Občiansky tribunál za katedrou
Medzi učiteľmi sú aj antivaxeri či priaznivci Putina. Ak neučia opití, škola si s nimi nevie poradiť
VŽilinskom kraji pôsobí na jednej zo základných škôl učiteľka, ktorá počas pandémie aktívne bojkotovala väčšinu štátom nariadených opatrení. „Nenosila rúško, pretože verila, že ju proti covidu chráni prívesok na baterky,“rozprával vlani Denníku N jej riaditeľ.
V Prešovskom kraji poznáme identitu učiteľa občianskej náuky, ktorý do školy nosil tričko s Vladimirom Putinom a na vyučovaní vysvetľoval, že za ruskú agresiu môže Západ.
„Keď som po ňom prevzal triedu, tak pätnásť zo šestnástich žiakov verilo, že Rusko malo právo zaútočiť na Ukrajinu,“opisoval výsledky jeho pedagogického pôsobenia kolega zo školy.
Do tretice: Na Spojenej škole v Poltári ďalej pracuje učiteľ angličtiny Peter Bíro, ktorý vo februári na takzvanom pochode za mier napadol študenta Matúša Géča za to, že si priniesol ukrajinskú vlajku. „Prišiel za mnou aj po skončení pochodu a dal mi päsťou do tváre. Netrafil ma, a tak mi veľmi neublížil,“rozprával Géč.
Jedinou sankciou za napadnutie človeka na verejnom priestranstve bolo napomenutie od riaditeľa a poriadková pokuta desať eur.
Tieto tri prípady výstižne zachytávajú skutočnosť, že najnovšia aféra okolo stredoškolského učiteľa Milana Laurinca, ktorý „vo voľnom čase“pôsobí v konšpirátorskom spolku Občiansky tribunál, nie je akýmsi izolovaným a náhodným prejavom výstredného pedagóga.
Zisťovali sme preto, prečo učitelia, ktorí veria hoaxom či kremeľskej propagande, môžu ďalej vplývať na slovenských žiakov, hoci štát i zriaďovatelia tvrdia, že to je nie je v poriadku.
KONŠPIRÁTOR SKÚŠAL MATURANTOV
Najprv pripomenutie, o čo šlo pri afére s konšpirátorom Laurincom. Maturantov na SOŠ dopravnej v Bratislave skúšal pedagóg, ktorý si myslí, že Slovenská republika zanikla vstupom do Európskej únie. Keď raz túto „utajovanú pravdu“prišiel aj s kolegami oznámiť do psychiatrickej liečebne v Pezinku, tak sa ich tunajší ekonomický riaditeľ spýtal, či nie sú ich bývalí pacienti.
Samozvaný Občiansky tribunál bol roky považovaný za bizarnú, ale vlastne neškodnú partičku, ktorá nahlas presviedča ľudí o svojom špecifickom pohľade na svet. Potom však prišla pandémia covidu, jeho členovia začali robiť rebéliu proti pandemickým opatreniam a na sociálnych sieťach si našli tisíce priaznivcov, ktorí ich brali vážne.
Laurinca neodradilo od týchto aktivít ani to, že sám mal ťažší priebeh covidu. Ešte aj potom si vymýšľal, že lekári v nemocniciach falšujú informácie o neočkovaných pacientoch.
„Milan Laurinec je náhodným generátorom nelogických klamstiev: dávajte si pozor na tohto dezinformátora,“varovala ľudí na Facebooku aj polícia.
Napriek tomu Laurinca na tento školský rok zamestnali ako učiteľa slovenského jazyka a podľa zistení televízie Markíza aj ako školského psychológa.
AKO JE TO MOŽNÉ?
Životopis mal v poriadku a z vedenia školy si ho pravdepodobne nikto nehodil do
Googlu. Riaditeľ Martin Zatkalík pre Markízu povedal, že až nedávno zistil, do akého spolku jeho nový kolega patrí. Následne mu dohovoril, aby svoje výmysly nerozprával pred žiakmi.
„Bol zrealizovaný pracovný pohovor s pánom Laurincom vo veci prísnej apolitickosti školy a negatívnych vplyvov šírenia hoaxov a dezinformácií,“povedal riaditeľ Zatkalík.
Laurinec sa podľa príspevkov na svojom facebookovom účte necíti ako konšpirátor, ale ako obeť lynču „dekadentných liberálov“, ktorým prekážajú „vlasteneckí učitelia“. Podstatné podľa neho je, že v triedach o svojich názoroch na vojnu či politiku nediskutuje. Pre Markízu povedal, že napríklad prezidentka Čaputová je síce „nelegálna“, ale ani to vraj žiakom nehovorí.
PRE 44 PERCENT BOL COVID CHRÍPKA
Čo vieme pri téme dezinformácií a hoaxov vo všeobecnosti povedať o slovenských učiteľoch?
Denník N sa spýtal ministerstva školstva, či má vlastné dáta o tom, ako je medzi pedagógmi rozšírená náchylnosť veriť dezinformáciám. Ministerstvo na otázku konkrétne neodpovedalo, nový minister Daniel Bútora len odkázal, že „šírenie dezinformácií na pôde školy nemá za žiadnych okolností miesto“.
Posledný známy prieskum na túto tému robila počas pandémie agentúra Focus pre politickú stranu Spolu (dnes Demokrati). Konal sa pred príchodom takzvanej druhej vlny na jeseň 2020 medzi učiteľmi druhého stupňa základných škôl.
Až 44 percent respondentov vtedy povedalo, že koronavírus spôsobuje ochorenie len na úrovni bežnej chrípky. To bolo v rozpore nielen s lekárskym konsenzom, ale aj s neskoršou
Keď som po konšpirátorovi prevzal triedu, tak pätnásť zo šestnástich žiakov verilo, že Rusko malo právo zaútočiť na Ukrajinu. učiteľ občianskej náuky z Prešovského kraja
realitou, keď Slovensko zaevidovalo 21-tisíc potvrdených obetí covidu.
„Veľa hovoríme o potrebe rozvíjania kritického myslenia u žiakov. Rovnako dôležitá sa však ukazuje aj práca s učiteľmi, ich výberom a prípravou,“komentoval to odborník na vzdelávanie a vtedajší predseda Spolu Juraj Hipš.
Učiteľ môže byť pre žiakov veľmi formujúcou osobou. V jednotlivých prípadoch môže ovplyvniť to, či jeho žiak v dospelosti bude veriť konšpiračným teóriám a propagande.
Novinárka Jana Ďuďáková robila v rámci diplomovej práce rozhovory s desiatimi Slovákmi, ktorí veria sprisahaneckým teóriám. Ukázalo sa, že minimálne dvoch z nich naviedol na túto cestu ich pedagóg.
„Jeden respondent si spomenul, ako im ešte v 90. rokoch priniesla učiteľka dejepisu knihu Ericha von Dänikena, ktorý šíri hypotézy, že napríklad pyramídy sa postavili vďaka mimozemšťanom. Tieto knihy si požičiavali a u môjho respondenta to vzbudilo zvedavosť na tieto témy,“rozprávala Ďuďáková.
STOVKY UČITEĽOV SÚ PROTI HOAXOM
Na druhej strane: na slovenských školách zároveň pôsobí aj množstvo učiteľov, ktorí nielenže dezinformáciám nepodliehajú, ale sami hľadajú cestu, ako proti nim bojovať.
Denník N vlani popisoval konkrétne príbehy. Napríklad prešovské bilingválne gymnázium Konštantínova si na základe iniciatívy učiteľov zaradilo overovanie informácií ako samostatnú maturitnú otázku.
Na iných školách zase na hodinách angličtiny púšťali žiakom dokumentárny film Social Dilemma, ktorý odhaľuje pozadie fungovania sociálnych sietí, alebo na hodinách biológie vyvracali mýty okolo vakcín.
Že situácia nie je úplne tristná, ukazujú aj vzdelávacie projekty, ktoré organizuje redakcia Denníka N. V našej databáze evidujeme 550 základných a stredných škôl, ktoré v uplynulých rokoch prejavili záujem o vzdelávacie príručky vydávané Denníkom N.
To je zhruba tretina všetkých škôl tohto typu na Slovensku. Nie sú medzi nimi zďaleka iba gymnáziá, ale aj odborné či základné školy vo všetkých krajoch – vrátane menších obcí len s pár stovkami obyvateľov.
Veľký záujem vzbudil aj posledný projekt, ktorým sú besedy o „skutočnom živote v Rusku“s Rusom Filippom Sedovom, ktorý odmieta putinovskú diktatúru a podporuje Ukrajinu. Sedova si od minulej jesene pozvalo viac než 50 škôl a opäť šlo o školy od okresu Malacky po školy v Trebišove či Snine.
ROZDELENÁ ZBOROVŇA
To však neznamená, že na tých istých školách zároveň nepôsobia aj učitelia z iného názorového brehu.
Príkladom je základná škola na Považí, na ktorej značnú časť pedagógov zaujíma boj proti dezinformáciám a možnosti, ako o tejto téme komunikovať so žiakmi. Zároveň tam pracuje učiteľ, ktorý považuje streamovaciu platformu Netflix za nástroj na manipulovanie masami a masaker v bosnianskej Srebrenici z roku 1995 bol podľa neho zinscenovaný, keď telá moslimských mužov a chlapcov do tohto mesta navozili. Kvôli predstave – pri masovom masakri vtedy zahynulo viac než 8-tisíc ľudí.
Náš ruský spolupracovník Filipp Sedov na škole v Trenčianskom kraji zažil debatu s učiteľkou sympatizujúcou s Putinovou agresiou. Hovorila mu, že Krym bol právoplatne pripojený k Rusku, kým on ju ako rodený Rus presviedčal, že polostrov patrí Ukrajine.
Na jednej škole sa Sedovovi stalo, že si ho jedna z učiteliek so súhlasom riaditeľky pozvala na sériu debát. Vzápätí sa proti tomu vzbúrila časť zborovne. Riaditeľke sa navyše vyhrážal jeden z rodičov, že na ňu zavolá školskú inšpekciu. Diskutovať o vojne na Ukrajine pritom oficiálne školám odporúča aj Štátny pedagogický ústav – o tom však mnohí učitelia nevedia.
Debaty o Rusku napokon na tejto škole v obmedzenej podobe prebehli.
ZA ÚTOK NA ŠTUDENTA DESAŤ EUR
S náchylnosťou niektorých učiteľov veriť dezinformáciám priamo súvisí ďalšia téma: vedenie školy často nevie, ako postupovať, keď sa taký učiteľ na ich škole objaví.
Rozprávali sme sa s riaditeľom základnej školy, ktorý takúto kolegyňu má. Svoje ani jej meno zverejniť nechcel, podrobne však vysvetlil, prečo dospel k názoru, že s takouto učiteľkou veľmi nemá šancu niečo urobiť. „Zákonník práce mi neumožňuje prepustiť človeka pre to, že na sociálnych sieťach šíri hoaxy. Pokiaľ nepríde do školy opitý, alebo sa nedopustí iného hrubého porušenia pracovnej disciplíny, nemôžem to z pracovnoprávneho hľadiska riešiť,“vysvetľuje riaditeľ.
Pedagógovia majú etický kódex, podľa ktorého sa majú riadiť. Lenže ako upozornila tento týždeň aj Markíza, jeho porušenie sa nijako netrestá.
Príklad z Poltára: vyššie spomínaný učiteľ Bíro, ktorý napádal študenta s ukrajinskou vlajkou, kódex porušil. Postih za to spočíval v tom, že dostal od nadriadeného slovné napomenutie.
„Ing. Petrovi Bírovi som vyjadril napomenutie a vykonal s ním ústny pohovor. Všetkých pedagogických zamestnancov som opätovne oboznámil s kódexom pedagogického zamestnanca,“povedal riaditeľ Spojenej školy v Poltári Daniel Zdechovan. Z jeho pohľadu je podstatné, že učiteľ neporušil zákon, a tak môže ďalej učiť.
„Polícia odstúpila prípad Okresnému úradu v Lučenci, ktorý tento prípad uzatvoril tak, že nedošlo zo strany menovaného k trestnému činu,“dodal ešte riaditeľ Zdechovan.
Jeho správanie na takzvanom pochode za mier označil za neprijateľné aj banskobystrický župan Ondrej Lunter, ktorého úrad je zriaďovateľom školy v Poltári. Dnes Lunter odpovedá, že museli postupovať podľa zákonov, takže aj on považuje celú vec za uzavretú. „Hoci k útoku preukázateľne došlo a bola mu uložená poriadková pokuta vo výške 10 eur, nedopustil sa trestného činu. Riaditeľ mu môže uložiť maximálne napomenutie, čo sa aj stalo,“vysvetlil Lunter.
MUSÍ PRÍSŤ PODNET
Riaditelia či ich zástupcovia sa zároveň zhodujú, že majú málo možností aktívne konať dokonca aj vtedy, keď učiteľ odovzdáva dezinformácie priamo žiakom na hodinách. V takom prípade potrebujú buď jasný dôkaz, alebo podnet od rodičov. Zástupkyňa riaditeľa na základnej škole v Bratislavskom kraji hovorila o učiteľovi matematiky a chémie, ktorý vlani po začatí ruskej vojenskej agresie podsúval deviatakom tézy kremeľskej propagandy, že Rusko má právo chrániť „svojich ľudí na Ukrajine“. Oficiálne sa tým začali zaoberať až vtedy, keď prišla sťažnosť od rodiča.
„Jeden žiak sa tým pochválil doma a následne nám od otca prišiel rozhorčený e-mail. S kolegom sme si potom sadli a celú vec prebrali,“hovorí zástupkyňa. Podľa nej takéto sedenie pravdepodobne pomohlo aspoň v tom, že si začal na podobné tvrdenia dávať väčší pozor.
Iným prípadom je však pedagóg Laurinec z Občianskeho tribunálu. Bratislavská župa ako zriaďovateľ školy k jeho osobe len skonštatovala, že na neho neeviduje žiadnu sťažnosť. „Podľa našich informácií a zistení nebola naňho podaná žiadna sťažnosť ani podnet, či už zo strany žiakov, učiteľov, alebo samotnej školy,“povedala hovorkyňa župy Lucia Forman.
UČITELIA V NIEKTORÝCH KRAJOCH CHÝBAJÚ
V prístupe k učiteľom – dezinformátorom sa pridáva ešte jeden fenomén, ktorý obzvlášť platí v Bratislave a na západnom Slovensku: pedagógov je tu nedostatok. Tento problém spomenul tento týždeň aj nový minister školstva, keď sa ho novinári pýtali na Laurinca.
„Učiteľov je málo a školy robia s takými ľuďmi, akých majú,“poznamenal minister.
Aj vyššie citovaná zástupkyňa základnej školy vysvetľuje, že o proruského učiteľa matematiky a chémie nemôžu prísť, lebo pedagógovia týchto odborov na trhu práce nie sú. Zároveň dodáva, že pokiaľ neťahá do tried svoje dezinformácie, tak sú s ním spokojní. „Jeho žiaci dosahujú dobré výsledky, na hodinách má poriadok, v matematike mu rozumejú viac ako iným kolegom matematikárom,“dodala zástupkyňa.
MINISTERSTVO: NEČAKAJTE ZÁZRAKY
Ministerstvo školstva nevie, čo má v tejto oblasti robiť. Jeho hovorcovia tento týždeň médiám odpovedali, že minister sa stretne s hlavnou školskou inšpektorkou Alžbetou Štofkovou Dianovskou, aby prebrali všetky legálne možnosti systémového riešenia.
„Zároveň usmerníme regionálne úrady školskej správy, aby vnímavo sledovali situáciu na školách tak, aby sa školská pôda nestávala priestorom pre politické aktivity alebo propagáciu či už politických strán a hnutí, alebo ich priaznivcov,“uviedlo ministerstvo.
Minister Daniel Bútora zároveň dodal, že vzdelávací systém je na Slovensku decentralizovaný, takže s dezinformáciami a propagandou si musia primárne poradiť zriaďovatelia škôl či samotní učitelia. „Nečakajme, že príde zázračná regulácia z ministerstva. Sme v demokratickej krajine, tak sa to nedá regulovať silovo zo strany.“
Jeden z nami oslovených riaditeľov povedal, že úplne na začiatok by školám stačilo niečo, čo nazval „alibistickým dáždnikom“: stačilo by, aby v školskom zákone alebo inom predpise bolo explicitne uvedené, že učiteľ nesmie verejne šíriť dezinformácie. A prípadne by táto aktivita bola v zákone aj jasne definovaná.
„V slovenskom školstve to, žiaľ, funguje tak, že ak nie je čierne na bielom uvedené, čo učiteľ smie alebo nesmie, tak si mnoho pedagógov hľadá cestičky, ako to obísť,“dodal riaditeľ.
riaditeľ SOŠ dopravnej v Bratislave
Bol zrealizovaný pracovný pohovor s pánom Laurincom vo veci prísnej apolitickosti školy a negatívnych vplyvov šírenia hoaxov a dezinformácií. Martin Zatkalík