Tragické, komické a tragikomické prvky slovenskej štátnosti

Týždeň v práve: 1. Stranger Things 2. Tinker, Tailor, Soldier, Spy 3. Minority Report

1. STRANGER THINGS

Veľké dejiny vedia byť sviňa. Občas takmer všetkým pomôžu (v skutočnosti sa najeme práve z grafov), často takmer všetkým ublížia. Každému trochu inak a zároveň veľmi podobne. Ale aspoň ich človek nemusí brať osobne.

Zato keď si vás štát vyberie, aby si z vás uťahoval, nikto iný si tú paseku nemusí ani len všimnúť, a predsa máte pocit, akoby sa vám do tváre vyškieral samotný leviatan.

Raz už sme tu spomenuli osud rodiny, kde dcérka zápasí s cukrovkou a so 60-percentným zdravotným znevýhodnením, ale úrady jej rodičom už roky hovoria, že žiadnu špeciálnu opateru nepotrebuje. Úplne zdravý človek má 120 bodov sebestačnosti, ona má vraj 115.

Nemá to ten náboj ako parlamentné žonglovanie s miliardami ani tú spoločenskú brizantnosť ako úryvky z vyšetrovacích spisov. Nie je to jednoducho divácky atraktívne. A zároveň je to poloha, v ktorej si človek onen prorodinný zápal štátu dokáže overiť na vlastnej koži.

Táto konkrétna vec sa vlečie už tri roky. S tými istými chybami, pre ktoré už to správny súd dvakrát zrušil, a s ďalšími, ktoré pribudli. Tu ich všetky rozpletať nejdeme, ale jednu ukážku si dovolíme.

Pri tom prvom raze dostali rodičia od Najvyššieho správneho súdu odkaz, že šesťročné dieťa, ktoré má aplikovanú kanylu so životne dôležitým inzulínom, netreba pri sprchovaní kontrolovať o nič viac ako zdravé dieťa. Ťažká chyba v úsudku, ale Krajský súd v Nitre sa jej nezľakol, neuľahčil si život a rozhodol ako orgán výkonu spravodlivosti. V čerstvom rozhodnutí Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zas možno nájsť tvrdenie, že malé dieťa s cukrovkou potrebuje pri príjme stravy rovnaký dohľad ako úplne zdravé dieťa. „Pri príprave stravy pre každé (šesťročné, deväťročné) dieťa rodič kontroluje, či jednotlivé zložky potravy sú v záručnej dobe a môžu byť použité pri príprave jedla pre dieťa. Dieťa, ktoré nemá ťažkú poruchu zraku a mentálnu poruchu, vie čítať a je dospelou osobou dostatočne inštruované, ako hľadať na obaloch potravinových výrobkov dátum záručnej doby, a vie si tento údaj na obale prečítať. Maloletá nemá ťažkú poruchu zraku ani mentálnu poruchu.“

Nemá ju ale dospelý, ktorý je schopný sa pod toto podpísať? Dátum spotreby ako argument pri šesťročnej či deväťročnej diabetičke? Co to kurwa jest?!

Ak chce štát pre malé deti s ťažkým zdravotným postihnutím sparťanskú výchovu, nech prežijú len tí najsilnejší, mohol zostať pri tej tretej hodine telocviku. A k povinnostiam rodičov s deťmi, ktoré majú metabolickú poruchu, nepchať do zákona toto: „Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií. Táto skupina ochorení si vyžaduje osobitnú starostlivosť do

15. roku veku dieťaťa.“

Alebo predsa len ešte jeden príklad, menej poburujúci, ale z hľadiska postoja štátneho orgánu k osobe v núdzi podobne výpovedný. Komplexný posudok, z ktorého úrad so sídlom v Bratislave vychádza, doručili účastníkovi konania až so zamietavým rozhodnutím, a to napriek tomu, že ich opakovane upozornil na judikát Najvyššieho súdu, ktorý úradu prikazuje umožniť žiadateľovi, aby sa s posudkom ešte pred rozhodnutím oboznámil a vyjadril sa k nemu. To sa rozhodli ignorovať a otcovi dievčatka napísali, že mu nič posielať nemuseli, lebo sa mohol prísť osobne pozrieť do spisu.

Ono sa to ťažko vysvetľuje, tak skúsme plasticky. Bývate a pracujete v Nitre, odvolací úrad sídli v Bratislave. Netušíte, kedy, od koho a aké podklady si úrad vyžiadal, ale po tom všetkom sa spoliehate, že si hádam netrúfnu hodiť paragrafy znova raz za hlavu a nenechajú si to pre seba. Čo iné vám napokon zostáva. Nevedú ten spis elektronicky a jediná šanca zistiť, čo je v ňom, je ísť sa pozrieť priamo do šanónu. Na blind. V tomto prípade z Nitry, ale ak by ste bývali v Horných Obdokovciach, tak odtiaľ je to stále bližšie ako z Uličského Krivého. V Bratislave na Špitálskej ulici je kancelária a v nej je spis, a ak chce „stránka“vedieť, čo si doň úrad zhromaždil, nech sa v určenom čase príde pozrieť. Čo keď práve dnes niečo príde?

Vo veľkom pláne záchrany demokracie je to, samozrejme, banalita. Každý deň sa takéto a horšie veci dejú desiatkam, stovkám, možno tisícom ľudí. Štátnosť, demokracia, vláda práva však nie sú mohyly na návštevu v sviatočný deň ani konverzačné témy pre sitdown turné našich troch prorokov apokalypsy. Sú to kóty každodenného praktického stretnutia s mocou. Ako raz pre internetový archív povedal Mahátma Nikolajevič Churchill, všetky uspokojivé kontakty so štátom sa na seba podobajú, každý zlý je zlý svojím vlastným spôsobom. Či naopak?

2. TINKER, TAILOR, SOLDIER, SPY

Autor nechce pôsobiť ako kverulant a už vôbec sa nechce priznávať k tomu, že by si tvoril názor podľa seriálu Homeland, ale povedzme, že intuitívne sa mu nezdá úplne kóšer, keď sa obsah spravodajských informácií zverejňuje v politických diskusiách. Niežeby tomu rozumel, ale dve okolnosti v ňom vyvolávajú pochybnosti.

Keď sa verejnosti nahlási, že nepriateľ si kúpil konkrétne osoby, aby to, čo robili doteraz, robili aj naďalej, nahlási sa tým nepriateľovi, že vieme, čo, ako a s kým tu podniká. Možno to tak má byť, ale John le Carré sa vždy tváril, že (kontra) rozviedka je sofistikovanejšia záležitosť.

No a potom je tu zákon o SIS, ktorý hovorí, že parlamentu, prezidentke a vláde sa spravodajské informácie poskytujú len na splnenie zákonom určeného účelu a pod podmienkou, že ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby alebo k odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej služby alebo totožnosti osôb konajúcich v jej prospech. Všetci sú pritom viazaní mlčanlivosťou.

Analogická úprava sa vzťahuje na vojenskú rozviedku aj kontrarozviedku.

To, že sa k utajovanej skutočnosti tohto typu dostane minister obrany, je vecou úvahy spravodajskej služby, to je lege artis. Nikdy sa to však neposkytuje s povolením zdieľať informáciu so šírym svetom, to podlieha relatívne zložitému procesu.

Taľafatky? Tak nič, pardon.

3. MINORITY REPORT

Kde treba oceniť zdržanlivosť demokratov, je téma údajných zákulisných príprav na zmenu priamej voľby hlavy štátu. Možno sa vám zdá, že okrem tlačoviek sa viac ani nedalo urobiť, keďže priama voľba je zakotvená v ústave.

Autor, naopak, očakával, že ku všetkým ostatným pribudne ešte mimoriadna schôdza s návrhom novely ústavy, aby akúkoľvek zmenu spôsobu, akým sa volí prezident(ka), museli občania potvrdiť v referende. Šach-mat, dezoláti!

To, že sme sa nedočkali, môže znamenať jednu z dvoch vecí: buď už to netreba, lebo demokraciu zachránil práve ten mediálny hurhaj, alebo naďalej platí, že referendum je hrozbou pre demokraciu. Tú ozajstnú, dobrú, tú našu.