Dočká sa Európa novej politickej generácie dvadsaťdvojkárov?
Najväčšia vojna v Európe od roku 1945 určite musí podnietiť novú paneurópsku politickú generáciu. Ak nie toto, tak čo?
Myslíte si, že tu bude generácia roku 2022?“spýtala sa ma študentka v nemeckom univerzitnom meste Göttingen. Myslela tým kohortu Európanov, ktorým bude rozsiahla vojna na Ukrajine po zvyšok ich života formovať spôsob ich myslenia a politického konania. Je to dôležitá otázka.
Študentka reagovala na moje tvrdenie, že dnešnú Európu formovali štyri kľúčové politické generácie: štrnástnici (so život meniacimi skúsenosťami mládeže z prvej svetovej vojny), tridsaťdeviatnici (druhá svetová vojna), šešťdesiatosmičkári (rok 1968 a jeho rôzne prejavy) a osemdesiatdeviatnici (zamatové revolúcie a koniec studenej vojny). Keďže v každom prípade prichádza moment formácie v skorej dospelosti, ešte pred tým, ako sa daná veková kohorta dostane k moci, ide o značný časový posun. Šesťdesiatosmičkári hrali vedúcu úlohu v európskej politike až do 21. storočia. A dnes sú pri moci osemdesiatdeviatnici.
Pred niekoľkými rokmi sme v rámci nášho výskumného projektu „Príbehy Európy“na Oxfordskej univerzite skúmali formatívne momenty dnešných mladých Európanov. V tom čase sa zdalo, že neexistuje iný moment porovnateľný s rokmi 1989 a 1968 alebo s dvoma svetovými vojnami. Namiesto toho sme našli spoločnú skúsenosť slobody pohybu po Európe a dominantný problém – klimatické zmeny. Pre jednotlivé geografické podskupiny však existovalo niekoľko špecifických momentov: vojny v bývalej Juhoslávii pre juhovýchodných Európanov; krízu eurozóny pre mladých Grékov, Španielov a Portugalcov; brexit pre Britov a Írov.
Najväčšia vojna v Európe od roku 1945 určite musí podnietiť novú paneurópsku politickú generáciu. Ak nie toto, tak čo?
ŠOKUJÚCE SLOVENSKO
Keď túto myšlienku pred niekým spomeniem, ľudia na ňu často reagujú s nadšením. Na jednej nedávnej panelovej diskusii v Estónsku naša uznávaná moderátorka dospela k záveru: „Teraz sme všetci dvadsaťdvojkári!“Lenže ona je osemdesiatdeviatnička. Na druhý deň sa témy chopila ďalšia rečníčka. Lenže aj ona je osemdesiatdeviatnička.
Rovnako ako ony, aj ja by som rád videl novú politickú generáciu so zmyslom pre spoločný cieľ, ktorá posúva európsky projekt vpred. Ani prieskumy verejnej mienky, ani rozhovory s mladými Európanmi však nenaznačujú, že už existuje.
Na Ukrajine som sa určite stretol s mnohými mladými ľuďmi, pre ktorých bude rok 2022 určite rozhodujúcim momentom ich politického života: pre nich ide o kríženca rokov 1939 a 1989. Podobný, aj keď menej výrazný efekt som zaznamenal aj v Poľsku a Estónsku. V západnej Európe je to však oveľa menej viditeľné. Vládnu tu obrovské sympatie k Ukrajine, ktoré umocňujú osobné stretnutia s ukrajinskými utečencami, ale vojna sa tu stala len jednou z mnohých správ.
Veľké rozdiely sú dokonca aj medzi krajinami strednej a východnej Európy, ktoré sú bližšie k vojnovej zóne. V nedávnom prieskume uskutočnenom pre think-tank GLOBSEC približne jedna tretina bulharských a slovenských respondentov uviedla, že za vojnu na Ukrajine je primárne zodpovedný Západ. Šokujúcich 50 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že „USA predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre moju krajinu“.
ČO UKAZUJÚ PRIESKUMY O MLADÝCH
Generačné členenie je stále menej jednoznačné. Hĺbková analýza prieskumov verejnej mienky pre náš výskumný projekt a Európsku radu pre zahraničné vzťahy ukazuje, že len 46 percent 18- až 29-ročných opisuje Rusko ako protivníka. Naopak, v kohorte nad 60 rokov tento názor zastáva viac ako 60 percent opýtaných. V niektorých z desiatich európskych krajín, v ktorých robili prieskum, sa mladí ľudia zdajú prozápadnejší, v iných zase kritickejší voči Západu. Len v otázke podpory členstva Ukrajiny v EÚ sú mladí Európania vo všeobecnosti pozitívnejší ako starí. Analytici GLOBSEC-u mi povedali, že vo svojich dátach nachádzajú rovnaký vzorec.
Navyše, tieto prieskumy nepotvrdzujú relatívnu dôležitosť problému. Moje rozhovory s mnohými mladými Európanmi naznačujú, že témy ako klimatická zmena, sociálno-ekonomická nerovnosť a to, čo považujú za svoje zmarené životné šance, sú pre nich prinajmenšom rovnako dôležité ako vojna na Ukrajine.
Znamená to, že dvadsaťdvojkári sú len snom starých osemdesiatdeviatnikov?
Alebo v lepšom prípade ďalšia z oných geografických podskupín? Možno, ale nie nevyhnutne. Z pochopiteľných dôvodov rok 1989 intenzívnejšie prežívali vo východnej než v západnej Európe, no napriek tomu formoval celú kohortu budúcich lídrov.
Politické generácie sa nerodia, ale tvoria. Takže túto otázku treba naozaj vrátiť študentke z Göttingenu a jej rovesníkom z celej Európy. Chystáte sa vytvoriť politickú triedu dvadsaťdvojkárov, ktorá spojí obranu slobody a obnovenie mieru v Európe s vašimi vlastnými generačnými témami, akými sú „intersekcionálna“rovnosť a tranzícia k zelenej energii? To dúfam. Ale je to na vás.
Šokujúcich 50 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že „USA predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre moju krajinu“.