Ako sa rozhodne o spaľovni pri Šali?
Spoločnosť Ewia chce postaviť novú spaľovňu za 120 miliónov eur v katastri obce Močenok. Či vyrastie ďalšia spaľovňa kúsok od vás, závisí aj od toho, ako dopadne tá pri Šali
Ministerstvo životného prostredia rozhoduje, či povolí výstavbu prvej novej spaľovne komunálneho odpadu za posledných tridsať rokov. Časť miestnych obyvateľov robí všetko pre to, aby 120-miliónový projekt, v pozadí ktorého je silná česko-slovenská investičná skupina, zostal iba na papieri. „Som presvedčený, že je to zlý projekt nielen pre Šaľu, ale aj pre celé Slovensko,“hovorí obyvateľ Šale a aktivista Ivan Vlk. „Ak raz toto prejde, tak to bude návod, podľa ktorého sa budú spaľovne kopírovať a stavať všade.“
Spaľovňa v obci Močenok pri Šali, ktorú chce postaviť firma Ewia, už získala dôležité kladné stanovisko od ministerstva životného prostredia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu však prišli desiatky odvolaní.
Ak ministerstvo pôvodný verdikt potvrdí, poprelo by tým vlastnú stratégiu o nakladaní s odpadom do roku 2025, v ktorej píše, že prednosť pred budovaním nových komunálnych spaľovní dostanú existujúce priemyselné spaľovne. Projekt spaľovne pri Šali má pritom podľa environmentálnych združení aj niektorých expertov sporné ekologické prínosy a otázniky vzbudzujú aj sťažnosti aktivistov, ktorí hovoria o zastrašovaní developerom.
Generálny riaditeľ firmy Ewia Marián Christenko hrozí 20-miliónovou pokutou ľuďom, ktorí si natáčali jeho vystúpenie k spaľovni na zasadnutí obecného zastupiteľstva v Močenku. Firma sa bráni, že ide o „súkromnú iniciatívu“jej riaditeľa.
Zariadenie, ktoré chce Ewia postaviť pri Šali, má názov Centrum cirkulárnej ekonomiky. Cirkulárnou je taká ekonomika, ktorá niečo „vracia do obehu“. Ewia v projekte píše, že tu vybuduje aj výskumné a vzdelávacie centrum. Centrum má ročne spracovať 130-tisíc ton odpadu, no do ekonomiky sa má z toho vrátiť len 30-tisíc ton. Až 100-tisíc ton odpadu by malo skončiť v kotli, ktorý z neho vyrobí teplo a elektrinu. Keď spaľovaním vzniká energia, v odbornom žargóne sa to nazýva „energetické zhodnocovanie“. Spaľovne sa vtedy označujú ako zariadenia na energetické využitie odpadu.
Netreba sa však nechať pomýliť – ide stále o kotly a spaľovanie, čo potvrdzuje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá podobné zariadenia tiež volá spaľovňami.
Denník E oslovil vo februári spoločnosť Ewia s ponukou urobiť o spaľovniach rozhovor. Regionálny riaditeľ Ladislav Halász ju najskôr prijal. Dva dni pred termínom rozhovor cez PR agentúru odvolal, dôvody neuviedol.
Ewia je dcérska spoločnosť finančnej skupiny Wood & Com
Som presvedčený, že je to zlý projekt nielen pre Šaľu, ale aj pre celé Slovensko. Ivan Vlk
aktivista
pany. Tá je silná v realitnom biznise či vo výrobe liekov a ovláda aj jednu z najväčších odpadových firiem na Slovensku. Košický Kosit prevádzkuje jednu z dvoch komunálnych spaľovní na Slovensku.
RADŠEJ SKLÁDKOVAŤ ALEBO PÁLIŤ?
Likvidácia odpadu sa riadi hierarchiou, ktorá hovorí, akým spôsobom sa má odpad zrecyklovať alebo zlikvidovať.
Na prvom mieste je predchádzanie vzniku nového odpadu. Nasleduje jeho opätovné využívanie, recyklácia a až potom spaľovanie a premena odpadu na energiu. Skládkovanie je až posledná možnosť. Napriek tomu skoro polovica odpadu zo slovenských domácností končí zahrabaná v zemi.
Aj Ewia argumentuje hierarchiou, no začína „od konca“. Zdôrazňuje, že energetické zhodnocovanie je lepšie než skládkovanie. A skládky v Nitrianskom kraji podľa firmy do niekoľkých rokov nebudú stačiť. „Pri povolených a potenciálne postavených nových kapacitách skládok dôjde ku kritickému stavu medzi rokmi 2025 a 2026,“varuje Ewia.
No pálenie odpadu – v akokoľvek moderných zariadeniach – prináša nové problémy. Predovšetkým aj pri ňom vznikajú skleníkové plyny, ktoré zhoršujú už tak dosť kritickú situáciu s globálnym otepľovaním. Teoreticky by bolo možné tieto plyny zachytávať, no to je neoverená a drahá technológia.
Druhým problémom je popolček a škvara, ktoré pri spálení odpadu vznikajú. Veľa ľudí žije s mylnou predstavou, že v spaľovniach sa odpad „vyparí“. To je omyl. Spálením sa objem odpadu len zmenší približne na tretinu. Časť z toho tvoria nebezpečné a toxické látky. Likvidácia zvyškov je jedným z dôvodov, pre ktoré ministerstvo životného prostredia uprednostňuje spaľovanie odpadu v priemyselných spaľovniach, najmä v cementárňach. Kým komunálne sú dnes iba dve – v Bratislave a v Košiciach, ostatných spaľovní sú skoro dve desiatky. Končí v nich odpad, ktorý sa nedá zrecyklovať.
Výhodou spaľovania odpadu v cementárňach je, že tie dokážu zostatkovým popolom nahradiť časť iných vstupných surovín a zapracovať ho do cementu. Primiešavať odpad k uhliu a petrolkoksu sa cementárom oplatí aj preto, že obsahuje biomasu, ktorá sa vykazuje ako obnoviteľný zdroj. Spálený odpad tak štatisticky produkuje menej emisií, čím cementárne šetria na nákupe emisných kvót. Dostať sa k odpadu, ktorý sa nedá zrecyklovať a dal by sa spáliť v cementárňach, nie je jednoduché. Obce a mestá dosiahli, že povinné vytriedenie odpadu z čiernych kontajnerov sa odkladá na rok 2024.
A tak končí potenciálne palivo zo Slovenska zahrabané, zatiaľ čo cementárne ho dovážajú zo zahraničia. Len v minulom roku im vydalo ministerstvo životného prostredia povolenia na dovoz pol milióna ton odpadu, čo je päťkrát viac než kapacita uvažovanej spaľovne v Šali. Na porovnanie – Bratislava ročne vyprodukuje asi 200-tisíc ton komunálneho odpadu, z ktorého by sa veľká časť dala ešte zrecyklovať.
Obyvatelia, ktorí nesúhlasia s výstavbou novej komunálnej spaľovne pri Šali, sa preto obávajú, že aj nová komunálna spaľovňa by nakoniec veľkú časť odpadu vozila zo zahraničia.
Investičné náklady na výstavbu šalianskej spaľovne sú 120 miliónov eur. Podľa prepočtu environmentálnej organizácie Priatelia zeme – SPZ je to v prepočte na tonu zlikvidovaného odpadu ročne štyrikrát viac než v prípade zariadenia, ktoré pri Martine plánuje postaviť Slovenský plynárenský priemysel a rakúska odpadová firma Brantner. V ňom sa má väčšina komunálneho odpadu použiť na výrobu bioplynu.
To však nehovorí nič o prevádzkových nákladoch, ktoré sú v prípade európskych spaľovní podľa Svetovej banky, naopak, nižšie. Znamená to, že aby sa investície do spaľovní investorom vrátili, potrebujú neustále páliť čo najviac odpadu.
Dovoz a spaľovanie zahraničného odpadu na Slovensku umožňuje výnimka v zákone, ktorý inak „zneškodňovanie“iného než domáceho odpadu zakazuje. No spaľovanie nie je „zneškodňovanie“, ale „zhodnocovanie“. V západoeurópskych krajinách je likvidácia odpadu legálnou cestou zvyčajne oveľa drahšia než vyvezenie a spálenie na Slovensku.
Ewia začala z marketingového hľadiska dobre, spomína si aktivista Ivan Vlk. Že s projektom niečo nie je v poriadku, si vraj uvedomil vtedy, keď sa firma začala „navážať“do ľudí, ktorí boli proti výstavbe. „Začali robiť svinské veci. Keď sa totiž nejaký investor začne takto správať, tak vám okamžite zasvieti kontrolka.“Komunikácia s Ewiou eskalovala, keď jej šéf Christenko poslal aktivistom list, v ktorom im hrozí 20-miliónovou pokutou.
O čo ide? Spaľovňa by sa mala podľa posledného rozhodnutia úradníkov na ministerstve životného prostredia oficiálne nachádzať v katastri obce Močenok, hneď vedľa areálu chemičky Duslo Šaľa. Začiatkom februára sa preto konalo na obecnom úrade v Močenku verejné zasadnutie, na ktorom zástupcovia spoločnosti Ewia vysvetľovali svoj zámer. S prezentáciou vystúpil aj Christenko. Medzi prítomnými bol takisto občiansky aktivista Ivan Vlk, ktorý si ho aj natáčal. To isté robil aj syn miestneho poslanca Ivan Révay.
Obaja dostali o niekoľko dní neskôr list podpísaný Christenkom, v ktorom ich žiada, aby nešírili videozáznam zo zasadnutia, pretože naň nemali súhlas.
V liste píše, že vraj boli porušené pravidlá o ochrane osobných údajov, za čo vraj hrozí pokuta až do výšky 20 miliónov eur. Obec Močenok si pritom zasadnutie nahrávala tiež. „Obec žiadny list ani ústne takúto výčitku nedostala,“hovorí starosta obce Roman Urbánik. „Niekoľkohodinový záznam je k dispozícii na káblovej televízii Močenok aj dnes.“
„Jediná situácia, keď môže byť časť rokovania vyhlásená za neverejnú, je, ak sa prerokúvajú zákonom chránené údaje, ako je bankové či daňové tajomstvo,“vysvetľuje riaditeľ Transparency International Michal Piško. To však podľa neho nebol tento prípad, pretože inak by musela byť z miestnosti vykázaná všetka verejnosť. „Ak je zastupiteľstvo verejné a niekto sa na ňom rozhodne vystúpiť, musí nahrávanie strpieť.“
Transparency International upozorňuje, že právo verejnosti nahrávať si rokovania miestnych zastupiteľstiev potvrdil aj Ústavný súd a verejný ochranca práv.
„Ewia nikdy žiadny záznam z verejného zasadnutia komunálneho zastupiteľstva nenapadla,“namieta regionálny riaditeľ firmy Ladislav Halász. Podľa neho, ak aj nejaký „zamestnanec“spoločnosti nakrúcanie zastupiteľstva napadol, ide o „súkromnú iniciatívu“, ktorá je „plne v súlade s európskou a slovenskou legislatívou o ochrane osobných údajov“. Marián Christenko pritom na zasadnutí vystupoval ako generálny riaditeľ Ewie, pričom ho tak predstavil samotný starosta obce.
ČO BUDE NASLEDOVAŤ
Začiatkom tohto roka sa výstavba šalianskej spaľovne dostala najbližšie k realite. Ministerstvo životného prostredia pre ňu totiž vydalo kladné stanovisko v takzvanom posudzovaní vplyvov na životné prostredie. No išlo len o prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa odvolali nespokojní obyvatelia, okolité obce a mimovládne organizácie.
Odvolania skúma rozkladová komisia na ministerstve životného prostredia a posledné slovo bude mať minister. Tým je Milan Chrenko, ktorý sa v minulosti podieľal na založení platformy na podporu obehového hospodárstva Cirkular Slovakia.
Okrem ministra však musí Ewia získať povolenia aj od Slovenskej inšpekcie životného prostredia a obce Močenok, v ktorej katastri by mala stáť. Obec by tým získala z finančného hľadiska najviac – vďaka vyšším daniam z nehnuteľností.
Jej starosta Roman Urbánik najskôr súhlasil s osobným stretnutím s Denníkom E, no neskôr si to rozmyslel a vypýtal si otázky mailom. Odpísal na ne, že ako občan aj starosta sa spolieha na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, o ktorého výsledku rozhoduje ministerstvo. „Až potom je namieste otázka akýchkoľvek benefitov pre obec.“
Močenok už dnes zarába na tom, že väčšina areálu chemického závodu Duslo Šaľa takisto oficiálne patrí do jej katastra. A na obci to aj vidno – centrálna časť okolo obecného úradu pôsobí moderným, vynoveným dojmom, akoby ani nešlo o dedinu na Slovensku.
Časť miestnych poslancov však avizuje, že k spaľovni sa pokúsia zorganizovať referendum.
Miesto, kde by mala spaľovňa vyrásť, je od najbližších domov vzdušnou čiarou dva kilometre. Štyri kilometre odtiaľ sú prvé domy v Šali a aj domy susednej obce Trnovec nad Váhom.
Jej starosta Oliver Berecz ako jediný spomedzi starostov vystupuje otvorene proti spaľovni. „Prevládajúce vetry, ktoré fúkajú na našu obec, idú práve z miesta, kde by sa mala postaviť spaľovňa, takže dym z komínov bude smerovať na nás.“
Podľa neho nie je fér, že jeho obec môže zámer len pripomienkovať, no z rozhodovania o ňom je vynechaná. Vymenúva, čo všetko už dnes zaťažuje okolité životné prostredie – staré environmentálne záťaže a nakoniec aj samotné Duslo. „My tu máme environmentálnych záťaží požehnane a umiestniť sem akúkoľvek ďalšiu je veľmi nebezpečné.“
Oliver Berecz starosta obce Trnovec nad Váhom Prevládajúce vetry, ktoré fúkajú na našu obec, idú práve z miesta, kde by sa mala postaviť spaľovňa, takže dym z komínov bude smerovať na nás.