Historické veľkofilmy aj unesené deti
Festival v Cannes už uviedol dlho očakávané premiéry s najväčšími hviezdami a otvoril niekoľko dôležitých tém
Po dlhých rokoch sa organizátorom festivalu v Cannes opäť podarilo otvoriť obe hlavné programové sekcie francúzskymi filmami. Čakalo sa najmä na svetovú premiéru Jeanne du Barry. Vo filme o tejto kurtizáne a priateľke francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. si totiž postavu panovníka zahral Johnny Depp. Je to jeho prvá veľká rola po súdnom spore s exmanželkou Amber Heardovou, ktorá ho obvinila z domáceho násilia. Pre amerických producentov sa stal nežiaducou osobou, v Európe je to inak.
Cannes Deppa prijalo pozitívne, podobne ako predtým festivaly v Karlových Varoch alebo v San Sebastiane. Režisérka nového filmu Maïwenn povedala, že s hercom o jeho problémoch diskutovala, ale rozhodla sa, že je to jeho súkromná vec.
Režisérka si zároveň sama zahrala hlavnú postavu. Je to príbeh o žene, ktorá si podľa nej zaslúži, aby ju verejnosť poznala lepšie. Flm síce nevybočuje z obvyklých hraníc podobných kostýmových snímok, ale aj napriek tomu zostane v pamäti vďaka sile života tejto ženy, aj vďaka výborným hereckým výkonom a pôsobivým scénam.
Jeanne Bécu patrila k najobľúbenejším ženám Ľudovíta XV., bola aj jednou z posledných osôb pri jeho smrteľnej posteli. Narodila sa ako nemanželské dieťa chudobnej krajčírky, už od detstva bola vyhlásenou krásavicou a dokázala to dobre využívať. Stala sa kurtizánou, získala šlachtický titul a strávila niekoľko rokov po boku kráľa až do jeho nečakanej smrti.
Režisérka priznala, že jej prvou motiváciou bol film Mária Antoinetta z roku 2006, v ktorom herečka Asia Argento hrala túto kňažnú ako škandálnu provokatívnu osobu.
Keď však Maïwenn začala študovať jej život, „v každej knihe bola vykreslená úplne opačne – ako žena výrazná, elegantná, zdvorilá, altruistická, zvedavá. Nikdy som nečítala nič o jej provokáciách, ale to je asi historická skratka. Ako keby jej sloboda mohla byť prezentovaná len skrze vulgaritu a provokáciu. Možno nastal čas tejto myšlienke oponovať,“uviedla režisérka.
Johnny Depp priznal, že by mu nikdy nenapadlo, že by ako americký herec niekedy mohol dostať rolu francúzskeho kráľa.
Pôvab tohto historického filmu spočíva v tom, že po chvíli zabudnete na známu celebritu a vidíte málovravného charizmatického panovníka s barokovými maskami a kostýmami.
FORD, SCORSESE, DE NIRO A DICAPRIO
Indiana Jones and the Dial of Destiny (Indiana Jones a nástroj osudu) je piaty diel populárnej série, ktorá vstupuje do celosvetovej distribúcie koncom júna. Na rozdiel od predchádzajúcich častí túto režíroval James Mangold, duchovný otec Indianu Jonesa Steven Spielberg tentokrát film iba produkoval s tým, že príbeh potrebuje pohľad mladšieho režiséra.
Film má efektnú vstupnú scénu z jari 1945, keď sa rúcal nacistický režim a do úteku Nemcov z okupovanej Európy sa pripletie americký archeológ so svojím univerzitným kolegom. Majú nástroj času, ktorého sa chce zmocniť fanatický nacista Jürgen Voller a zneužiť ho vo svoj prospech. Tieto pasáže filmu sú inovatívne tým, že obaja hlavní herci, Ford aj Mikkelsen, v nich boli digitálne omladení. Je to také dokonalé, že to nie je na prvý pohľad vôbec poznať.
Dej sa následne presúva do roku 1969, keď Američania budujú svoj vesmírny program a Indianu Jonesa zastihneme v nie práve komfortnej situácii: je to starý vysokoškolský učiteľ na ceste do núteného dôchodku, pred rozvodom a nik by mu neprisudzoval dobrodružnú minulosť. Do deja však znovu vstúpi starý nacista a americký archeológ musí vyraziť na ďalšiu výpravu. Pozerá sa na to dobre. Je to film trochu v šablóne Jamesa Bonda – kolotoč akčných scén, jasné charaktery postáv, efektná výprava, dokonalé kulisy. Nový Indiana Jones má našliapnuté na hit tejto sezóny a môže pomôcť vrátiť do kín ďalšie publikum.
Ďalší americký veľkofilm Killers of the Flower Moon (Vrahovia mesiaca kvetov) priviezol do Cannes tri veľké mená naraz a tému pôvodných obyvateľov Ameriky a ich práv. Snaží sa tradičným štýlom vystihnúť ducha národa a vedomie jeho viny voči Indiánom.
Príbeh vychádza zo skutočných udalostí v 20. rokoch minulého storočia, keď bol na územie dnešnej Oklahomy presídlený
Oceňujem, že Martin Scorsese vytvoril film, ktorý mnoho ľudí poučí o vytrvalosti a prežití ľudí z kmeňa Osagov. Lily Goldstone
herečka
kmeň Osagov. Keď sa ukázalo, že je to miesto veľkých nálezísk ropy, Indiáni veľmi zbohatli a začali byť záhadne vraždení. Miestnym policajtom sa tieto prípady nedarilo objasniť, zabíjaní boli aj prichádzajúci detektívi. Osagovia museli požiadať o pomoc prezidenta.
Režisér Martin Scorsese čerpal z rovnomennej knihy reportéra Davida Granna, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade. Filmové stvárnenie sa začína tým, že k strýkovi, ktorý farmárči vedľa indiánskych ropných polí a žije s Indiánmi v priateľskom spolunažívaní (Robert de Niro), príde synovec, finančný zlatokop so slabosťou pre peniaze a ženy (Leonardo DiCaprio). Keď mu do cesty vstúpi indiánska dedička ropných polí, rozbehne sa western noir, približujúci temnú kapitolu americkej histórie.
Predstaviteľka hlavnej ženskej postavy, herečka s indiánskymi koreňmi Lily Goldstone ocenila, že „Scorsese vytvoril film, ktorý mnoho ľudí poučí o vytrvalosti a prežití ľudí z kmeňa Osagov“.
EMÓCIAMI NABITÝ PARADOKUMENT
Bola jedna žena menom Olfa v Tunisku a mala štyri dcéry. Jedného dňa sa jej dve staršie deti stratili a dodnes sa nevrátili. Režisérka Kaouther Ben Hania sa rozhodla vo svojom hybridnom dokumente vystavať príbeh tejto rodiny a nakrútila film Les Filles d´Olfa (Štyri dcéry) v koprodukcii štyroch krajín – Tuniska, Francúzska, Nemecka a Saudskej Arábie.
Vybrala dve mladé herečky, ktoré stvárnili chýbajúce dcéry, aj staršiu herečku, ktorá mala zastúpiť matku v situáciách, keď rekonštrukcia niektorých scén bola príliš traumatizujúca pre skutočnú matku. Zvyšné dve dcéry hrajú samy seba. Ešte bol najatý aj jeden mužský herec, ktorý stvárnil všetky mužské party – manžela, milenca a policajta.
Vznikol paradokument, ktorý kameru a filmovanie neschováva. Je zrejmé, že je nabitý emóciami. Už od začiatku, keď do miestnosti vstúpia herečky v úlohe hľadaných dcér. Sú im natoľko podobné, že matku a dve skutočné dcéry rozplačú. Príbeh sa vyvíja ďalej, vidíme matku-samoživiteľku v prostredí tvrdého patriarchátu, ktorá až príliš chráni svoje deti – tie majú navyše smolu, že sú to krásne dievčatá. Matka vyrástla v chudobnom a rodinne obmedzenom prostredí, snaží sa neopakovať chyby, ktoré voči nej robila jej matka, no nedarí sa jej to.
Olfa sa stala známou v roku 2014, keď sa jej stratili dve staršie dcéry a kritizovala tuniskú vládu, že ich neochránila pred pridaním sa k Islamskému štátu v Líbyi. Radikalizácia dievčat a život po ich zmiznutí nie sú vo filme podrobnejšie rozoberané možno aj preto, že to bolo príliš bolestné a zároveň zahalené toľkými neznámymi, že tieto momenty nebolo možné rekonštruovať s najatými herečkami. Ale všetko pomáha Olfe a jej zvyšným dcéram pochopiť samy seba z iných perspektív.
Treba povedať, že tento film je radikálny vo svojej čestnosti aj odvahe a je doposiaľ jedným z najvýraznejších vo festivalovej súťaži.
PROUKRAJINSKÉ A PROTIRUSKÉ NÁLADY
Kým vlani sa Cannes nieslo v silnom proukrajinskom a protiruskom napätí, tento rok už atmosféra v tomto zmysle nie je natoľko vypätá. Vedenie festivalu však stále zreteľne dáva najavo, že jeho podpora Ukrajine pretrváva. Umelecký riaditeľ Thierry Frémaux nosí viditeľne na oblečení ukrajinský odznak a na otváracom ceremoniáli ikona francúzskeho filmu – herečka Catherine Deneuveová – predniesla báseň s názvom Nádej. Napísala ju Lesja Ukrajinka (1871 – 1913), autorka, prekladateľka a kritička, ktorá je jedným zo symbolov ukrajinskej kultúry a zaslúžila sa o jej pozdvihnutie na európsku úroveň.
Pri slávnostnom otvorení festivalovej sekcie Určitý pohľad sa objavila na plátne krátka, ale veľmi intenzívna správa o unášaných ukrajinských deťoch, ktoré sa snaží Putinov režim rusifikovať. Slávne filmové osobnosti a profesionáli angažujúci sa v podpore Ukrajiny informujú divákov o tomto vojnovom zločine. Vyzývajú, aby sa po týchto deťoch pátralo a aby boli ruský prezident a jeho zmocnenkyňa pre práva detí Marija Lvovová-Belovová postavení pred medzinárodný tribunál v Haagu.
Protirusky je naladený aj filmový trh, ktorý je súčasťou festivalu. Ukrajinskí tvorcovia vydali vyhlásenie, aby filmoví obchodníci nespolupracovali s Ruskom. V Cannes sa dosť rieši nákup nových amerických veľkofilmov do ruských kín. Zástupcovia ukrajinských filmárov argumentujú, že peniaze z týchto predajov zostávajú v Rusku, čo znamená, že mu pomôžu aj naďalej viesť vojnu.
Slovák Jan Mojto vyvracia argument, že západné filmy v Rusku môžu znamenať akúsi protilátku na proruskú propagandu: „V bývalom východnom Nemecku tiež zaznieval argument, že tí, čo mali prístup k západnej televízii, tým budú očkování proti komunistickej propagande a budú lepšie pripravení jej odporovať. No v skutočnosti to bolo inak – tí, ktorí žili na miestach, kde mohli sledovať západnú televíziu, boli menej ochotní protestovať, pretože každý večer utekali domov pred televízory.“
Niektorí obchodníci v tom majú jasno, dodržiavajú sankcie, ale jeden z distribútorov sa anonymne zveril médiám, že je to veľké pokušenie, pretože Rusi ponúkajú vyššie sumy. Je otázkou, dokedy obchodný bojkot s Ruskom vydrží, či sa nezačnú využívať rôzne triky, ako napríklad obchody cez offshore krajiny, ktoré sankciám nepodliehajú.
To, že filmový biznis je aktuálne veľmi živý, ukazuje aj filmový trh v Cannes. Tento rok hlási rekordný záujem o účasť, ktorá prevyšuje aj éru pred pandémiou.
Vo východnom Nemecku tiež zaznieval argument, že tí, čo mali prístup k západnej televízii, tým budú očkování proti komunistickej propagande. Ján Mojto
producent