Vláde ide najmä o premlčanie
Gašpar zo Smeru navrhol ústupky v Trestnom zákone a hneď ich musel opravovať. Zmeny sú len kozmetické
Oligarcha blízky Smeru Miroslav Výboh by sa mal prvýkrát postaviť pred súd 4. marca tohto roka pre podozrenie z korupcie. Vďaka svojmu priateľovi, premiérovi Robertovi Ficovi, však má šancu, že sa súdny proces ani vôbec nezačne a on získa beztrestnosť.
Výboha majú začať súdiť pre podozrenie, že za éry Smeru prevzal úplatok 150-tisíc eur. Skutok, za ktorý mu hrozí až 15-ročné väzenie, by však bol podľa novely Trestného zákona premlčaný. Vládna koalícia vedená Ficom môže túto novelu v parlamente schváliť možno už tento týždeň.
Práve premlčacie lehoty označujú právni experti za jedno z najväčších rizík schvaľovanej novely, pre ktorú opozícia už vyše mesiaca využíva parlamentné obštrukcie a ľudia pravidelne protestujú v uliciach naprieč Slovenskom.
Miroslav Výboh nie je jediný, komu by zmena mohla zabezpečiť beztrestnosť.
Dôsledky kratších lehôt nemusí zvrátiť ani Ústavný súd, na ktorý sa chce obrátiť opozícia a na ktorý podanie už naznačila aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Výbohovi stačí, ak novela nadobudne účinnosť – čo i len na jediný deň. V tom momente bude mať isté, že ho nebudú môcť súdiť, a nič by na tom nezmenil ani následný verdikt Ústavného súdu o protiústavnosti novely.
PRÁVNY EXPERT: AK JE RAZ SKUTOK PREMLČANÝ, OBNOVIŤ SA TO NEDÁ
Navrhnuté skrátenie premlčacích lehôt by pomohlo nielen Výbohovi. Stíhania by zbavilo napríklad aj súdeného guvernéra Národnej banky Slovenska a niekdajšieho ministra financií za Smer Petra Kažimíra či hlavného aktéra korupčnej kauzy Gorila a zakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka.
Ak sa vládnej koalícii Smeru, Hlasu a SNS podarí schváliť novelu v Národnej rade, pre spomínaných vplyvných mužov bude kľúčové, či aj nadobudne účinnosť.
V takom prípade sa ich skutky stanú premlčanými a ich stíhanie sa musí zastaviť.
„Vychádza sa z prezumpcie ústavnosti. To znamená, že novela je v súlade s ústavou do momentu, kým ju Ústavný súd nevyhlási za protiústavnú. Ak sa raz skutok stane premlčaným, nemožno to obnoviť,“vysvetľuje Jozef Vozár, riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Napríklad na Výbohov prípad sa dnes vzťahuje premlčacia lehota desať rokov, po novom to má byť päť rokov.
Na to, čo bude skrátenie premlčacích lehôt znamenať a ako to pomôže Výbohovi či Haščákovi, upozorňuje aj špeciálna prokuratúra, ktorá kauzy dozoruje.
KAŽIMÍR, HAŠČÁK, KOŠČ, ŽIGA…
Na rozdiel od Výboha na súdne pojednávania už od minulého roka musí chodiť guvernér NBS a niekdajší vplyvný politik Smeru Kažimír. Toho súdia pre podozrenie, že za éry Smeru dal úplatok 48-tisíc eur Františkovi Imreczemu za urýchlenie a pozitívne ukončenie odvolacích daňových konaní týkajúcich sa firiem Loject.
Ak by Ficova koalícia presadila skrátenie premlčacích lehôt, Peter Kažimír by sa vyhol verdiktu, či je vinný alebo nie.
Jaroslav Haščák by sa zase dokázal zbaviť obvinení v súvislosti s korupčnou kauzou Gorila, ktorá sa týka druhej vlády Mikuláša Dzurindu (2002 až 2006). Tento vplyvný podnikateľ sa vtedy v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave schádzal s politikmi a hovorili aj o úplatkoch za štátne zákazky. Byt podľa odposluchov SIS navštívil aj Fico, ktorý sa k tomu roky odmietal jednoznačne vyjadriť.
Haščáka v Gorile stíhajú pre podozrenie zo zosnovania zločineckej skupiny a z prania špinavých peňazí.
Premlčaným by sa stal aj prípad podpredsedu parlamentu Petra Žigu z Hlasu, ktorý je podozrivý z podplatenia sudkyne, čo odmieta.
Pred súdom by už nemusel utekať podnikateľ s väzbami na Slovenskú informačnú službu Peter Košč, známy pod prezývkou Pán X. Podľa obžaloby dal niekdajšiemu špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi úplatok 50-tisíc eur za ututlanie dvoch vyšetrovaných prípadov. Košč je od jari 2021 na úteku.
PARLAMENTNÉ RÁNO S TIBOROM GAŠPAROM
Diskusia o vládnej novele sa v utorok vrátila do Národnej rady.
Vládna koalícia si vybrala trestne stíhaného poslanca Smeru Tibora Gašpara, aby predložil ústupky, ktoré sú ochotní spraviť, a v utorok ráno k nim zasadol parlamentný ústavnoprávny výbor.
Gašparov pozmeňujúci návrh je síce rozsiahly, no podľa opozície prináša len kozmetické ústupky a naplno odhaľuje, ako je novela nezvládnutá.
To, že má koalícia problém s týmto rozsiahlym materiálom, sa ukázalo už zakrátko na výbore, keď Tibor Gašpar musel vo svojom pozmeňujúcom návrhu opravovať dve chyby. Bývalý policajný prezident Gašpar je trestne stíhaný vo viacerých prípadoch a v kauze Očistec mu už hrozí súd. Jeho syn Pavol Gašpar po voľbách nastúpil na ministerstvo spravodlivosti, ktoré vedie Boris Susko zo Smeru.
Opoziční poslanci sa ku Gašparovmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý má vyše 20 strán, konkrétne v 89 bodoch mení paragrafy Trestného zákona, dostali v pondelok večer a už v utorok ráno o ňom na výbore rokovali.
Gašparov návrh neprináša zásadné ústupky, koalícia trvá na zrušení špeciálnej prokuratúry, zaniknúť má k 15. marcu. Nemení ani kritizované skracovanie premlčacích lehôt.
Gašpar prichádza aj s úplne novými vecami, napríklad minister spravodlivosti má získať možnosť podávať už v právoplatne skončených kauzách dovolania nie pol roka po ich uzavretí, ale až tri roky.
Progresívne Slovensko upozornilo, že takto môžu otvárať uzavreté dohody o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými. Táto nová lehota by napríklad umožňovala otvoriť dohodu, ktorú uzavrel kajúcnik František Imrecze. Ide o bývalého šéfa Finančnej správy z éry Smeru, ktorý svedčí o korupčnej chobotnici Smeru, okrem iného o korupcii vplyvného muža koalície, ministra obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru.
UPRAVILI HRANICU ŠKÔD
Jedným z ústupkov vládnej koalície je úprava hraníc škôd. Väčšia škoda má byť 20-tisíc, pôvodne navrhovala koalícia 35-tisíc eur, značná škoda má byť 250-tisíc namiesto 350-tisíc a škodu veľkého rozsahu chcú stanoviť nad 650-tisíc, namiesto 700-tisíc eur.
Viacero zmien v Gašparovom návrhu upúšťa od prudkého zníženia trestov za niektoré trestné činy, no podstata novely znížiť tresty za ekonomickú kriminalitu a korupciu ostáva.
Najvýraznejšie sú zmeny v prípade trestných činov, ktoré kritizovala aj Európska
únia a hrozila siahnutím na eurofondy. Napríklad v prípade poškodzovania finančných záujmov EÚ so značnou škodou by mala ostať súčasná sadzba 1 až 4 roky a nie sa znížiť na 1 až 2 roky, ako koalícia pôvodne zamýšľala.
Gašpar na zasadnutí výboru povedal aj to, že premiér Robert Fico by sa mal pre novelu stretnúť aj so zástupcami Benátskej komisie.
To, že Gašpar musel hneď po predložení svojho návrhu opravovať chyby, ktoré mu tam zostali, označil poslanec z klubu SaS Ondrej Dostál za dôkaz, že novela je nedostatočne pripravená. Celá novela Trestného zákona, ktorou chce koalícia znížiť tresty pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, ale aj zrušiť špeciálnu prokuratúru, označil za „zlú a neopraviteľnú“. Podľa opozície by ju mali vrátiť ministrovi spravodlivosti zo Smeru na dopracovanie.
Keďže ide o zásadné zmeny trestnej politiky, opozícia trvá na tom, že sa zmeny nemajú schvaľovať cez skrátené legislatívne konanie, ale v rámci riadneho pripomienkového konania, aby mali prokurátori, sudcovia, ale aj mimovládne organizácie možnosť vyjadriť sa k navrhnutým zmenám. Dnes túto možnosť nemajú.
Minister Susko na rokovaní výboru priznal, že spolu s Gašparom vypracovalo ministerstvo pozmeňujúci návrh v reakcii na kritiku Európskej komisie, európskej prokuratúry, ale aj opozície a odbornej verejnosti. Na to mu opozícia pripomínala, že novelu chcela mať vláda Roberta Fica schválenú už pred Vianocami a teraz zisťuje, koľko nedostatkov v nej narobila.
Proti novele sa pravidelne konajú protesty v slovenských mestách. Opozičné strany PS, SaS a KDH zvolávajú ďalšie na štvrtok. Do konca týždňa by totiž mohol parlament definitívne schvaľovať spornú novelu, ak by opäť koalícia obmedzila rozpravu. Gašpar tvrdí, že k tomu nepristúpia.
Poslanec za PS Branislav Vančo na výbore oponoval Gašparovi a Suskovi, že novelou nejde o humanizáciu trestov, ale o zachraňovanie stíhaných ľudí blízkych koalícii. „Reči o humanizácii trestov sú demagógia, treba to nazývať pravými slovami. Ide o dekriminalizáciu zlodejov,“vyhlásil Vančo.
Dať rozsiahly pozmeňujúci návrh na poslednú chvíľu nemá podľa Vanča nič s elementárnou slušnosťou. Vyčítal koalícii, že generálneho prokurátora využili ako „handru“.
„Pán Žilinka bol použitý ako handra, aby vyleštil obraz vládneho promafiánskeho balíčka,“povedal Vančo.
Podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zo Smeru na to reagoval, že nemá byť Vančo vulgárny a nech si reči o handre nechá pre námestia. „Čo si to dovoľujete? Toto podľa mňa do parlamentu nepatrí. Takej pokory, ste chvíľku v parlamente a už poučujete?“vravel Blaha, ktorý svoje vystúpenie ukončil tým, že Vanča prirovnal k handre špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
Koalícia odmieta, že novelu expresne pretláča v záujme ochrany svojich ľudí pred trestným stíhaním. Blaha opakoval, že im ide o to, „aby sa tu pomaly nedávali tresty smrti za krádež horalky“. Takzvaný horalkový paragraf týkajúci sa drobných krádeží pritom navrhli až po vlne kritiky a opakujúcich sa protestoch v uliciach. Pôvodná novela znižovala tresty najmä za veľké zlodejiny a podvody.
Poslankyňa Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska pripomínala ministrovi Suskovi, že stále neukázal podklad, na ktorý sa odvolávajú, že znižujú tresty podľa vzoru krajín Európskej únie. Od Tibora Gašpara chcela vedieť, ako prišiel na sumy, ktoré upravujú rozsah škôd.
Bývalý policajný prezident Gašpar jej odvetil, že si pozeral, ako stúpali ceny áut, mobilov či elektroniky, ktorá sa kradne. Keď mu hovorila, že nech to presne ozrejmí, iba podotkol: „Neviem, čo ešte chcete, moje súkromné poznámky? Denník vám predložím?
ČO BUDE SO SPISMI
Opozícia vyčíta vládnej koalícii, že návrhy stále neriešia prísľub, že prípady špeciálnej prokuratúry po jej zrušení ostanú pôvodným prokurátorom a neprerozdelia sa krajským prokuratúram. Úrad Daniela Lipšica totiž rieši aj politicky citlivé prípady.
Minister Susko k tomu hovoril, že spisy by „štandardne mali prejsť na krajské prokuratúry“a že mu stačí slovo Maroša Žilinku, že kauzy, ktoré sú tesne pred podaním obžaloby, ostanú pôvodným prokurátorom, ktorí ich teraz dozorujú na špeciálnej prokuratúre. „Nemám dôvod neveriť pánovi generálnemu prokurátorovi, že to naplní. Nemáme dôvod to zákonne upravovať,“rozprával
Pán Žilinka bol použitý ako handra, aby vyleštil mediálny obraz vládneho promafiánskeho balíčka.
Susko opozičným poslancom.
Opozícia kriticky vníma, že to novela nemá riešiť, lebo ak Žilinka svoj sľub nenaplní, kauzy môžu dostať noví prokurátori, ktorí budú môcť kauzu zastaviť – nepodať obžalobu na súd, prípadne aj upustiť od obžaloby, ak je už prípad na súde. Jednou z takýchto káuz je Očistec, v rámci ktorého čelí obžalobe aj Tibor Gašpar pre podozrenie, že ako šéf polície za éry Smeru ju nechal mafiánskym štýlom zneužívať, čo on popiera.
Po rokovaní výboru Gašpar odmietol odpovedať na otázku, či si už v novele pozeral, ako sa zmeny dotknú jeho osobne, keďže je stíhaný vo viacerých prípadoch, napríklad v korupčnej kauze Ezechiel 7, v ktorej ide o podozrenia z podplácania policajtov, aby nevyšetrovali citlivé prípady.
Očakáva sa, že keď parlament novelu schváli v druhom a treťom čítaní, prezidentka Zuzana Čaputová bude zmenu vetovať. Potom bude musieť koalícia jej veto prelomiť – a až potom môže vyjsť v Zbierke zákonov.
Ficova vláda pôvodne navrhla, aby bola novela Trestného zákona účinná od začiatku tohto roka, rušenie špeciálnej prokuratúry presadzovala k 15. januáru. To sa jej nepodarilo po kritike z Bruselu a najmä preto, že opozícia niekoľko týždňov dokázala naťahovať proces v parlamente cez obštrukcie.
Branislav Vančo