakých šuflíkoch, ale napriek tomu nás čaká veľa práce. Nepodceňoval by som situáciu. Budeme musieť ťažko pracovať, aby sme vzhľadom na ten rozsah prišli so zoznamom všetkých potrebných opatrení. Musím zdôrazniť, že teraz nehovoríme len o budúcom roku, ale aj o ďalších troch rokoch. Chceme strednodobý plán predstaviť pomerne vo veľkom detaile. Čím ďalej pôjdeme, tým viac budeme siahať na dno tých šuflíkov.
Sedí plán bývalej Hegerovej vlády, že na najbližšie tri roky treba balíček opatrení v sume približne štyri miliardy eur?
Viac-menej áno, ale prerátame to. Závisí to aj od vývoja ekonomiky. Budeme mať aktualizované predpovede ekonomiky aj očakávaného vývoja verejných financií bez akýchkoľvek zmien politiky a potom podľa toho narátame ešte raz potrebu opatrení. Ale rádovo to sedí.
Predstavíte opatrenia nielen na príjmovej strane, napríklad vyššie dane, ale aj na výdavkovej. Veľká časť výdavkov rozpočtu ide na dôchodky a sociálne dávky. Bude sa jedno z navrhovaných opatrení týkať aj zníženia valorizácie dôchodkov alebo väčšej adresnosti dávok?
Nebudem predbiehať. Chceli by sme najprv dôkladne pracovať a potom predstavíme aj vysvetlíme, prečo sme prišli s takými možnosťami. Ale zachytili ste to pomerne dobre. Výdavkovú stranu tvoria možno z troch štvrtín rôzne dávky, dôchodky, platy vo verejnom sektore, verejné investície. Budú to ťažké rozhodnutia.
Ktorá vláda prispela k vysokému zadlženiu krajiny najviac?
To sa dá vyčítať z údajov. Dlh väčšinou hovorí o minulom hospodárení a jeho vývoj ovplyvňujú rozhodnutia politikov, ale aj ekonomická situácia. Možno ešte dôležitejšie ako verejný dlh sú rôzne ukazovatele dlhodobej udržateľnosti, ktoré zahŕňajú aj budúce problémy verejných financií. Rátame ich aj my na ministerstve financií, aj rozpočtová rada a na ňom pekne vidno, že dosť výrazne narástol ešte počas veľkej finančnej krízy. Preto sme vtedy aj pripravili návrh dlhovej brzdy a rozpočtovú radu. V nasledujúcich rokoch sa situácia plynule zlepšovala, niektorí hovoria, že sa mohla zlepšovať aj viac. Niekedy pred rokom 2019 sme mali verejné financie už v pomerne dobrom stave, čo sa týka dlhodobej udržateľnosti. Ale do pandémie sme išli opäť s vysokým rizikom, takže už pred pandémiou boli verejné financie v zraniteľnom stave.
Bolo to najmä pre opatrenie, že sa zastropoval dôchodkový vek?
Áno a boli tam aj rôzne iné predvolebné opatrenia. Po prechodnom zlepšení aj počas ťažkých časov sa nachádzame v historicky najhoršej situácii, čo sa týka udržateľnosti verejných financií, a preto treba konať.
Môže sa opakovať situácia z jari 2020, keď štát bol na hrane bankrotu, začali mu dochádzať peniaze, pretože vplyvom krízy zamrzli finančné trhy, a nevedeli sme si hneď požičať peniaze?
Závisí to opäť od toho, čo spravia politici. Situácia na finančných trhoch je objektívne čoraz ťažšia aj preto, že centrálne banky sa postupne sťahujú z trhov so štátnymi dlhopismi. To vedie k tomu, že sa náklady financovania pre štát zvyšujú. Požičiavame si za čoraz vyššie úroky. Finančné trhy obyčajne rátajú s nejakou mierou konsolidácie verejných financií a za tej podmienky sú ochotné plynule financovať vládu. Keby ku konsolidácii nedochádzalo, vtedy by sa mohla naštrbiť dôvera, mohli by vzniknúť problémy najprv zrejme vo forme ešte vyšších úrokov, ale môže dôjsť aj k situácii, že budú problémy s financovaním. Preto je dôležité mať plán a aj sa ho držať, aby sme stále vedeli presvedčiť finančné trhy, že smerujeme k udržateľnému stavu vo verejných financiách.
Náš dlh by sa mal podľa odhadu rozpočtovej rady do roku 2025 udržať okolo 56 percent, a ak sa nezačne šetriť, potom začne rásť. Súvisí to s tým, že starneme a začnú rýchlejšie rásť výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť?
Áno, na tom horizonte nastupujú presne tieto demografické faktory.
V júni bude parlament hlasovať o vyslovení dôvery vláde. Keď úradníckej vláde nevysloví dôveru, budete musieť pripraviť aj vyrovnaný rozpočet. Je to pre vás veľká komplikácia?
Je to dosť veľká komplikácia aj administratívne, aj z hľadiska analytickej práce. Bolo by lepšie, keby sme nemuseli paralelne zostavovať dva rozpočty. Jeden zo spôsobov, ako sa tomu vyhnúť, je, že by vláda získala dôveru. Druhou možnosťou je, keby parlament ešte schválil aspoň niektoré ustanovenia o dlhovej brzde, o reforme dlhovej brzdy.
Spolu s Ľudovítom Ódorom ste spoluautormi ústavného zákona o dlhovej brzde. Ukázalo sa po tých viac ako desiatich rokoch, že je nevyhnutné ju zmeniť?
Áno. Časy sa menia, okolnosti sa menia. V dlhších periódach je úplne normálne, že na akýkoľvek režim v oblasti verejnej politiky sa pozrieme a vyhodnotíme, či je to správne. Robíme to pravidelne aj v menovej politike.
Prísť na ďalší rok s vyrovnaným rozpočtom znamená znížiť aktuálne 6-percentný deficit na nulu, čo je asi sedem miliárd eur. To sa dá aj ťažko predstaviť… Aj keď dlhová brzda sa po tom, keď po voľbách získa dôveru nová vláda, opäť vypne a vláda si pripraví svoj vlastný rozpočet.
Predpokladám, že sa budeme snažiť čo najviac prichádzať pre ekonomiku s čo najmenej škodlivými konsolidačnými opatreniami, ale pri takom rozsahu zrejme nastúpia aj niektoré – nazval by som to hrubšie opatrenia.
Aké napríklad?
Napríklad nejaké jednoduché zvýšenie daní.
Niektoré strany tlačia na to, aby bol rozpočet hotový už do konca augusta. Podľa dnešných pravidiel ho má vláda predložiť do parlamentu do polovice októbra. Dá sa to stihnúť aj do konca augusta?
Plán predstavíme ešte pred voľbami, aby politici mohli o rôznych opatreniach diskutovať a predostrieť občanom, aké by boli ich alternatívy, keby uspeli. Presný proces zostavovania rozpočtov budeme komunikovať v nasledujúcom období.
S kým všetkým budete spolupracovať na príprave rozpočtu?
Primárne sa budeme opierať o odborníkov na ministerstve financií, ale opatrenia budeme konzultovať v analytickej obci a budeme čerpať z nápadov, z expertízy z rôznych kútov vládnych inštitúcií a aj z Národnej banky Slovenska a rozpočtovej rady.
Máte na to približne pol roka. Dá sa to stihnúť?
Áno, toto sa stihnúť dá.
To, čo predstavíme, budú skôr také lego kocky, ktoré si potom politici po voľbách môžu poskladať, ako sa im páči. Hlavné je, aby z toho bolo niečo, čo nasmeruje Slovensko k udržateľným verejným financiám.