Ako ruskí partizáni vykoľajujú vlaky
Nemôžeme inak, než vyhlásiť Putinovi vojnu
Lokomotíva ide rozvážne, nie veľmi rýchlo, pretože to stav ruských tratí ani nedovoľuje. O štvrtej ráno sú cisterny plné plynu a benzínu a jedna za druhou poslušne mieria do stanice Uľanovsk-2.
Do cieľa ostáva iba pár kilometrov, keď sa ozve zlovestný zvuk, škrípanie, rany ako z dela a potom nastane ticho.
Dva vagóny zišli z trate. Celá vlaková súprava sa nakloní a v tejto polohe vyčkáva, kým príde na miesto havarijná služba. Odborníci sa znaleckým okom pozrú na koľajnice a vidia: niekto ich dômyselne poškodil. Diverzia.
O niekoľko hodín neskôr však prichádza verzia Vyšetrovacieho výboru Ruska: na vine sú železničiari. Zabudli vraj na koľajniciach železničnú vozovú zarážku.
Úradník z oblasti komentuje situáciu jednoducho: „Babráci.“Myslel tým železničiarov. Alebo partizánov? Ťažko povedať.
Podobne ako v tomto prípade aj vo väčšine iných sa dá len ťažko rozpoznať diverzná akcia od šlendriánskej práce, prácu skúsených partizánov od jej imitácie v réžii tajných služieb.
Ako pracuje ruské partizánske hnutie? A existuje vôbec?
Technologických havárií bolo v Rusku vždy veľa. Tento rok sa však situácia zásadne zmenila. Ako?
Už vlani 27. apríla, teda dva mesiace po invázii Ruska na Ukrajinu, zatkli v ruskej Belgorodskej oblasti „diverzantov“, ktorí podľa tvrdení ruských úradov chceli vykoľajiť ruské vojenské vlaky zásobujúce jednotky na fronte. K tejto akcii sa však žiadna zo známych partizánskych skupín neprihlásila.
Po septembrovej mobilizácii nastal boom útokov na vojenské komisariáty. No vtedy išlo skôr o prejav individuálneho rozhorčenia než o organizovanú záškodnícku činnosť.
Tento rok priniesol zmenu. Od začiatku roka napočítali len na ruskej železnici asi sedemdesiat sabotáží alebo pokusov o ne. 53-krát sa niekto pokúsil vykoľajiť vlak, 15-krát páchatelia založili požiar. Zvyšok sú drobnejšie poškodenia rôznych zariadení. K tomu treba prirátať požiare najrôznejších objektov mimo železníc – od obchodných centier po sklady a rafinérie.
Je ich už približne toľko, koľko ich bolo za celý minulý rok. Vyzerá to tak, že partizáni pokračujú v tých najlepších sovietskych tradíciách.
Lenže: kto sú skutoční páchatelia? Jednoduché vysvetlenie neexistuje.
DOMÁCI ODBOJ SKUTOČNE EXISTUJE
Podľa ruských policajných zvodiek vo väčšine prípadov, keď sa záškodníka podarí chytiť, koná dotyčný na zákazku anonyma zo sociálnych sietí alebo je poverený ukrajinskými tajnými službami. Aspoň tak o tom zatknutí vypovedajú. Či dobrovoľne, alebo pod nátlakom sa nedá spoľahlivo preveriť.
Aj ruské propagandistické médiá vždy zásadne hovoria
Realizácia je najzložitejšia etapa našej práce, ale to, čo nie je vidieť, je príprava, plánovanie a zničenie stôp. Z toho nikto verejnosti účty neskladá. Nejde nám len o to, aby sme spôsobili škody režimu, ale aj zostať na slobode.
o „ukrajinskej stope“. Ani tajné služby, ani Kremeľ nikdy nepripúšťajú, že by v Rusku existovalo domáce partizánske hnutie.
Podľa ruských investigatívnych novinárov je cieľom presvedčiť verejnosť, že žiadne ruské partizánske hnutie neexistuje. Sú to vraj len opilci a narkomani, ktorí za peniaze ukrajinských tajných služieb zapaľujú relé stanice. Oveľa lepšie totiž vyzerá, keď je páchateľ podplatený Kyjivom, než keď podpálením vojenského komisariátu sám vyjadruje svoj odpor k vojne.
Investigatívny web Votak však s ruskými partizánmi hovoril, na rozdiel od polície starostlivo preveril ich tvrdenia a existenciu niekoľkých odbojárskych skupín považuje za preukázanú.
Od začiatku roka ruská polícia zadržala už 36 predpokladaných páchateľov. Mnohí údajne vypovedali, že dostali úlohu od anonymného zdroja cez internet a že im za čin online zaplatili.
Drvivá väčšina z nich vraj tvrdí, že si ich najal „niekto z Ukrajiny“.
Zástupca tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska Alexandr Grebenkin dokonca vyhlásil, že objednávateľmi sú „neonacistické skupiny“z Ukrajiny. Ruským adolescentom údajne zaplatia až 10 000 rubľov, keď vyhodia vlak do povetria. No ani Grebekin svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom.
Ani on nepripúšťa, že by existoval domáci odboj. Partizáni sú predsa sovietska tradícia – vždy bojovali proti votrelcovi. Proti fašizmu, imperialistickým armádam, nikdy nie proti svojej domovine.
Aj preto žiadni partizáni v ruských policajných zvodkách nefigurujú. A neobjavujú sa zrejme ani v správach o situácii v krajine, ktoré dostáva
prezident Vladimir Putin. Ešte by ho to rozčúlilo a jeho hnev by sa mohol zniesť aj na policajné hlavy.
Kirill Gorkov je devätnásťročný muž. Obvinili ho, že 6. a 11. apríla zapálil relé centrálu na železničnom uzle v Moskovskej oblasti. Pomáhali mu vraj štyria kamaráti. Traja z nich sú neplnoletí, štvrtý má 35 rokov a vlani dostal podmienku za prechovávanie drog.
Aj Gorkov má záznam v registri. Tento rok ho odsúdili za nelegálny obchod s jantárom, trest si odpyká nápravnými prácami. Skrátka žiadny bojovník za slobodu, ale chlapík, čo si chce privyrobiť akýmkoľvek spôsobom.
Kirill tvrdí, že mu „nejaký Ilia“cez kanál na Telegrame ponúkol 5000 rubľov za to, že zapáli „nejakú skriňu“. Peniaze mu vraj poslal cez QIWI peňaženku.
Vyšetrovací výbor ochotne natáča na video priebeh zatýkania aj výpovede páchateľov. Ruskí investigatívni novinári však toto a ďalšie video považujú za „hollywoodske“produkty. Takto sa vraj skutoční partizáni nesprávajú. Policajné videá spochybňujú nielen novinári; za sfalšované ich považujú aj tí, ktorí sa pokladajú za skutočný ruský odboj.
ČIERNY MOST AJ ZASTAV VAGÓNY
V Rusku existuje niekoľko skupín, ktoré fungujú viac-menej autonómne (čo je dôležité aj z hľadiska bezpečnosti).
Jedna z tých, ktoré o sebe v poslednej dobe dávajú najviac vedieť, sa volá Čierny most. Hlavným princípom, na základe ktorého funguje, je decentralizácia. A najslávnejšou akciou, ku ktorej sa títo partizáni prihlásili, bola marcová explózia a následný požiar objektu pohraničnej stráže FSB v Rostovskej oblasti.
Nie vždy sa podarí zapáliť hneď budovu FSB (Federálna bezpečnostná služba – pozn. red.). Niekde sú akcie oveľa skromnejšie. Navyše sa ich – ako v septembri krátko po vyhlásenej mobilizácii – nedopúšťali organizované skupiny, ale zúfalí jednotlivci. Podomácky vyrobenými Molotovovými kokteilmi zapaľovali vojenské komisariáty a iné administratívne budovy. Ani v týchto prípadoch neviedli stopy na Ukrajinu – Rusi konali impulzívne, aj preto ich často chytili.
Po čase sa diverzie stali sofistikovanejšími a partizánske skupiny sa rozdelili do niekoľkých ideologických blokov.
Známe sú napríklad organizácie Narodovlastie a Bojová organizácia anarchokomunistov. V poslednom čase je okrem Čierneho mosta aktívna aj skupina Zastav vagóny, ktorá sa nezameriava na ideologický boj, ale na útoky oslabujúce ruskú armádu bojujúcu proti Ukrajine.
ZMYSEL MÁ KAŽDÝ MALÝ OHNÍK
Práve skupina Zastav vagóny sa zameriava na železnicu. „Otvorili sme druhý front – železničný,“vysvetľujú na svojom webe. Podľa nich ide o boj veľmi efektívny, celkom bezpečný a hlavne – až na výnimky nekrvavý. Na telegramovom účte Ostanovivagony členovia vedenia informujú o úspešných akciách a poskytujú aj rady, kde a ako udrieť.
„Môžete konať dokonca aj úplne sami,“nabádajú partizáni.
Potom detailne opisujú, ako sa dá najlepšie škodiť. Stačí vraj napríklad len ničiť relé skrine (ich poškodenie výrazne spomaľuje vlaky, v niektorých prípadoch ich môže aj zastaviť), kameňmi zablokovať výhybku, podľa presných inštrukcií poškodiť koľajnice.
Veľkú pozornosť venujú miestam, na ktoré má zmysel sa zamerať – vždy ide o trasy, kadiaľ prechádzajú vlaky so zásobami zbraní, paliva a munície na front. „Je dôležité, aby sme sa činili všade od Belgorodu po Jakutsk, na Kaukaze, na Urale, pri Moskve aj v Chabarovsku,“radí skúsenejší začiatočníkom.
V súčasnosti v rámci iniciatívy Zastav vagóny existuje asi päťdesiat malých organizovaných skupín. Na organizáciu je napojených aj veľa jednotlivcov, ktorí viac či menej chaoticky robia najrôznejšie diverzie na železnici.
„Každé malé zdržanie je záchrana životov na oboch stranách frontu,“píšu partizáni a nabádajú založiť aspoň malý ohník na relé skrini.
NEPLATÍME VOPRED A NEVYBERÁME CIEĽ
Jedna z najdôležitejších inštrukcií sa týka toho, ako sa nechytiť na udičku FSB. Ako sa nestať hrdinom policajných zvodiek ako „terorista riadený z Kyjiva“.
„Ako nás spoznáte? Nikdy neponúkame fixnú odmenu za vykonaný čin, ale len náhradu nákladov, ktoré sa veľmi líšia. Niekedy dávame zálohu na ‚čestné slovo‘, keď to človek potrebuje,“vysvetľuje jeden z členov skupiny Čierny most reportérom webu Votak. Bezpečné spojenie ide cez elektronickú poštu Proton.
Keď teda príde e-mailom, cez Telegram alebo WhatsApp ponuka vykoľajiť vlak za 5000 až 10 000 rubľov, najskôr to bude pasca, konštatujú odborníci z odboru diverzií.
„Druhou zásadnou odlišnosťou je, že my nevyberáme objekt. Ľudia sa sami rozhodujú, na čo a ako zaútočiť. Len tak je možné plán utajiť.“Poznajú ho vraj iba tí, ktorí sa na akcii bezprostredne zúčastňujú. Aj medzi partizánmi môže byť informátor, priznávajú.
„Ak vám ponúkajú peniaze za akciu, žiadajú, aby ste poslali video či fotografiu, alebo sa pýtajú na vaše osobné údaje – v žiadnom prípade sa do toho nepúšťajte. Buď to je pasca FSB, alebo to sú neskúsení a neopatrní ľudia, ktorí nepoznajú bezpečnostné zásady. V oboch prípadoch to s vami skončí zle,“radí na Telegrame ďalšia partizánska skupina – Expozícia revolučného anarchizmu (ERA), ktorá sa hlási k záškodníckej činnosti.
STAČIA AJ KAMENE VO VÝHYBKE
Je jasné, že vykoľajiť vlak alebo vyhodiť do vzduchu muničný sklad je úplne iná úroveň ako zapáliť skriňu s relé. „V prvom prípade pracujú profesionáli, v druhom nadšenci a zúfalci,“usudzuje vojenský analytik Jevgenij Černuchin.
Aj skúsení partizáni z Čierneho mosta tvrdia, že medzi amatérskou, prípadne tajnými službami zinscenovanou, akciou a skutočným diverzným útokom je obrovský rozdiel. Nezatracujú tých, ktorí chcú poškodiť výhybku cestou do práce, ale veľké akcie radia ponechať profesionálom.
A tie boli na ruskej železnici od začiatku roka len tri:
1. Explózia na železnici v Brianskej oblasti 1. mája; partizáni vykoľajili lokomotívu a sedem vagónov nákladného vlaku, ktorý prevážal ropu a ropné produkty.
2. Výbuch 2. mája na tom istom mieste vykoľajil 26 vagónov. V šiestich z nich bol nebezpečný náklad – propánbután a oxid vápenatý. Cisterny však vydržali. Pomocník rušňovodiča prežil výbuch s tržnými ranami na tvári a otrasom mozgu. Viac ako 400 policajtov so psami, s termokamerami a dronmi prečesávalo okolie, ale nikoho podozrivého nenašli.
3. O niečo neskôr 18. mája sa vykoľajil vlak s obilím po poškodení železničnej trate na okupovanom Kryme, konkrétne na trati medzi Sevastopolom a Simferopolom.
Výbuchy v rafinériách a muničných skladoch údajne majú na svedomí skupiny, ktoré majú k dispozícii drony, vyspelé komunikačné zariadenia a skutočných expertov, napríklad vojnových veteránov. Železnica je oveľa jednoduchší cieľ vhodný pre každého, hlásajú partizánske čety na Telegrame.
„Realizácia je najzložitejšia etapa našej práce, ale to, čo nie je vidieť, je príprava, plánovanie a zničenie stôp. Z toho nikto verejnosti účty neskladá. Nejde nám len o to, aby sme spôsobili škody režimu, ale aj zostať na slobode,“varujú partizáni pred prílišnou horlivosťou a chválením sa svojimi činmi.
Skupiny Ural reform a Respublika Ural za podpory Čierneho mosta a Občianskej rady vyhlásili 31. mája vytvorenie ďalších významných partizánskych platforiem – Uralského dobrovoľníckeho práporu a Uralskej republikánskej armády. „Nemáme inú možnosť, ako vyhlásiť vojnu Putinovmu teroristickému režimu,“píšu vo vyhlásení.
Dobrovoľnícky zbor údajne zamieri na Ukrajinu, aby sa pridal k ruským vojenským formáciám, ktoré tam už pôsobia. Uralská republikánska armáda posilní partizánske hnutie doma, v Rusku, na Urale.