Firmy vidia dvojpercentnú infláciu v Nemecku už pred Vianocami
Objem peňažnej zásoby v eurozóne sa prepadol najprudšie od začiatku 80. rokov. Scenár recesie, ktorá sa už udomácnila v Nemecku, sa preto môže dotýkať celej menovej únie
Najdôležitejšou ekonomickou správou uplynulých týždňov bola tá o spomalení inflácie v eurozóne. A tou druhou potvrdenie toho, že najväčšia ekonomika Európy – Nemecko – sa už ocitla v recesii.
Spoločne budú tieto faktory sťažovať nadchádzajúce rozhodovanie Európskej centrálnej banky o tom, či pokračovať v sprísňovaní menovej politiky – teda vo zvyšovaní eurových úrokových sadzieb.
Kľúčové to je nielen z pohľadu hypotekárnych dlžníkov či európskych vlád, ktorým sa z takmer nulových úrovní zvýšili úroky za verejné dlhy.
Ale aj preto, že v záverečných fázach cyklu sprísňovania menovej politiky môže dôjsť k chybám, ktoré by mohli spomaliť hospodársky rast. Napríklad vtedy, ak by opätovné uvoľnenie menovej politiky prišlo príliš neskoro. Preto stojí za to pozerať sa pozornejšie na prsty európskym menotvorcom a viac diskutovať o faktoroch, na ktorých sú ich rozhodnutia postavené.
ŠPANIELSKY SIGNÁL SA POTVRDIL
Prekvapivo dobré májové výsledky nemeckej inflácie potvrdili pravidlo, že vývoj cien v Španielsku s predstihom dvoch až troch mesiacov dlhodobo funguje ako barometer ďalšieho vývoja vo zvyšku eurozóny.
Najčerstvejšie dáta z Pyrenejského polostrova pritom naznačujú potenciál spomalenia inflácie v eurozóne k úrovni 3 % v horizonte nasledujúcich troch mesiacov.
Priaznivé vyhliadky vyplývajú aj z prieskumu medzi nákupnými manažérmi (PMI – Purchasing Managers Index), ktorý ukazuje, aký bude ďalší vývoj aktivity v priemysle. Okrem otázok o smerovaní nových objednávok či produkcie sú manažéri logistiky pravidelne oslovovaní aj s otázkou týkajúcou sa ďalšieho smerovania cien ich produkcie.
Je to teda priebežná sonda nálad vnútri firiem. Táto takzvaná mäkká štatistika však zároveň historicky dobre koreluje s neskorším vývojom tvrdých štatistických dát.
Aktuálne PMI naznačuje ďalšie spomalenie inflácie dokonca až na úroveň 2 % do novembra tohto roka.
Tento trend potvrdzujú aj výsledky ďalšieho prieskumu medzi nemeckými firmami od inštitútu IFO. Podľa neho sa medziročný rast cien priemyselných tovarov dostane pod úroveň 2,5 %, hoci pri celkových cenách (vrátane cien služieb) je spomalenie inflácie miernejšie.
Podľa ekonómov Steno Research aj prieskum IFO naznačuje, že celková inflácia klesne pod úroveň 2 % tiež do novembra tohto roka.
Ekonómovia Pantheon Economics si zase všímajú, že priaznivý vývoj na svetových trhoch s potravinárskymi komoditami sa postupne s nevyhnutným časovým odstupom premieta aj do spomalenia maloobchodných cien potravín. Tie sa spolu s cenami pohonných látok asi najvýraznejšie podieľajú na formovaní inflačných očakávaní domácností.
Na najnižších úrovniach od januára 2021 (2,07 %) sa pohybujú aj inflačné očakávania vychádzajúce z aktuálnych cien úrokových derivátov.
Odvrátenou stranou klesajúcej inflácie sú náznaky hospodárskeho útlmu. Jedným z nich je vývoj dopytu po priemyselných komoditách. Index priemyselných kovov agentúry Bloomberg zaznamenal tento rok prepad, ktorý je podľa pozorovateľov ďalším varovným signálom pred recesiou v priemysle.
PREPAD PEŇAŽNEJ ZÁSOBY JE VAROVANÍM PRE HDP
Mnoho ekonómov presadzuje názor, že inflácia je vždy peňažný fenomén. Teda, že za dynamikou rastu alebo poklesu spotrebiteľských cien treba vždy hľadať vývoj objemu peňažnej masy v ekonomike. Pokiaľ dynamika peňažnej masy predbieha vývoj hospodárskej aktivity, dôsledkom je zrýchlenie nominálneho rastu cien.
Ostatná kampaň sprísňovania menovej politiky už utlmila dopyt po úveroch aj rast peňažnej zásoby. Objem peňažnej zásoby M1 (tzv. transakčných peňazí) sa v tomto roku prudko znížil a jeho májový medziročný prepad o 5 % je najhorší od prvej polovice osemdesiatych rokov.
Na základe objemu peňažnej zásoby sa dá odhadnúť sila inflačných tlakov aj vývoj hospodárskej aktivity. Jeho tohtoročný pokles preto chtiac či nechtiac podľa ekonómov Danske Bank varuje pred tým, že recesia, ktorú už štatistici na tvrdých dátach namerali v Nemecku, môže byť rizikom pre celú eurozónu.
Na varovný vzťah medzi prepadom rastu peňažnej zásoby a vývojom celkovej hospodárskej aktivity varujú aj ekonómovia BCA Research.
Tí okrem toho upozorňujú aj na pokles cien energetických komodít, ktorého výsledkom by malo byť aj zlacnenie pohonných hmôt a tým aj jadrovej inflácie. Tá je síce očistená o niektoré volatilné položky, ako sú napríklad potraviny a energie, ale vývoj cien pohonných látok sekundárne ovplyvňuje ostatné ceny v tomto užšom spotrebiteľskom koši.
A nielen to, ekonómovia BCA Research si všímajú aj priestor na oslabenie takzvaných sekundárnych tlakov na rast miezd po tom, čo sa prejaví už pozorované spomaľovanie inflačných očakávaní spotrebiteľov.
Rozhodnutia menovej politiky o zmene základných úrokových sadzieb sa robia s ohľadom na budúci predpokladaný vývoj sily ekonomiky a s tým súvisiacich inflačných tlakov v horizonte nasledujúcich 9 až 18 mesiacov.
Oficiálna prognóza ECB počítala už v marci so spomalením inflácie na 2,9 % v budúcom roku a na 2,1 % v roku 2025. Májový prieskum ECB medzi profesionálnymi prognostikmi uvádza, že inflácia v eurozóne by sa v budúcom roku mala spomaliť na 2,6 %.