Žiadna priehrada sa nedá ochrániť na sto percent
Z vojenského pohľadu sa vždy uvažovalo aj o možnosti, že inžinierske stavby na území protivníka budú v nejakom poradí ničené, vraví Zdeněk Dvořák, ktorý sa venuje ochrane kritickej infraštruktúry
Keď je hrádza vysoká 30 metrov, stačí v nej urobiť trhlinu do výšky 23 metrov a o ostatné sa už postará tlak valiacej sa vody, vysvetľuje Zdeněk Dvořák z Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity. Reaguje na útok na Kachovskú priehradu, ktorá spôsobila škody na Ukrajine.
Dá sa Kachovská priehrada prirovnať k niečomu, čo poznáme na Slovensku? Napríklad ku Gabčíkovu?
To je dobrý príklad. Tá stavba je tiež betónová. Som aj bývalý vojak, a tak vám môžem povedať, že z vojenského pohľadu je veľmi ťažké takéto objekty zničiť. Množstvo trhaviny by muselo byť naozaj dobre spočítané a je nutné vedieť, kde presne ju odpáliť, aby došlo k takejto deštrukcii. Nádrže boli cieľom aj počas druhej svetovej vojny, išlo o nálety, ktoré smerovali na nemecké priehrady. Spojencom sa podarilo niekoľko z nich zničiť v roku 1943, keď uskutočnili vlnu náletov, a to išlo ešte o kamenné priehrady. Vtedy sa bomby vypustili na hladinu a doskákali k priehradnej nádrži, kde explodovali. Bola to veľmi náročná operácia. Čo sa týka Kachovskej priehrady, množstvo trhaviny muselo byť obrovské. Stovky, možno tisíce kilogramov.
Kachovskú priehradu začali stavať v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Počítalo sa v tých časoch aj s vojenskými útokmi?
Z vojenského pohľadu sa vždy uvažovalo aj o možnosti, že inžinierske stavby na území protivníka budú ničené v nejakom poradí. Od začiatku invázie na Ukrajinu boli ničené aj rôzne horúcovody, zdroje na výrobu elektriny, elektrostanice, plynové stanice a infraštruktúra na zásobovanie teplom v zime. Z vojenského pohľadu tomu rozumiem, z ľudského pohľadu je to šialené.
Ako sa dá zvýšiť odolnosť priehrady proti vojenskému útoku?
Technicky sa to nikdy úplne nedá, pretože vždy môžete použiť väčšie množstvo výbušniny, než daná konštrukcia unesie. Technologicky je možné vypustiť nejaké väčšie množstvo vody, čiže keď sa zníži úroveň hladiny o desať metrov, útok má menšie následky.
Úroveň hladiny regulovali Rusi.
Áno, z tohto pohľadu to bola ich záležitosť.
Nefunguje to teda tak, že stačí postaviť priehradu s hrubším múrom a odolá väčšiemu množstvu trhavín?
Nie, dnes už sú technológie ďalej. Napríklad kolegovia z Českého vysokého učení technického v Prahe vyvíjajú v spolupráci s Univerzitou obrany špeciálne betóny, ktoré by sa mali používať aj ako ochrana kritických stavieb. Pri ich použití môže dôjsť k poškodeniu, ale nie k zničeniu stavby. Ale v prípade priehrad je otázne, či to má v budúcnosti zmysel, sú totiž obrovské.
Asi je rozdiel aj v tom, či sa útok podnikne zvonku alebo zvnútra stavby.
Jednoznačne. Ak máte prístup dovnútra, stačí vám výrazne menej náloží.
Existuje vôbec nejaká stopercentná ochrana okrem toho, že sa priehrada vypustí?
Nie. Buď ju musíte vypustiť, alebo znížiť hladinu tak, že voda už neohrozuje to, čo je pod ňou. Kachovská priehrada má korunu hrádze vo výške 30 metrov. Povedzme, že hladina by bola len 15 metrov. Neviem si predstaviť také poškodenie, ktoré by išlo o tých 15 metrov hlbšie. Keď máte 30-metrovú hrádzu a hladinu vody 25 metrov, stačí vám urobiť trhlinu do výšky 23 metrov. Voda, ktorá sa cez ňu valí, začne rozrušovať aj zvyšok konštrukcie a priehrada začne praskať. Je otázne, či praskne až úplne k základu stavby alebo len do nejakej výšky.
Čo sa dá okrem zníženia hladiny urobiť, aby bola z vojenského hľadiska zabezpečená ochrana priehrady?
Zásadné je zabezpečiť stavbu tak, aby sa do nej nedostal bežný človek. Kľúčová informácia aj pre ľudí na Slovensku je, že naše priehrady sú proti útokom – aj teroristickým – odolné.
Vlastne tým chcete povedať, že musia byť zabezpečené proti vstupu nepovolaných osôb. A z toho, ako odpovedáte, vyvodzujem, že ani o detailoch v prípade bezpečnosti kritických stavieb sa nehovorí, tak ako je to aj v prípade jadrových elektrární.
Považuje sa to minimálne za citlivé informácie. U nás pre prvky kritickej infraštruktúry platí utajený režim. Nevieme ani povedať, ktorá z inžinierskych stavieb je zaradená medzi kritické stavby a ktorá nie.
Kachovská priehrada bola postavená ešte v časoch studenej vojny. Pristupovalo sa k riešeniu bezpečnosti na Západe a na Východe nejako inak?
Inžinierske riešenia sú všade na svete veľmi podobné. Aj keď sa stretávame s kolegami zo zahraničia, zhodneme sa na tom, že naše plány sú skoro identické ako tie ich. Vychádza to aj z toho, že v rámci EÚ sa civilná ochrana robí podľa podobných štandardov.
Pripravujú sa súčasne s výstavbou priehrad rovno aj plány pre prípad, že sa pretrhnú alebo budú zničené?
Áno, vždy keď sa buduje priehrada, urobí sa aj výpočet, aká bude prípadná záplavová vlna pri jej poškodení. Napríklad my sídlime v Žiline. Svojím spôsobom nás preto v poradí od Žiliny ohrozujú: Žilinská priehrada, vodné dielo Žilina, potom Liptovská Mara a Oravská priehrada. Ak by pri nečakane silnom zemetrasení alebo nejakom vojenskom útoku došlo k pretrhnutiu týchto hrádzí, aj tu v centre mesta by mohla mať prívalová vlna až niekoľko metrov.
Pod Kachovskou priehradou by malo byť záplavami ohrozených asi 80 obcí aj mesto Cherson, pričom voda mala dosiahnuť vrchol rádovo v hodinách. Možno za taký krátky čas evakuovať toľko ľudí?
Treba sa na to pozerať aj podľa toho, o aký typ povodne ide a aký charakter má prívalová vlna. Obvykle má rýchlosť zhruba päť až sedem kilometrov za hodinu, keď je to v nejakom strmšom prostredí, tak to môže byť 20 až 30 kilometrov. Nie je to veľmi rýchla vlna, takže pri nej dochádza len k zaplaveniu, nie k tomu, že by prúd vody vo veľkom strhával objekty. Keď máte čas a viete, že vlna príde o tri hodiny, môžete si do auta naložiť, čo potrebujete, a ďalšie veci vyniesť na vrchné poschodie. Časť majetku zachránite a dá sa predpokladať, že dobre postavený dom bude len zaplavený, ale nebude zničený. Čo, bohužiaľ, neplatí pri starých alebo hlinených domoch.
Ako rýchlo môže voda začať opadávať?
To súvisí s objemom vody v nádrži. Deklarovaný objem v Kachovskej priehrade bol 18
kilometrov kubických. Oravská priehrada má približne 50-krát menej vody a pri nej sme v scenároch počítali s poklesom vody po troch až piatich dňoch. V prípade Kachovskej priehrady to neviem presne povedať, lebo nám chýbajú údaje, ako sú prietok, veľkosť zaplaveného územia či reliéf krajiny. Ale zoberte si, že Taliani pred dvoma týždňami pri povodniach na severe krajiny počítali so záplavami, ktoré budú trvať dva týždne.
Ako bude vyzerať život na zaplavených územiach, keď voda opadne?
V Taliansku sa hovorí, že pôda bude v najbližších dvoch až troch rokoch neúrodná. V tom vidím najväčší problém aj na Ukrajine. Horná vrstva ornice je taká zničená, že jej obnova potrvá roky. Dobré je, že je už jar a zaplavené oblasti môžu vďaka teplu rýchlo vyschnúť. No aj to môže trvať týždne. V závislosti od reliéfu môžu vzniknúť aj stovky jazier, pokojne niekoľko metrov hlboké. Tam sa voda môže držať aj do Vianoc. Nehovoriac o tom, že sa tam premnožia komáre a pre bežného človeka bude ťažké tam vydržať.
Existuje možnosť, že by na Slovensku došlo k poškodeniu priehrady, ktorá by ohrozila mestá a obce?
My musíme hľadať scenáre, ktoré sú veľmi málo pravdepodobné. Vymýšľame si aj také situácie, ktoré nenastanú na 99,9 percenta. Napríklad že v strednej Európe bude tlaková níž sedem dní a intenzita zrážok bude sto milimetrov za 24 hodín, čo je ťažko predstaviteľná anomália. Ale ak by k niečomu takému došlo na území napríklad 100 krát 100 kilometrov, čo je rozloha dvoch krajov, došlo by k obrovským záplavám. Nefungovala by doprava, čiastočne ani dodávka energií, nemocnice, zásobovanie. Ale modelujeme aj postupy pre takéto nepravdepodobné situácie. Sú však aj také katastrofické scenáre, ktoré ani nechcem vyslovovať, na ktoré sa v princípe nedá pripraviť, pretože by to bolo neekonomické a nemá to zmysel. Ale musíme byť mentálne pripravení na to, že aj to sa môže stať.
Došlo v minulosti na Slovensku k havárii na vodnej priehrade, ktorá by mala katastrofické následky?
Ak si dobre pamätám, v našich končinách nie. Najvážnejšie, ak si spomínate, bolo pretrhnutie hrádze s kalom v Maďarsku v roku 2010.
Koľko môže trvať oprava po poškodení, k akému došlo na priehrade Kachovka?
Kľúčový bude rozsah poškodenia. Ak ide o betónový skelet a došlo k jeho narušeniu, prípadne k popraskaniu aj v ďalších častiach, asi nebude iná možnosť, len zvyšok stavby zbúrať až po základy a postaviť nanovo. Na ten čas treba vodu odkloniť. Potrvá to roky.