Čo sa nosí v kabelkách
Reč sa opäť stočila k literatúre a padlo meno Marguerite Duras
Sándor Márai si počas bombardovania v Budapešti kladie otázku, čo by ešte vlastne chcel zažiť. Pár dní byť v Paríži, vidieť more… Jeho denníky som čítala v Paríži a takmer mi pre ne ušiel. Ale Paríž si na človeka počká. Vrátila som sa tam po štyroch rokoch a debatovala so študentkami univerzitného inštitútu orientálnych jazykov a civilizácií Inalco. Je to jediná vysoká škola, kde sa dá študovať takmer sto jazykov. Bavili sme sa o čítaní, ale i kódoch, heslách, mobiloch. O tom, ako v metre, kde kedysi cestujúci čítali aj hrubé knihy, dnes väčšina hľadí do svojich telefónov a zvyšok sleduje, čo si pozerá v telefóne sused.
Ráno som sa vybrala do Vincennes. Za školákmi zo slovenskej školy Margarétka – hovoria po francúzsky a po slovensky. Dvanásťročný Max, jedenásťročná Anička a desaťročná Júlia. Rozprávali sme sa o flanérstve a potulovaní sa. Max má potulky spojené s nákupom chleba, dobrodružstvo sa začína cestou do boulangerie, Anička je flanérkou len napoly. Po svojej štvrti sa túla pešo jednou nohou, tá druhá sa vezie na kolobežke.
Na čítaní v Rue de Lille: historická budova, okná veľké ako dvere a zrkadlá, ktorých rozmery vzbudzujú pocit, že sa nimi dá plynulo vchádzať a vychádzať. Priestor, ktorý dýcha. Veľkým dychom.
Po čítaní sme sa ocitli v malej reštaurácii. Šesť žien a jeden muž (spisovateľ Marek Vadas). Reč sa opäť stočila k literatúre a padlo meno Marguerite Duras. A tu staršia dáma Élisabeth (ktorej nevesta je Slovenka a ona sa preto rozhodla učiť sa po slovensky, aby rozumela obom rečiam, ktorými budú hovoriť jej vnúčatá), teda Élisabeth, z kabelky vytiahla ohmatanú „bichlu“s tenučkou svetlohnedou obálkou. Zobrané dielo MD. Tvarom, hrúbkou a jemnosťou papiera pripomínala bibliu. Nosí ju pre istotu v kabelke.
Kedysi začula v jednom francúzskom meste hlasné predčítanie z Durasovej románu Únos Lol V Steiner. Vety spolu s hlasom muža, ktorý čítal, a so sústredením poslucháčok jej utkveli v pamäti ako čosi neoddeliteľné od Durasovej. Ja ju mám spojenú so Zlínom. Tam som si ráno v antikvariáte kúpila Moderato Cantabile. A do večera prečítala. Toto leto si ho dám opäť do kabelky. Ako spomienku na Paríž.