Prepadnutie eurofondov je na stole
V najbližších dňoch vyhlásia prvé výzvy z Fondu na spravodlivú transformáciu, vraví Peter Balík
Minister pre investície a regionálny rozvoj Peter Balík pripustil, že nám tento rok nejaké eurofondy prepadnú. Počas predošlého programového obdobia prepadlo Slovensku pol miliardy eur. Momentálne máme nevyčerpané 4,3 miliardy eur.
Kto je väčší šéf pre eurofondy, vy či vicepremiérka Vašáková?
Minulý týždeň sme na rokovaní vlády schválili štatút podpredsedníčky vlády, ktorý vymedzuje jej kompetencie aj pri čerpaní eurofondov a plánu obnovy. Jej rolu by som nazval koordinačnou a nadrezortnou. Hlavne v súvislosti so starým programovým obdobím potrebujeme silného koordinátora s exekutívnou právomocou, pretože operačné programy sú rozdelené medzi rezorty. Ministerstvo investícií zodpovedá za Integrovaný regionálny operačný program (IROP), zároveň za časť programu Integrovaná infraštruktúra, ale nikdy nemalo páky na zintenzívnenie čerpania v ostatných rezortoch. Máme to podelené tak, že podpredsedníčka vlády je nadrezortný orgán, ktorý u seba kumuluje kľúčové čísla čerpania a dozerá na to, aby sa opatrenia, ktoré budeme prijímať na zrýchlenie čerpania, aj v jednotlivých rezortoch napĺňali.
Ako často budete čerpanie eurofondov vyhodnocovať spolu s premiérom Ódorom a vicepremiérkou Vašákovou?
Minimálne na začiatku by sme to chceli vyhodnocovať pravidelne, možno na každej vláde. Vláda prijala uznesenie, ktoré zadalo úlohu jednotlivým rezortom, aby pripravili stav čerpania a krízové opatrenia, ako staré eurofondy vyčerpať do konca roka. Na najbližšej vláde sa pozrieme na čísla čerpania a zavedieme opatrenia, ktoré jednotlivé rezorty musia prijať. Následne na ďalších vládach to budeme vyhodnocovať.
Pedtým, ako ste začali pôsobiť na MIRRI, ste boli tri roky v Európskej investičnej banke (EIB) v JASPERSe. Prečo ste z banky odišli a začali pracovať pre vládu?
V EIB som pôsobil do roku 2020. Môj návrat mal aj osobný rozmer, chcel som sa vrátiť na Slovensko, hoci sa mi vo
Varšave páčilo. Zároveň som dostal od ministerky Remišovej ponuku, kde som mohol využiť množstvo skúseností, ktoré som mal z EIB. Malo to teda aj profesionálny rozmer – meniť veci k lepšiemu v krajine.
Ako vaše pôsobenie vo Varšave zmenilo váš pohľad na Slovensko a na to, ako sa tu riešia veci na úradoch?
Zásadne. Pre mňa bol život v Poľsku jedným z najväčších pozitívnych prekvapení v živote. Nehovorím o politickej situácii v krajine, ale vyjadrujem sa skôr k technokratickému, odbornému riadeniu, napríklad aj v eurofondoch, kde Poľsko spravilo obrovský kus práce. Čo som najviac obdivoval na krajine, boli nové cesty vybudované z eurofondov, rýchlovlaky, ktoré vás na takú vzdialenosť, akú máme medzi Košicami a Bratislavou, doviezli za 2,5 hodiny. Na Slovensku si to zatiaľ nevieme ani predstaviť.
Nás skôr zaujíma, ako sa zmenil váš pohľad na Slovensko, na úroveň našej verejnej správy, na úroveň riadenia eurofondov a pod.
Čerpanie eurofondov u nás aj nastavenie úradníkov je iné ako v Poľsku. Tam sa sústredia na výsledok, u nás na procesy, aby bolo všetko do poslednej čiarky vo výzvach a vyhodnoteniach správne. Slovenskí úradníci sa chránia pred potenciálnymi korekciami, auditmi. Samozrejme, eurofondy treba čerpať transparentne a efektívne, ale na druhej strane sa treba pozerať hlavne na výsledok.
Stále sa hovorí, že toto je na Slovensku problém. Nič sa s tým nerobí?
Viete zmeniť kultúru aj úradníkov na ministerstvách, ale prístup, ktorý bol podľa mňa do veľkej miery ovplyvnený socializmom, je náročné zmeniť. Hlavne keď to porovnáme aj s Poliakmi, tí boli vždy podnikavý, proaktívny národ a to vidíme aj na úradníkoch, ktorí sa zaoberajú eurofondmi. Pre mňa je dôležité, aby sme sa aj my sústredili viac na výsledok ako na administratívu a procesy.
V minulosti ste pôsobili aj na ministerstvách financií a hospodárstva, na oboch ste však pracovali len pár mesiacov. Prečo tak krátko?
Na ministerstve financií som bol rok a pol a polrok na ministerstve hospodárstva. Na ministerstve financií som pôsobil pod štátnym tajomníkom Vazilom Hudákom, ktorý sa následne stal ministrom hospodárstva a budoval si tam vlastný tím. Dostal som od neho ponuku, bola to riadiaca pozícia. Spolu s ďalšími kolegami z toho istého tímu sme prešli na ministerstvo hospodárstva. Potom prišla iná, zaujímavejšia ponuka, blížili sa voľby a už bolo známe, že nedopadnú najlepšie, tak som sa rozhodol odísť.
Cieľom vlády je čo najviac dočerpať staré eurofondy. Opozícia hovorí, že nám prepadnú 3 alebo 4 miliardy eur. Rátate s tým, že nám prepadnú staré eurofondy?
Určite by som chcel pripraviť verejnosť na to, že je to možné, že nám tento rok nejaké eurofondy prepadnú. Prepadli nám už aj v programovom období 2007 – 2013 vo výške približne pol miliardy eur. Je to smutné, ale prepadnutie eurofondov v tomto programovom období je na stole. Momentálne máme nevyčerpané 4,3 miliardy. V tom sú už aj zdroje na vyrovnanie sa s utečeneckou krízou z Ukrajiny a na kompenzácie za energetickú krízu. Tieto dve opatrenia nám umožnia rýchlo vyčerpať aspoň časť eurofondov – spolu je to viac ako 1,5 miliardy eur. Dostávame sa tak na približne 2,5 až 3 miliardy eur, ktoré potrebujeme vyčerpať na štandardné projekty. Väčšina z týchto zdrojov je už zazmluvnená, projekty sa realizujú, myslím si, že značná časť z tejto sumy sa určite vyčerpá… Ale práve v tejto časti môže byť ten objem, o ktorý prídeme, pokiaľ sa niektoré projekty nepodarí zrealizovať.
Ministerstvo financií vo februárovej makroprognóze počíta s tým, že čerpanie starých eurofondov bude na úrovni 92 percent. Odhaduje však, že v roku 2023 vyčerpáme 22 percent zvyšných eurofondov, kým v roku 2015, keď sa končilo predošlé programové obdobie, to bolo 35 percent. Čo si myslíte?
Neviem veštiť z krištáľovej gule, ako dopadne čerpanie tento rok. Tieto čísla sú zatiaľ len odhady. Osobne si myslím, že v priebehu jedného roka určite vieme vyčerpať možno až 3 miliardy eur dokopy. Niečo sme už čerpali od začiatku roka, niečo ešte máme a myslím si, že absorpčná kapacita tejto krajiny je okolo 3 miliárd eur ročne.
Keď naposledy vyšli údaje o stavebnej produkcii, analytici to komentovali tak, že nie je prekvapenie, že v rezidenčných a komerčných nehnuteľnostiach došlo k prepadu, ale nepríjemne ich prekvapilo, ako sa vyvíja výstavba verejných projektov. Nastávajú aj pre vás v tejto oblasti nepríjemné prekvapenia?
Môžem to celé ilustrovať na projekte ACCORD, ktorý pre
Neviem veštiť z krištáľovej gule, ako dopadne čerpanie tento rok. Tieto čísla sú zatiaľ len odhady. Osobne si myslím, že v priebehu jedného roka určite vieme vyčerpať možno až 3 miliardy eur dokopy. Niečo sme už čerpali od začiatku roka, niečo ešte máme a myslím si, že absorpčná kapacita tejto krajiny je okolo 3 miliárd eur ročne.
bieha medzi Univerzitou Komenského a Slovenskou technickou univerzitou. Projekt nie je v gescii MIRRI, riadi ho ministerstvo dopravy a implementuje ministerstvo školstva. Na tomto projekte som začal robiť, keď som bol v EIB. V roku 2017 som nastúpil do JASPERS a projekt mi pristál na stole z hľadiska jeho hodnotenia. Bola pripravená štúdia uskutočniteľnosti, cost-benefit analýza, ktorú JASPERS, keďže to bol veľký projekt nad 50 miliónov, musel ohodnotiť a dať stanovisko Európskej komisii, ktorá ho prijala. Už vtedy sa v JASPERS-e pošuškávalo, že najlepším riešením by bolo projekt zrušiť, pretože štúdie boli mimoriadne nekvalitne pripravené. Tým, že som poznal pomery vo vysokom školstve na Slovensku, v EIB sme viedli množstvo rokovaní, kde som sa snažil presviedčať, že tento projekt je pre naše vysoké školy potrebný. Takže univerzity dostali druhú šancu a za krátky čas dokázali štúdie skvalitniť. V priebehu roku 2018 sme projekt schválili, následne sa začala realizácia. Dnes je však implementácia na pomerne nízkej úrovni a hovorí sa o tom, že časť týchto peňazí môže prepadnúť. Boli tam aj rôzne trestnoprávne pochybenia, ktoré vplývajú na projekt. Stavebné projekty sa na Slovensku vo všeobecnosti realizujú pomaly. Myslím si, že príčina je na oboch stranách, aj na strane štátnych inštitúcií, keď sa žiadosti o platbu zo strany prijímateľov vyhodnocujú veľmi pomaly, ale problémy sú aj na strane prijímateľov, ktorí by tiež mohli zdynamizovať procesy, aj verejné obstarávania.
So stavebnými eurofondmi je to horšie, ako sa čakalo?
Ja som čakal, že to bude zlé.
Nízke čerpanie, zhruba 60 percent má aj IROP, ktorý je zameraný na regióny. Je problém v tom, že projekty nie sú dostatočne pripravené alebo obce nemajú dosť peňazí na spolufinancovanie?
IROP je komplikovaný, je tam veľký počet zainteresovaných aktérov, ako aj schválených projektov. Máme 17 sprostredkovateľských orgánov a viac ako 3500 projektov mimo projektov miestnych akčných skupín, ktorých je viac ako 1000. To si vyžaduje množstvo kapacít na strane samospráv aj ministerstva pri hodnotení a spracovávaní žiadostí o platbu. Je to časovo náročný operačný program. V najbližších dňoch alebo týždňoch sa však čerpanie zásadne zvýši, čo budete môcť sledovať aj na číslach IROP. Boli zazmluvnené alokácie, ktoré pôjdu na riešenie migračnej krízy z Ukrajiny a v rámci iniciatívy SAFE-CARE na energetickú krízu. Čerpanie nám poskočí možno až na 70 až 80 percent a následne nám bude chýbať na dočerpanie do pol miliardy eur. Na to, aby sme dosiahli 100 percent čerpania, musíme mať zazmluvnenie vysoko nad 100 percent.
Čerpanie sa zvýši vďaka tomu, že nám Komisia umožnila použiť eurofondy aj na iné ciele.
Áno, čo nie je ideálne pre túto krajinu, lebo to nerieši to, na čo mali byť eurofondy určené, čiže na znižovanie investičného dlhu, ktorý na Slovensku máme. Vrátim sa ešte k IROP. Treba povedať, že jeho zazmluvnenie je približne na úrovni 108 percent, po zazmluvnení FAST-CARE a SAFE-CARE bude viac ako 130 percent. Zdroje sú zazmluvnené nad mieru, akú máme k dispozícii, a to pre prípad, že sa niektoré projekty nepodaria. Pokiaľ čerpanie bude nad 100 percent, rozdiel sa vykryje zo štátneho rozpočtu, čo by bol ten lepší prípad.
Na čo mali ísť peniaze, ktoré sa presunuli na energo pomoc a na pomoc Ukrajincom?
Peniaze na riešenie následkov migračnej či energetickej krízy pochádzajú z viacerých operačných programov. Pokrývajú oblasti ako základná infraštruktúra, informatizácia, sociálne veci. Celkovo sme vyčlenili na pomoc s migračnou krízou 315 miliónov eur cez FAST-CARE. Osobitne sme vybojovali 127 mil. eur na pomoc obciam ako kompenzáciu nákladov, ktoré mali na prijatie odídencov z Ukrajiny. Okrem toho poskytujeme podporu na SAFE-CARE aj z iných OP v objeme 1,1 miliardy eur.
Na čo boli pôvodne vyčlenené v prípade IROP?
Zostavili sme zoznam takzvaných spiacich projektov, ktoré sú nerealizovateľné do konca roka 2023 z celého IROPu. Ide o všetky prioritné osi, teda dopravnú, vzdelávaciu, sociálnu, zdravotnú, environmentálnu infraštruktúru a kreatívny priemysel. Na tieto úspory sme pripravili produkty, ktoré prinesú dodatočnú podporu pre samosprávy, ako napríklad spomenutý FAST-CARE.
Ako chcete ešte zachrániť staré programové obdobie? Do konca septembra sa môžu presúvať peniaze medzi prioritnými osami. Budete vyhodnocovať projekty a presúvať peniaze medzi osami?
Dávame dokopy sumárny materiál, ktorý bude hovoriť o tom, v akom stave sú jednotlivé operačné programy. Od tohto týždňa začneme prijímať konkrétne opatrenia, ktoré sa môžu týkať určitých presunov v rámci operačných programov. Medzi operačnými programami sa už zdroje presúvať nemôžu. Zároveň máme priestor na navýšenie pomoci na energodotácie. Momentálne na to máme vyčlenenú 1,1 miliardy, ale maximálne môžeme vyčerpať 1,5 miliardy. Čiže ešte existuje priestor na to, aby sme z operačných programov, ktoré sú v najkritickejšom stave, napríklad OP Kvalita životného prostredia, časť prostriedkov presunuli na energokrízu.
Okrem starých eurofondov môže Slovensko čerpať už aj eurofondy nového programového obdobia, ale to sa ešte nedeje. Prečo?
Zatiaľ sú vypísané výzvy len z operačného programu Interreg, to znamená z programov cezhraničnej spolupráce. Program Slovensko nám Európska komisia schválila v novembri 2022, máme začiatok júna a nemáme vypísanú žiadnu výzvu. K ich vyhláseniu dôjde v júni. Problém bol, že ľudské kapacity určené na vyhlasovanie výziev v novom programovom období sú poddimenzované. Úradníci, ktorí pôsobia na sekcii Programu Slovensko, sa venovali veciam, ktoré horeli, konkrétne finalizácii metodických usmernení pre prijímateľov, pre sprostredkovacie orgány, jednotlivé rezorty, príprave sprostredkovateľských zmlúv s rezortmi. Nemali sme ľudí, ktorí by sa explicitne venovali tomu, že pripravujú výzvy pre nové programové obdobie. To by som chcel zmeniť. Od júna máme schválenú novú organizačnú štruktúru a presúvaním odborníkov z jednej sekcie na druhú by sme chceli posilniť kapacity v odboroch, kde sa pripravujú výzvy pre nové programové obdobie.
Prvé výzvy sa týkajú transformácie regiónov hornej Nitry?
Áno, pretože príprava týchto výziev bola u mňa na sekcii, takže sme to silno tlačili. Tím, ktorý mal na starosti Fond na spravodlivú transformáciu, je zložený zo šiestich ľudí vrátane riaditeľky odboru. Tí ľudia predtým nemali skúsenosť s vyhlasovaním výziev. Boli to skôr „policy“ľudia, ktorí programovali, písali Plán spravodlivej transformácie, ale nikdy predtým nepripravovali výzvy. Napriek tomu, že sme boli noví a nemali skúsenosti, vyzerá to tak, že sa nám podarí z Fondu na spravodlivú transformáciu vyhlásiť výzvy ako prvým.
O akú sumu ide?
Je to 441 miliónov eur, z toho pre hornú Nitru je to okolo 220 miliónov.
Na čo pôjdu? Niektorí sa obávajú, či to reálne pocítia ľudia, ktorí v regióne žijú.
Hneď keď som nastúpil na ministerstvo v roku 2020, začali sme v oprávnených regiónoch mapovať projektové zámery, a tak máme presnú predstavu o tom, aké projekty, v akom štádiu pripravenosti a s akými termínmi realizácie v území máme. To sa nám osvedčilo a je to aj jeden z dôvodov, prečo máme Fond na spravodlivú transformáciu dobre pripravený. Fond delíme na tri konkrétne aktivity. Jedna je zameraná na tvorbu pracovných miest cez podporu malých a stredných podnikov, ale aj veľkých podnikov. Veľké podniky sú vymenované v Programe Slovensko, aby sme ich vôbec mohli niekedy podporiť.
Ktoré sú to podniky?
Slovenské elektrárne, Hornonitrianske bane, je tam spoločnosť Brose a ďalšie. To zatiaľ neznamená, že budú podporené, ale že sa môžu prihlásiť do výzvy z Programu Slovensko. Druhá kľúčová aktivita je podpora životného prostredia. To sú rôzne zámery v oblasti geotermálnej energie, najmä teda v Košickom samosprávnom kraji, kde chceme úplne vylúčiť spaľovanie uhlia z centrálneho vykurovania Košíc. Potom sú to projektové zámery, ktoré sa týkajú výstavby fotovoltaických parkov na odkaliskách v banských areáloch, ktoré sa nedajú na nič iné využiť. Sú tam aj projekty zamerané na zvyšovanie energetickej efektívnosti verejných budov. Tretia oblasť je zameraná na rekvalifikáciu baníkov a zamestnancov elektrárne Nováky, ale aj iných zamestnancov. Budeme podporovať aj stredné odborné školy a nielen ich výstavbu, ale aj mäkké aktivity zamerané na posilňovanie kvality vzdelávania a prispôsobovanie zručností mladých ľudí potrebám trhu práce.
Čerpanie eurofondov u nás aj nastavenie úradníkov je iné ako v Poľsku. Tam sa sústredia na výsledok, u nás na procesy, aby bolo všetko do poslednej čiarky vo výzvach a vyhodnoteniach správne. Slovenskí úradníci sa chránia pred potenciálnymi korekciami, auditmi.