Úrady sú super!

Zmeniť zažratý a zle nadizajnovaný systém k lepšiemu je naozaj ťažké

Bože, takú mám vyslovene našskú slinu napísať stĺpček o všetkom, čo tu v tejto krajine nefunguje. Porozhorčovať sa, skritizovať, zmoralizovať a zatratiť. Napríklad napísať o tom, ako nefungujú úrady, o nahnevaných sestričkách v nemocnici, ako sa mesto nestará o čistotu.

Za posledné týždne som štát zhodou okolností mohol vidieť ako občan celkom veľakrát, no ak nerátam politikov, na moje prekvapenie sa mi nič zlé nestalo. Lovím ako Slovák-frfloš v pamäti, spomínam. A nič.

Päť momentov z posledných týždňov: – Stratil som synov rodný list, chcem frflať, že to bude zase na týždeň vybavovačiek, ale podľa Googla stačí vybehnúť na hociktorú matriku a jedna je tri ulice odo mňa, normálne otvorená každý deň. Vybieham tri ulice v šľapkách a o päť minút mám nový.

– Mesto chce odo mňa platiť dane (dobre, toto by ma mohlo naštvať!), ale poslali mi normálne e-mail, kde dali tlačidlo na rýchle zaplatenie kartou. Žiadne žlté lístky, šeky, ani v žiadnom rade nikde nebudem stáť. Pche!

– Bol som na operácii, brúsim si klávesnicu, chystám metafory o Kocúrkove, ale môj lekár bol skvelý odborník, našiel si čas hovoriť so mnou ako s človekom, sestričky sa vynikajúco starali, aj okná majú už v nemocnici plastové, takže neprefukovalo. Rožky v bufete k treske krásne čerstvé a chrumkavé.

– Bratislavská hromadná doprava – to je až na neuverenie, ako veľmi sa zlepšila za posledné roky – od appky rovno spárovanej s mojou kartou cez tabule skoro na každej zastávke, ktoré v reálnom čase hovoria, kedy príde aký spoj. Nové električky aj autobusy…

– Klientske centrum, kde je stolička (!), kam si môžem sadnúť, kým čakám, malý detský kútik s hračkami pre syna. Dá sa platiť rovno na mieste kartou a k tomu super milá úradníčka, ktorá ešte synovi robila z procedúry fotenia na pas zážitok.

Kde schovali tie večne nahnevané? A hlavne, kedy sa to stalo? Koľko si ich pamätám všelikde. Tie mordory, keď bolo čokoľvek treba vybaviť. Dlhé šóry, nikde žiadne informácie o tom, čo všetko treba priniesť… Osoby oduté už len z faktu, že som prišiel a niečo neurobil podľa nástenky s miliardami výkričníkov.

Isto, môžeme sa hádať a porovnávať so zahraničím, kde sú už oveľa ďalej. Loviť nedoriešené malé detaily (aj na situáciách vyššie by som pár našiel), ale popritom všetkom negatívnom, čo sa tu deje, sa zjavne potichu, pomaly veci s našimi úradmi kúsok zlepšujú.

Pritom zmeniť zažratý a zle nadizajnovaný systém k lepšiemu je naozaj ťažké. A čo je to najhoršie – aj keď sa to podarí, trvá priveľmi dlho, kým si to ľudia všimnú. Ale mali by sme, lebo bez toho sa ten zvyšok nikdy nezlepší.

Tak teda pre rovnováhu vesmíru – za stovky ufrflaných komentárov aspoň jeden: ďakujeme!