Kotleba pri kuríne
V menčestri a pri sliepkach nevie Marian Kotleba konkurovať Milanovi Uhríkovi v obleku. Ako vyzerá úpadok predsedu ĽSNS
Nervozita pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa prejavovala aj na straníckych mítingoch na námestiach rôznych miest. Necelé dva mesiace pred hlasovaním prieskumy preferencií naznačovali, že krajne pravicová Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu môže uspieť.
Strane začala rásť podpora po tom, čo Najvyšší súd na jar 2019 odmietol zle pripravený návrh generálnej prokuratúry na jej rozpustenie. ĽSNS verdikt využila a prezentovala sa ako strana, ktorej fungovanie nie je v rozpore s demokratickými princípmi. A na časť voličov to zabralo.
NEBOLO TO DÁVNO, KEĎ VYZERAL SILNÝ
Agentúra Focus v polovici januára 2020 strane namerala takmer 14 percent. Kotlebovci sa dostali na druhú priečku za vedúcim Smerom a niektorí analytici nevylučovali, že by strana mohla vyhrať voľby.
Na mítingy ĽSNS chodili stovky ľudí. Nielen priaznivci Mariana Kotlebu, ale aj jeho odporcovia, najmä sympatizanti koalície Progresívneho Slovenska a strany Spolu, ale aj ďalších strán. Verbálne konflikty medzi oboma tábormi vyústili v Trnave aj do fyzickej potýčky.
Krátko pred voľbami sa však atmosféra v spoločnosti obrátila v prospech hnutia OĽaNO, ktoré začalo prudko rásť a pravdepodobne zobralo časť voličov aj ĽSNS. Kotlebova strana nakoniec vo voľbách v roku 2020 získala asi 8 percent, teda podobne ako v roku 2016.
Dnes je už v úplne inej pozícii. Po odchode časti poslancov a vzniku strany Republika sa podpora ĽSNS prepadla hlboko pod päť percent. Zdá sa, že strana, ešte nedávno mnohými považovaná za reálnu hrozbu pre demokraciu, po siedmich rokoch z parlamentu vypadne.
ČO VIEDLO K TAKÉMUTO ÚPADKU?
Pred voľbami v roku 2020 sa Kotlebovi podarilo podpísať memorandum o spolupráci so štyrmi mimoparlamentnými stranami: Kresťanskou demokraciou – Život a prosperita (KDŽP, dnes premenovaná na stranu Život), Národnou koalíciou, stranami Doma dobre a Priama demokracia.
Predseda ĽSNS sa pred voličmi prezentoval ako zjednotiteľ nacionalistických síl. „Od dnešného dňa už nezastupujem len ĽSNS, zastupujem ďalšie štyri národné a kresťanské strany,“vyhlasoval.
Najmä dohoda s KDŽP, teda stranou Tomáša Tarabu a Štefana Kuffu, bola pre Kotlebu úspechom. Záujem o spoluprácu s týmto subjektom mal v roku 2019 aj predseda SNS Andrej Danko, no Tarabovi sa vtedy javila ako perspektívnejšia spolupráca s ĽSNS.
Dnes je to presne naopak. Taraba sa dohodol na spoločnej kandidátke s Andrejom Dankom. Jej súčasťou budú aj ďalšie strany, vrátane Národnej koalície, ktorá v roku 2020 kandidovala za ĽSNS. Dnes ide pod novým predsedom Rudolfom Huliakom do volieb spolu s SNS.
Obraz Kotlebu-zjednotiteľa sa narušil už krátko po voľbách. Len niekoľko týždňov po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu, v máji 2020, odišli z pôvodne 17-členného klubu ĽSNS traja poslanci zo strany KDŽP, teda Tomáš Taraba, Štefan a Filip Kuffovci.
Vysvetľovali to spormi s poslancom Milanom Mazurekom, ktorý však klub o niekoľko mesiacov tiež opustil. Odchod Mazureka a ďalších poslancov, ktorí spolu s dovtedajšou dvojkou ĽSNS, europoslancom Milanom Uhríkom založili hnutie Republika, prispel k dramatickému pádu preferencií ĽSNS, z ktorého sa strana už nespamätala.
ROZKOL PRINÁŠA PÁD
Pri pohľade na vývoj preferencií ĽSNS sa zdá, že odchod skupiny okolo Milana Uhríka môže byť pre ďalšiu budúcnosť ĽSNS fatálny.
Strane sa dovtedy – aj vďaka rétorickej výbave Milana Mazureka či Miroslava Suju – darilo udržiavať svoju podporu. Kritikou protipandemických opatrení v prvých dvoch vlnách pandémie covidu-19 na seba viazala antisystémových voličov, ktorých však postupne začal oslovovať aj Smer Roberta Fica.
Uhrík a spol. oznámili odchod z ĽSNS koncom januára 2021, teda necelý rok po voľbách. Argumentovali vnútrostraníckymi rozpormi, ktoré vyvrcholili prijatím nových stanov. Tie upevnili moc a vplyv predsedu Mariana Kotlebu. To, prečo si Kotleba dal schváliť nové právomoci, mohlo súvisieť aj s jeho obavou, že sa ho Uhrík alebo niekto iný pokúsi vymeniť, keďže mu reálne hrozilo, že skončí vo väzení.
V októbri 2020 totiž sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová odsúdila Kotlebu neprávoplatne na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody v známej kauze šekov na sumu 1488 eur.
Už z prvých vyhlásení odídencov z ĽSNS bolo jasné, že ich motivácia opustiť stranu nesúvisela len so stanovami nastavenými pre jediného vodcu. Kotlebova ĽSNS bola roky spájaná s nostalgiou za Slovenským štátom a oslavovaním Jozefa Tisa.
Uhrík neskrýval, že sa z toho chce vymaniť. „Budeme bojovať razantne, ale zároveň bez zbytočných a nič neriešiacich provokácií, ktoré by nás odsúdili na večnú opozíciu,“vravel pri odchode z ĽSNS.
Kotleba dnes o Republike hovorí ako o „Replike“, „zradcoch“či „liberáloch“, ktorí sa idú spriahnuť s „globalistami“. Často argumentuje tým, že do Uhríkovej strany vstúpilo viac ľudí z bezpečnostných zložiek.
A to vrátane vojenských tajných služieb, ako napríklad nitriansky krajský predseda Republiky Peter Pukan či ďalší bývalý zástupca riaditeľa Úradu vojenskej kontrarozviedky Roman Hubert.
„Čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že celá Republika vyzerá ako projekt spravodajských služieb; že sa postupne plní ľuďmi, ktorí do funkcií nastúpili za vlád Smeru, a že ich úlohou je držať chrbát oligarchom,“napísal Kotleba v auguste 2022.
SPOMIENKA NA TISA NEHASNE
Republika svoju činnosť začala tým, že sa jej lídri – najmä Milan Mazurek, známy statusom, že o Tretej ríši vieme len lži a rozprávky – ospravedlnili za svoju minulosť. Otvorili si tým cestu k postupnému zbližovaniu sa so Smerom Roberta Fica, vďaka čomu na rozdiel od ĽSNS dnes už majú aký-taký koaličný potenciál.
Ak keď sa dnes ĽSNS neprezentuje Jozefom Tisom až tak často ako v minulosti, odkazy na vojnový Slovenský štát sú v rétorike lídrov strany viac či menej skryto stále prítomné. Príklad z tohto roka: začiatok riadnej marcovej schôdze Národnej rady bol naplánovaný na 14. marca, teda na výročie vzniku slovenského štátu.
Náhoda sa s číselnou symbolikou v tento deň celkom pohrala, keďže išlo v poradí o 88. schôdzu v tomto volebnom období. Podstatnejší je fakt, že každá schôdza sa začína v parlamente slovenskou hymnou.
Marian Kotleba túto zhodu okolností hneď využil v statuse, v ktorom jednoznačne prejavil svoj vzťah k ľudáckemu režimu.
„14. marec 2023 sa zapísal do slovenských dejín. Práve dnes totiž po 78 rokoch 14. marca v parlamente zaznela štátna hymna Slovenskej republiky,“napísal na Facebooku. „Aspoň takto si poslanci uctili dnešný deň. Vďaka aj za to. Moje srdce plesá a spomienka nikdy nevyhasne!“
SMEROM K SMERU
O približovaní sa Republiky k Smeru už Denník N písal, viaceré prieskumy naznačujú aj podobnosť medzi časťou voličstva týchto strán. Pozrime sa na tento jav pohľadom Mariana Kotlebu.
Kým Republika so Smerom spolupracuje – čo dokázali v spojených regionálnych voľbách vlani na jeseň vytvorením niekoľkých koalícií – pre Kotlebu je Smer stranou establišmentu, proti ktorému bojoval a stále aj bojuje. Ficovi (ale aj Dankovi) pripomína nákup amerických stíhačiek F-16 v minulom volebnom období, ale aj celkové postoje k EÚ a NATO.
Postoj Kotlebu k Smeru je osobný. Za vlád Roberta Fica
Chovajte sliepky, oslabíte EÚ!
Marian Kotleba
predseda ĽSNS
zasahovala polícia proti nemu a jeho sympatizantom často a tvrdo.
ĽSNS využíva každú príležitosť na kritiku Smeru. Príkladom môže byť aj hlasovanie europoslancov za zákaz predaja nových áut s nenulovými emisiami od roku 2035 z februára tohto roka. „Ďalšie hlasovanie, ktoré ukázalo, ako blízko majú k sebe neomarxisti zo slniečkárskych strán a zo Smeru,“komentoval to Kotleba.
Lenže v tomto spočíva problém predsedu strany ĽSNS. Aj keď z pohľadu dlhodobej integrity jeho strany dáva odmietanie spolupráce so Smerom logiku, očakávania veľkej časti opozičných voličov sú opačné. O spoluprácu medzi Smerom a inými opozičnými stranami, naopak, stoja.
„Hlavnou témou, kde sa ĽSNS triafa mimo spoločenskej nálady, je kritika momentálne preferenčne najpopulárnejšej strany, teda Smeru, ktorý zároveň dominuje antisystémovej politike, v ktorej ĽSNS loví svojich voličov,“potvrdzuje aj politológ Tomáš Nociar.
„Naopak, téma, po ktorej bol spoločenský dopyt v rámci antisystémovej politiky, bola kritika Matovičovej a Hegerovej vlády a volanie po predčasných voľbách. Tu ĽSNS nebola taká razantná ako Republika.“
Podľa Nociara tento postoj ĽSNS k otázke predčasných volieb vyplynul z vnútornej dilemy, ktorú strana mala. „Proti sebe stáli voličský dopyt po tvrdej antisystémovej politike a na druhej strane politický pud sebazáchovy ĽSNS, ktorej nízke preferencie bránili dôraznejšie tlačiť na predčasné konanie parlamentných volieb.“
ZÍDE Z OČÍ…
Na to, prečo Republika dosahuje v prieskumoch 9- až 10-percentnú podporu, a ĽSNS sa prepadla k dvom percentám, existuje viac ďalších čiastkových vysvetlení. Tomáš Nociar upozorňuje, že krátko po rozkole mali obe strany preferencie podobné.
„Mohol sa prejaviť efekt snehovej gule,“vysvetľuje. „Preferencie oboch strán boli na hrane zvoliteľnosti, Republika mala len o málo vyššie čísla ako ĽSNS. V takom prípade majú voliči z obavy o prepadnutie svojich hlasov tendenciu inklinovať k strane, ktorá má väčšiu šancu uspieť vo voľbách, čo postupne prehlbuje pôvodne malé rozdiely v preferenciách.“
Svoju rolu zohrala aj príťažlivosť niečoho nového. „Je výhodou Republiky, že v porovnaní s ĽSNS – ktorá zaznamenala prvé volebné úspechy pred dekádou, ale nedokázala za ten čas prakticky nič zo svojho programu presadiť – ide o novú stranu, ktorá má momentálne na rozdiel od ĽSNS nielen silnejší ťah na bránku, ale aj istý koaličný potenciál.“
Významný vplyv na budúcnosť ĽSNS mal aj právoplatný verdikt v kauze šekov: Kotleba ešte ako župan Banskobystrického kraja na výročie vzniku slovenského štátu, teda 14. marca 2017, trom rodinám rozdal šeky v hodnote 1 488 eur.
Prokuratúra bola presvedčená, že sumu treba čítať samostatne ako čísla 14 a 88. Prvé je odkazom na 14-slovný výrok amerického rasistu Davida Lana: „Musíme chrániť existenciu svojho ľudu a budúcnosť bielych detí.“Číslo 88 zasa odkazuje na ôsme písmeno abecedy – H. Dve osmičky sú dve H, teda odkaz na nacistický pozdrav Heil Hitler!
Najvyšší súd v apríli 2022 zmiernil rozsudok Špecializovaného trestného súdu z októbra 2020, no Kotlebu uznal za vinného. Namiesto štyroch rokov a štyroch mesiacov vo väzení
Zjavenie Jána v Biblii jasne hovorí, kto neprijme čip, nebude môcť ani obchodovať, nebude môcť predávať, nebude môcť nakupovať. Marian Kotleba
predseda ĽSNS