Zelenskyj si ukradol šou
Kým Rusi hlásia dobytie Bachmutu, Ukrajinci oslavujú prelomové rozhodnutie o F-16
Ešte v januári prezident Joe Biden odmietal, že by Spojené štáty čo i len dovolili spojencom dodať Kyjivu stíhačky F-16. Po pár mesiacoch Američania zmenili názor a dokonca sa zaviazali pomáhať s výcvikom ukrajinských pilotov.
Prezident Volodymyr Zelenskyj ich rozhodnutie označil za „historické“. O podrobnostiach dohody sa s Bidenom aj inými lídrami rozprával na samite skupiny G7 v Hirošime, na ktorom sa po týždňoch špekulácií zúčastnil osobne.
Americký prezident na samite okrem prísľubu o F-16 ohlásil nový balík vojenskej pomoci za vyše 345 miliónov eur, ktorého súčasťou má byť delostrelecká munícia aj obrnené vozidlá.
Biden na tlačovej konferencii sľúbil, že krajiny G7 budú Ukrajinu podporovať aj naďalej bez toho, aby ju tlačili k teritoriálnym ústupkom.
Z HIROŠIMY ZAUJALO JEHO VYJADRENIE O BACHMUTE
Ešte väčšiu pozornosť ako Biden však vystúpením pred novinármi upútal Zelenskyj. Toho sa okrem noviniek z rokovaní pýtali aj na situáciu v meste Bachmut v Doneckej oblasti.
Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v sobotu vyhlásil, že jeho vojaci obsadili aj posledný viacposchodový dom v juhozápadnej časti mesta (ktoré bolo v minulosti známe zničeným pamätníkom MiG-17) a Rusi nad ním v najdlhšej a najkrvavejšej bitke od začiatku invázie získali úplnú kontrolu. V noci to zopakovalo aj ruské ministerstvo obrany, keď informovalo o oslobodení „Arťomovska“, čo je sovietske označenie Bachmutu.
Žoldnierom z Vagnerovej skupiny blahoželal aj prezident Vladimir Putin.
V nedeľu ráno sa zdalo, že ukrajinský prezident potvrdil ruskú verziu, keď vyhlásil, že Bachmut už je „len v našich srdciach“. Po chvíli však Zelenského tím uviedol, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu a o mesto sa naďalej bojuje.
Čo by však znamenalo, ak by Ukrajinci o Bachmut naozaj prišli? Vojenský analytik Michael Horowitz na Twitteri napísal, že kľúčovou otázkou by bolo, či by Rusko využilo situáciu ako vzpruhu.
„Ak sa mu podarí postupovať vo vyššom tempe ako doteraz, bude môcť považovať Bachmut za víťazstvo. Ale ak nie – a ja sa domnievam, že to tak bude –, táto bitka nebude žiadnym zlomovým okamihom napriek mesiacom bojov,“uviedol.
Zároveň dodal, že strata Bachmutu môže na Ukrajinu vyvíjať tlak, aby spustila plánovú protiofenzívu. „Odkontrolovať si načasovanie pre ňu bude kľúčové,“dodal.
Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tvrdia, že ak by aj Prigožinova verzia o Bachmute bola pravdivá, ruské víťazstvo v Bachmute je „čisto symbolické“. Územné zisky v zničenom meste podľa nich nie sú „takticky ani operačne významné“, ich obsadenie Rusom nepomôže vo vedení útočných operácií ani nedáva „zvlášť silné postavenie na obranu pred možným ukrajinským protiútokom“.
Časopis The Economist pred pár týždňami konštatoval, že ak Rusi uspejú v Bachmute, vzhľadom na obrovské straty pôjde o Pyrrhovo víťazstvo. Biely dom začiatkom mája uviedol, že za posledných päť mesiacov bolo zabitých najmenej 20-tisíc ruských vojakov, pričom väčšina z nich práve v Bachmute.
Ako poznamenal ukrajinský novinár Ilľa Ponomarenko, Rusku sa v Bachmute podarilo postúpiť v oblasti Bachmutu za rok o zhruba 30 kilometrov. „Takýmto tempom by dobyli celú Ukrajinu za štyridsať rokov,“napísal.
ISW píše, že ukrajinské sily nateraz naďalej pokračujú v postupe na severnom aj južnom okraji mesta.
PRI STÍHAČKÁCH BUDÚ KĽÚČOVÉ DETAILY
Zatiaľ čo ruská strana po vyše 290 dňoch tvrdých bojov oslavovala Ukrajincami nepotvrdené víťazstvo v Bachmute, Zelenskyj pokračoval v intenzívnych rokovaniach so zahraničnými partnermi. Podľa britských diplomatov nápad, aby prišiel Zelenskyj na samit G7 osobne, prišiel od premiéra Spojeného kráľovstva Rishiho Sunaka.
Krátko pred Zelenského prí
„Takýmto tempom by dobyli celú Ukrajinu za štyridsať rokov.“
ukrajinský novinár o údajnom ruskom dobytí Bachmutu
chodom do Japonska americkí predstavitelia oficiálne potvrdili, že spojencom povolia dodať Ukrajine stíhačky F-16. Kyjiv o ne žiadal vyše rok, no Bidenova administratíva to odmietala.
Ukrajina mala doteraz len stíhačky sovietskeho typu: jej vzdušný priestor chránia lietadlá Su-27 či slovenské a poľské stroje MiG-29. Napríklad ukrajinský analytik Mykola Bjeljeskov však v rozhovore pre Denník N už v apríli tvrdil, že dodávky zo Slovenska len „kupujú čas pred finálnym rozhodnutím o F-16“.
Kľúčovou otázkou teraz je, aký počet a ako rýchlo Ukrajinci účinnejšie stíhačky F-16 dostanú. Aj o týchto „detailoch“rokoval Zelenskyj so svojimi partnermi počas samitu v Hirošime.
Podľa interného dokumentu amerického letectva by sa s americkými stíhačkami mohli ukrajinskí piloti naučiť lietať už za štyri mesiace, hoci doteraz niektorí predpokladali, že im to bude trvať až rok a pol. O štyroch mesiacoch hovoria aj oficiálne zdroje z Ukrajiny.
Televízna stanica CNN informuje, že už v marci dvaja ukrajinskí piloti navštívili vojenskú základňu v Arizone, kde na leteckých simulátoroch testovali ich schopnosti riadiť americké lietadlá, vrátane F-16. Ukrajina tvrdí, že má k dispozícii päťdesiat pilotov, ktorí môžu začať s okamžitým tréningom.
Kyjiv žiada až o dvesto stíhačiek F-16, čo mu však s najväčšou pravdepodobnosťou západné krajiny nebudú ochotné poskytnúť. Očakáva sa, že v prvej fáze by mohol dostať 24 až 36 stíhačiek, a to od Dánska a Holandska, ktoré postupne modernizujú svoj arzenál a F-16 nahrádzajú novšími stíhačkami F-35.
Spojené štáty zatiaľ vlastné F-16 na Ukrajinu neposielajú, ale bez ich súhlasu by európske krajiny nemohli dodávať tie svoje. Washington bol doteraz opatrný, pretože sa obával eskalácie konfliktu zo strany Ruska.
Aj preto Američania zdôrazňujú, že Ukrajina môže využívať stíhačky výlučne na obranu svojho územia.
DO HIROŠIMY FRANCÚZSKYM LIETADLOM
Zelenskyj minulý týždeň cestoval po Európe, keď postupne navštívil Berlín, Paríž, Rím aj Londýn. Pred odchodom do Hirošimy sa v piatok prekvapivo zastavil v Saudskej Arábii, kde sa zúčastnil na samite Ligy arabských štátov.
V Džidde ho osobne vítal korunný princ saudskoarabský Muhammad bin Salmán, ktorý od začiatku totálnej ruskej vojny vydáva zmiešané signály. Na jednej strane na pôde OSN podporil rezolúciu vyzývajúcu Kremeľ k stiahnutiu svojich vojakov a Ukrajine prispieva na humanitárnu pomoc, ale zároveň voči Moskve odmieta zaviesť sankcie a spolupracuje s ňou pri vývoze ropy.
Zelenskyj arabským lídrom prízvukoval, že na Ukrajine žije aj početná moslimská menšina a osobitne sa venoval Krymu, ktorý Rusko nelegálne anektovalo v roku 2014. Zároveň hovoril o ruskom imperializme, čím sa podľa BBC snažil zaujať arabských lídrov opisom situácie, s ktorou majú priamu skúsenosť.
Ukrajinský prezident zároveň neurčito kritizoval lídrov, ktorí si pred ruskými zločinmi „zatvárajú oči“. Podľa všetkého narážal predovšetkým na sýrskeho prezidenta Baššára Asada, ktorý otvorene podporuje Moskvu.
Pre Asada išlo o prvú účasť na rokovaní Ligy arabských štátov, odkedy sa pred dvanástimi rokmi v Sýrii začala občianska vojna.
Zo Saudskej Arábie odletel Zelenskyj francúzskym vojenským lietadlom, pričom povolenie na prelet dostal od Indie aj Číny. Podľa reportérky Sophie Pedder ide o ďalší dôkaz, že Francúzsko dnes po počiatočnom váhaní prezidenta Emmanuela Macrona stojí jednoznačne na strane Kyjiva.
ZÁSADNÉ ROZHOVORY S „NEUTRÁLNYMI“
Zelenského víkendový program v Hirošome pozostával z dvoch kľúčových stretnutí – najprv rokoval výlučne s krajinami G7 a následne aj so všetkými ostatnými krajinami, ktoré do Japonska dostali pozvánku.
G7 vznikla ako neformálna skupina ekonomicky najvyspelejších štátov sveta v 70. rokoch. Pôvodne ju tvorili Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Japonsko, Francúzsko, Taliansko a Nemecko. Postupne sa k nej pridala Kanada a Rusko, ktoré však po anexii Krymu vylúčili.
Najvyšší predstavitelia týchto štátov sa spolu s poprednými funkcionármi Európskej únie a ďalšími hosťami stretávajú na výročnom samite. Minulý rok sa uskutočnil v bavorských Alpách, tento rok sa koná v Japonsku.
Do Hirošimy pozvali aj zástupcov Indie, Austrálie, Brazílie, Južnej Kórey, Vietnamu, Indonézie a Cookových ostrovov a afrického štátu Komory. Ako píše BBC, ide aj o snahu západných demokracií o rozširovanie svojho vplyvu vo svete. Zatiaľ čo ešte v roku 1990 tvorili krajiny G7 zhruba polovicu svetového HDP, dnes už je „len“zhruba 30 percent.
Analytik Pavel Havlíček z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) hodnotí samit z ukrajinského pohľadu za úspešný. „Samit dobre ilustruje, že Ukrajinci sú aktívni na medzinárodnom poli, hoci pred sebou majú ešte veľa práce,“vysvetľuje pre Denník N.
Za kľúčové považuje okrem dohody o stíhačkách aj „robustný konsenzus západných spojencov v otázke ďalšieho postupu západných spojencov v oblasti sankcií“.
Podľa analytika Johna Lipského bolo najdôležitejšie druhé stretnutie, na ktorom ukrajinský prezident mal príležitosť osobne diskutovať so zástupcami „neutrálnych“krajín ako Brazília, Indonézia či India.
Zelenskyj v sobotu prvýkrát osobne debatoval s indickým premiérom Naréndrom Módím, ktorý mu povedal, že „veľmi dobre chápe“bolesť ukrajinského národa a sľúbil, že „urobí všetko pre čo najskoršie ukončenie vojny“.
India je kľúčovým ruským obchodným partnerom a Moskvu nekritizuje otvorene, ale nepriamo ju viackrát vyzvala na zastavenie konfliktu.
Ako tvrdí expert Havlíček, Módí sa vo vzťahu k vojne správal „viackrát ambivalentne“, ale je zrejmé, že nechce byť súčasťou osi Peking-Moskva.
Pre Zelenského bol dôležitý aj rozhovor s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom. Soul humanitárne a ekonomicky pomáha Ukrajine, ale doteraz bol skeptický voči vojenskej pomoci, čo by sa čoskoro mohlo zmeniť.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron verí, že Zelenského účasť na samite môže byť vo vojne „zlomovým okamihom“, keďže ukrajinská strana môže získať sympatie ďalších krajín.
Havlíček však dodáva, že na samite sa krajinám G7 nepodarilo dohodnúť na obmedzení vývozu ruských diamantov, ktoré presadzovalo Spojené kráľovstvo, no európski spojenci k tomuto kroku zatiaľ nepristúpili. „Aj k tomuto embargu postupne príde, ale nejakú dobu to ešte bude trvať,“tvrdí.
ČÍNA SPÁJA AJ INAK ŤAŽKO SPOJITEĽNÝCH AKTÉROV
BBC píše, že Zelenskyj si príchodom na samit „ukradol šou“, avšak lídri v Hirošime diskutovali aj o viacerých iných témach. Popri Ukrajine a Rusku dominovala Čína, ktorú britský premiér Sunak z hľadiska globálnej bezpečnosti a prosperity označil za „najväčšiu výzvu našich čias“. Zdôraznil, že sa stáva „čoraz viac autoritárskou doma aj vo svete“.
Krajiny G7 v oficiálnom vyhlásení uviedli, že pozorujú „znepokojivý rast“ekonomického nátlaku, čím narážali práve na Peking. Čínske ministerstvo zahraničných vecí zareagovalo vyjadrením, že G7 ho „špiní a napáda“.
Súčasťou rokovaní bolo aj stretnutie zoskupenia Quad, ktorého hlavnou úlohou je na medzinárodnej scéne práve balansovať čoraz silnejšiu pozíciu Číny. Tvoria ho Austrália, India, Japonsko a Spojené štáty. Lídri týchto krajín sa stretli vo štvrtok a vyzvali na „pokoj a stabilitu“v Indopacifickom regióne.
Strach z rastu Číny spája aj krajiny, ktorých vzťahy doteraz z historických príčin neboli ideálne. Ukazuje to aj prípad Japonska a Južnej Kórey, ktorých lídri spoločne navštívili memoriál kórejským obetiam zhodenia atómovej bomby v Hirošime.
„Samit dobre ilustruje, že Ukrajinci sú aktívni na medzinárodnom poli, hoci pred sebou majú ešte veľa práce.“Pavel Havlíček
analytik