Kompenzácie by mali byť adresné
Peter Dovhun chce o dva týždne predložiť vláde nový akčný plán rozvoja elektromobility
Jeho vymenovanie za ministra hospodárstva bolo najväčším prekvapením zostavovania úradníckej vlády. Peter Dovhun má za sebou roky práce pre veľké nadnárodné firmy, no pôvodne sa na tento post rátalo s Petrom Švecom. Švecovo vymenovanie skomplikoval odpor Sasky.
Vyše 20 rokov ste pracovali na vysokých manažérskych postoch pre firmy Microsoft, Motorola, Gratex či Tachyum. V roku 2020 ste sa stali poradcom bývalého ministra financií Eduarda Hegera pre IT, neskôr šéfom Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS). Prečo ste prešli do štátneho sektora?
Aj môj skorší prechod z čela austrálskeho biznisu Gratexu do slovenskej spoločnosti Tachyum bol výsledkom toho, že chcem v živote hľadať aj iné výzvy ako len správnu manažérsku prácu. Išlo mi o to urobiť niečo viac pre vlastnú krajinu. Pre Tachyum som sa rozhodol pracovať preto, lebo mal ambíciu nielen vyvinúť a predávať čip, ale chcel tu vytvoriť aj inovatívny ekosystém v oblasti umelej inteligencie, v oblasti vysokovýkonných dátových centier a v oblasti vzdelávania slovenských talentov. Cez Tachyum som mal možnosť rozprávať sa aj s ľuďmi z verejného a neziskového sektora a aj z univerzít. To všetko ma posúvalo k práci pre verejnú správu.
Predsa len, ako a prečo ste sa presunuli z Tachyumu na ministerstvo financií?
Zásadný zlom prišiel po roku intenzívnej práce pre Tachyum, keď som mal vážne zdravotné problémy a rozhodol som sa, že zdravie je prvoradé. S Tachyumom som sa dohodol, že skončím, odovzdám prácu a budem sa venovať rodine a svojmu zdraviu. To bol dôvod, prečo som na jar 2020 nepracoval full time a mal som relatívne veľa voľného času. Vtedy prišiel telefonát od známeho, ktorý bol poradcom vtedajšieho ministra financií Hegera pre oblasť IT, či mám časovú rezervu 10 či 15 hodín týždenne pracovať pre nich. Tam som mal možnosť navnímať, v akom stave je IT na ministerstve, ale aj v jeho podriadených organizáciách vo finančnej správe a v SEPS. Do pozície predsedu predstavenstva tohto podniku som sa posunul ako víťaz výberového konania. S pánom Hegerom som sa prvýkrát stretol na začiatku februára 2021, keď ma pozval, aby mi oznámil výsledok výberového konania. Vybrali ma zo 61 kandidátov.
Pôvodne ste pre štát začali pracovať s tým, že to bude 10 či 15 hodín týždenne. No nakoniec ste sa v štátnej správe posunuli až na post ministra hospodárstva, ktorý bude asi ešte stresujúcejší ako práca v privátnom sektore.
Už aj práca pre SEPS nebola 8-hodinová štikačka od rána od ôsmej do štvrtej poobedia. Ale áno, ministerská rola má oveľa väčší rozmer, čo sa týka záberu, zodpovednosti aj intenzity. Dobrá správa je, že v lete 2019 som pravdepodobne v správnom čase zatiahol ručnú brzdu a mal som priestor dať svoje zdravie dokopy.
S ponukou viesť ministerstvo hospodárstva vás prezidentka Čaputová a premiér Ódor oslovili iba deň pred zverejnením obsadenia vlády. Čo rozhodlo, že ste ponuku rýchlo prijali? Bolo jasné, že okolo vašej nominácie sa spraví politická prestrelka.
Medzi prvým telefonátom zo štvrtka poobedia o pol piatej, ktorý som dostal z kancelárie pani prezidentky s otázkou, či by som súhlasil, aby ma zaradili na širší zoznam, a medzi posledným telefonátom z piatka o desiatej ráno, ktorý som dostal od pána premiéra Ódora s otázkou „Peter, súhlasíte s tým, aby pani prezidentka vaše meno dala do finálnej zostavy členov vlády?“prebehlo iba 17 hodín. Tento extrémne krátky čas bol plný emócií, myšlienok a zvažovania v mojej mysli. Jedna vec je, že byť ministrom vo vláde odborníkov je veľká česť a príležitosť pomôcť krajine svojimi skúsenosťami, vedomosťami a zručnosťami. Na druhej strane na takejto exponovanej pozícii strácate súkromný život a má to vplyv aj na rodinu. Ja pritom nie som politik a nikdy som nemal ani nemám politické ambície. Vypýtal som si hodinu na to, aby som vedel odpovedať na prvý telefonát od pani prezidentky. Prvú polhodinu som premýšľal nad tým, či sa dá na túto otázku slušne odpovedať nie, tak aby ste si zachovali kredit, ktorý máte, a aby ste niekoho neurazili a nespálili mosty. Druhá polhodina bola po telefonáte s mojou manželkou, od ktorej som očakával, že mi povie: nechoď do toho, lebo sme sa o tom bavili a je tu rodina, zdravie. Manželkina odpoveď však, paradoxne, bola, že rozumie, že hľadám odpoveď na to, ako povedať nie, ale že akokoľvek sa rozhodnem, bude stáť pri mne a podporí ma celých 5 alebo 6 mesiacov, keď má vládnuť naša vláda. Potom som premýšľal už len nad tým, či viem skúsenosti a vedomosti zúročiť za tých pár mesiacov na pomoc energetike aj podnikateľskému sektoru. Na otázky a špekulácie o tom, kto, kedy, čo a ako povedal, som nemohol mať priestor.
Do štátnej správy vás zavolal v roku 2020 Heger. Chcete v budúcnosti vstúpiť do jeho strany Demokrati?
Verím, že som vám na to odpovedal tým, že nie som politik a nemám politické ambície. To, že som na tejto stoličke, beriem ako pozíciu ministra technokrata, odborníka a profesionálneho manažéra, ktorý má jasnú úlohu a jasné zadanie doviesť rezort a s ostatnými kolegami z vlády aj celú krajinu do riadnych regulárnych volieb a pripraviť podklady pre našich nástupcov, aby mohli pokračovať a od prvého dňa začať pracovať.
Po zmenách vlád dochádza aj k personálnym zmenám na ministerstvách. Aké najvážnejšie zmeny na zverených úradoch aj štátnych podnikoch chystáte v rezorte vy?
Moja prvá priorita je naozaj iba odborná. Zameriavam sa len na témy, ktoré sa týkajú či už obyvateľstva, alebo podnikateľského sektora, priemyslu, energetiky. Neprišiel som na ministerstvo so zoznamom mien a inštitúcií, kde budem riešiť personálnu politiku. A ak sa pýtate na podniky, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva, alebo ďalšie inštitúcie, budem hovoriť s ich vedeniami, tak ako som už bol s predsedom regulačného úradu a s kolegami na ministerstve. Budem teda hovoriť aj s ľuďmi z MH Manažmentu, Eustreamu alebo Transpetrolu. Ak bude treba čokoľvek meniť, bude to iba výsledkom zistení a mojich rozhovorov.
Aké úlohy sú pre vás na ministerstve najdôležitejšie a musíte ich riešiť okamžite?
Rozdelil by som to do troch kategórií. Prvá je energetika, kde z krátkodobého pohľadu chceme znížiť neistotu a obavy, a to zavedením jasných pravidiel trhu a pomocou adresných energokompenzácií. Druhá oblasť sú investície. Pracujeme na dotiahnutí dohôd s investormi, ktorí majú vážny záujem priniesť sem peniaze a know-how a zamestnávať ľudí. Verím, že v nasledujúcich týždňoch budeme informovať o konkrétnej firme a v akom stave je daná dohoda. Tretia oblasť je podpora priemyslu a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti za hranicami tejto krajiny.
Zverejnili ste, že energetické kompenzácie pre bežné firmy s cenovými stropmi pre plyn aj elektrinu predlžujete na druhý aj tretí kvartál. Prečo ste sa rozhodli práve pre toto časové obdobie?
Keď som sem prišiel ako minister, kolegovia mali nachystané na schválenie predĺženie na ďalší kvartál. Na základe dát, ktoré som dostal, a toho, že sme chceli ľudí zbaviť neistoty aspoň do októbra, sme sa rozhodli, že nemáme dôvod kompenzácie predĺžiť iba o kvartál, ale vieme to potiahnuť do volieb. V septembri opäť nastane revízia a rozhodne sa, či je ešte potrebné predĺžiť financovanie, prípadne schému zmeniť.
Predpokladáme, že financií na predĺžené kompenzácie je dosť. Pôvodne sa totiž
To, aké modely sa budú vyrábať v našich automobilkách, je rozhodnutie ich akcionárov. No o tom, ktorá krajina získa širšie výroby elektromobilov, rozhodne aj to, aká je v nej penetrácia takýchto vozidiel a ako sama pracuje na rozvoji elektromobility. Chcem sa preto zamerať na to, aby sme mali jasný plán rozširovania elektromobility v horizonte nasledujúcich desaťročí.
počítalo s väčším čerpaním, no ceny energií teraz klesajú.
Podľa štatistík dosiahlo čerpanie kompenzácií za január 75 percent oproti odhadom, vo februári iba 45 percent. Analýzu za marec nevieme dodať, dotácie ešte vyplácame a je aj veľa firiem, ktoré požiadali o dotáciu súhrnne za tri mesiace.
Ako to bude s osobitnými kompenzáciami pre energeticky najnáročnejšie veľkofabriky? Schéma pre ne má byť síce odobrená aj zo strany EÚ, no doteraz ju vláda nespustila. Dostanú sa k podporám aj najväčšie firmy?
S veľkými podnikmi komunikujeme a pre mňa ako manažéra je dôležité, aby sme sa na ten problém pozreli z viacerých strán. Prvou otázkou je, kto pomoc potrebuje a prečo. Druhou otázkou je, aké sú jej možnosti. S tým súvisí aj podotázka, čo, kto a komu v posledných mesiacoch a hlavne v čase veľkých emócií a krízy sľúbil. Tretia vec je vykonateľnosť. Diabol je v detailoch, a ak chcete vyhlásiť výzvu, musíte to urobiť v mantineloch schválených Európskou komisiou. Sú to štátne peniaze, vaše peniaze, moje, peniaze našich rodičov a potrebujete kompenzácie nastaviť tak, aby boli objektívne, transparentné, adresné, nie helikoptérové.
Chcete selektovať to, aby sa k výpomociam nedostali aj firmy, ktoré krízové obdobie prežili relatívne dobre a tie dotácie nepotrebujú?
Nemyslím si, že by ministerstvo malo selektovať. Dám príklad. Ak by sme kritérium nastavili na stratovosť, mohlo by sa stať, že firma síce vykázala zisk, ale musíme sa pozrieť aj na to, prečo. Bolo to preto, lebo ju nezasiahla finančná kríza? Alebo musela vykázať pozitívne výsledky, aby nestratila úverový rating a schopnosť financovať svoju činnosť z úverov, a preto sú jej výsledky pozitívne iba na úkor odložených investícií, údržby a opráv, ktoré idú z prevádzkových nákladov? Nerobím tu politiku, spolu s tímom chcem pripraviť riešenia, ktoré budú adresné. Aby sme nerozhadzovali peniaze a nedostal sa k nim niekto len preto, že sa zviezol na plošnom opatrení.
Kedy sa už aj po právnej stránke sfinalizuje zmluva so Slovenskými elektrárňami, podľa ktorej budú mať domácnosti lacnejšiu elektrinu až do roku 2027?
Implementácia memoranda s elektrárňami je jednou z hlavných priorít, lebo výrazne zníži mieru neistoty a obáv. Tímy, ktoré sa na obsahu memoranda podieľali, vyrokovali výhodné podmienky pre domácnosti aj verejnú správu a podniky. Memorandum je však nezáväzný právny rámec. Našou snahou preto bude dokončiť jeho implementáciu, aby domácnosti, verejná správa a podniky mohli využívať dohodnuté benefity. A keďže memorandum obsahuje tri samostatné oblasti, hovoríme o minimálne troch potrebných samostatných implementačných zmluvách. Prvou riešenou oblasťou je dodávka a cena elektriny pre domácnosti v roku 2023 a 2024, druhou dodávka a cenové podmienky pre verejnú správu a podniky v rokoch 2024 až 2027 a treťou dodávka a cena elektriny pre domácnosti na roky 2025 až 2027. Každá z implementačných zmlúv musí prejsť notifikáciou Európskou komisiou. Najsúrnejšou je prvá oblasť, a preto sa sústredíme na prípravu a čo najskoršie spustenie notifikačného procesu.
Podľa najnovšej ponuky si budú môcť firmy a verejná správa zazmluvniť kontrakty, ktoré majú platiť už od roku 2024 do roku 2027. Kedy tak budú môcť urobiť?
Ak by sme sa o tom bavili v októbri či v novembri, tá urgencia a potreba riešiť takéto schémy alebo takúto zmluvu by bola asi vyššia. Dnes je cena elektriny 100 až 120 eur za megawatthodinu.
Ponuka od elektrární je v priemere 119 eur za megawatthodinu. Čiže teraz to už až tak netreba?
Nechcem, aby to vyznelo, že netreba, ale tento problém teraz nie je taký vypuklý ako pred deviatimi mesiacmi.
Aká je vaša prognóza vývoja cien energií do konca roka?
Teší ma, že ceny elektriny aj plynu a aj ďalších komodít klesajú. Ak tie parametre alebo tie predpoklady, ktoré sú za súčasnou cenotvorbou, budú pokračovať, myslím, že to môže pokračovať. Ak hovoríme o plyne, tam každý pohyb na trhu s kvótami bude znamenať prémiu na cene plynu. Čo sa týka elektriny, nový normál je 100 až 120 eur za megawatthodinu.
Burzové ceny elektriny už niekoľko mesiacov klesajú a v západných krajinách sa tomu prispôsobujú aj ponuky dodávateľov. U slovenských dodávateľov sú cenníky stále dosť vysoké. Treba to riešiť?
Určite áno. Je to jedna z tém, ktorú som už preberal s kolegami na sekcii energetiky a s predsedom regulačného úradu či so zástupcami dodávateľov. V jednoduchosti – záleží na tom, aký ste zákazník. Nový odberateľ môže dostať viac ponúk, napríklad aj cenu na spote, namiešanie nákupu dopredu a trhových cien na dennej báze a tak ďalej. Ak je firma dlhodobým zákazníkom, elektrinu pre ňu dodávateľ nakupoval v čase, keď boli ceny elektriny vysoké.
Ako chcete urýchliť budovanie zelených elektrární, keď povoľovacie procesy na ne sú mimoriadne dlhé?
Dobrá správa je, že v rámci plánu obnovy je kapitola, ktorá sa venuje zefektívneniu povoľovacích procesov. Druhá stránka je energetická a ide o to, aké limity pre zelené zdroje štát stanoví. Koncepčná priorita ministerstva spolu s prenosovou sústavou, distribučnými sústavami, teplárňami či priemyselnými podnikmi je urobiť revíziu našich záväzkov a nášho plánu energetickej transformácie. Pri jeho tvorbe budeme postupovať tak, ako povedal pán premiér o rozpočte. Táto vláda ho bude skladať ako legové kocky, ktoré si bude môcť nová vláda pospájať, ako chce, podľa toho, aké východiská alebo hypotézy zvolí. To je aj našou ambíciou pri energetickej transformácii, mať viacero scenárov. Aby som bol konkrétny, jeden pohľad je povedať si, že chcem 1 000 alebo 2 000 megawattov nových elektrární a čo pre to musím urobiť. Druhý pohľad je, koľko elektrickej energie bude potrebnej v akom čase, a snažiť sa, aby rozvoj obnoviteľných zdrojov kopíroval spotrebu. Nesmieme zabúdať, že elektrifikácia bude veľkou súčasťou energetickej transformácie. Ale pri rozširovaní našej elektroenergetiky nejde len o veľké zdroje. Je zmysluplné, aby sme podporovali výstavbu zdrojov na mieste spotreby. Čiže domácnosti, nemocnice, školy aj podniky môžu mať panely na streche. Keď SEPS aj spolu s distribučnými spoločnosťami spočítala potenciál na strechách týchto rezidenčných a priemyselných inštitúcií, výsledok bol, že v roku 2030 by mohol byť inštalovaný výkon približne 2,5 – až 3-tisíc megawattov, čo je v podstate nad rámec dnešného klimatického záväzku krajiny. Pritom sú to zdroje, ktoré nie sú viazané na veľké povoľovacie procesy.
Je známe, že ak košické oceliarne vymenia pece na koks a uhlie za elektrické pece a postaví sa tu aj veľká fabrika na batérie do elektromobilov, Slovensko nebude mať v budúcnosti dosť vlastnej elektriny ani s už spusteným tretím blokom jadrovej elektrárne Mochovce. Ako vidíte termín dokončenia štvrtého bloku Mochoviec a čo si myslíte o reálnosti budovania nových jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach?
Z verejných informácií viem, že Slovenské elektrárne plánujú spustiť prevádzku štvrtého bloku Mochoviec najneskôr do dvoch rokov. Je to predmetom povoľovacích procesov, nielen dokončenia technológií. Najlepšie je pozerať sa na fakty a nevyberať si len konkrétny projekt, pretože energetika je zložitý, navzájom prepojený systém. Uvediem preto konkrétne čísla, ktoré sme pripravili v SEPS pre ministerstvo hospodárstva. Je to niekoľko scenárov, ako sa bude vyvíjať spotreba elektrickej energie v roku 2030. V konzervatívnom scenári by spotreba nerástla až tak výrazne. K súčasným by sme pridali ešte plný tretí a štvrtý jadrový blok v Mochovciach, nie je tam žiadna uhoľná elektráreň, plyn v teple a v spaľovaní, voda a vietor a slnko v rozsahu 6 000 megawattov inštalovaného výkonu. V tomto prípade by sme mali oveľa viac elektriny, ako dokážeme spotrebovať. Druhý graf už v spotrebe počíta s oživeným Slovalcom, dvoma elektrickými oblúkovými pecami U. S. Steelu, automobilkou, baterkárňou a nejakým nárastom elektromobility. Vtedy už je čiara spotreby posunutá nahor a môže dochádzať k týždňom, keď Slovensko bude potrebovať časť elektriny importovať. Platí to najmä v zimných mesiacoch. Ale nie je to katastrofálny stav, že nebudeme mať elektrinu. Určite je to však výzva, ako si poradiť v sezónnych častiach roka. Je to otázkou toho, či do roku 2030 dokážeme vybudovať nové zdroje nezávislé od slnka a vetra, alebo budeme vedieť, ako krajina môže potrebnú elektrinu nakúpiť v zahraničí.
Rozvoj slovenskej elektromobility je o to podstatnejší, že až polovicu nášho priemyslu tvorí automobilový priemysel. Ako sa chcete zasadiť o to, aby prechod automobiliek na elektromobily bol čo najrýchlejší?
To, aké modely sa budú vyrábať v našich automobilkách, je rozhodnutie ich akcionárov. No o tom, ktorá krajina získa širšie výroby elektromobilov, rozhodne aj to, aká je v nej penetrácia takýchto vozidiel a ako sama pracuje na rozvoji elektromobility. Chcem sa preto zamerať na to, aby sme mali jasný plán rozširovania elektromobility v horizonte nasledujúcich desaťročí. Konkrétne opatrenia v tomto smere pôjdu do vlády do 14. júna. Ide o návrh akčného plánu elektromobility, ktorý v sebe má pohľad na prognózy, ale hovorí aj o potrebe rozširovania infraštruktúry celého reťazca služieb a hardvéru, ktoré sú na to potrebné. Plán pojednáva aj o schopnosti slovenskej energetiky absorbovať zvýšený podiel elektrických áut.
Čo si myslíte o tlaku politických strán na to, aby Slovensko skúšalo v EÚ zvrátiť zákaz predaja áut na benzín a naftu od roku 2035? Je to reálna ambícia?
Odpoveď na to dávajú samotní výrobcovia áut. Napríklad Volvo predstavilo svoju víziu pre oblasť mobility na nasledujúce desaťročia, práve elektromobilita v nej má prím. Vrátim sa späť k predchádzajúcej otázke. Karty sú už rozdané, čo teraz môžeme robiť, je pripraviť transformáciu na elektromobily. Navyše rozhodnutie Európskej komisie zastaviť predaj nových automobilov so spaľovacími motormi v roku 2035 neznamená ihneď ich koniec. Stačí sa pozrieť na dáta, ako dlho trvá obmena vozového parku. Sú to ďalšie desaťročia, počas ktorých sa budeme stretávať aj s autami na benzín a naftu. No hlavne asi máme zhodu v tom, že chceme chrániť planétu a chceme sa vyhnúť klimatickej katastrofe. Čiže niečo by sme mali robiť.
To, že som na tejto stoličke, beriem ako pozíciu ministra technokrata, odborníka a profesionálneho manažéra, ktorý má jasnú úlohu a zadanie doviesť rezort a s ostatnými kolegami z vlády aj celú krajinu do riadnych regulárnych volieb a pripraviť podklady pre našich nástupcov, aby mohli od prvého dňa začať pracovať.