My sa im tešíme, Maďari proti nim protestujú
Baterkáreň v Šuranoch sa vníma skôr pozitívne, maďarskí ekonómovia upozorňujú na vplyv čínskych investorov, dosahy na životné prostredie či spotrebu energií
Vnovembri vysvitlo, že v Šuranoch postavia prvú veľkú fabriku na batérie do elektromobilov na Slovensku. Továreň v tamojšom priemyselnom parku plánoval pôvodne Volkswagen, no investíciu napokon zrealizuje čínsky Gotion Hightech, jeden z najväčších výrobcov batérií do elektrických áut, spolu so slovenským startupom InoBat. Gotion vyrába batérie pre nemecký Volkswagen, ktorý je zase spoluvlastníkom čínskej spoločnosti.
Slovenský automobilový priemysel už dávno upozorňoval, že na rozvoj elektromobility potrebuje krajina baterkárne. Slovensko v tejto oblasti ďaleko zaostáva za Poľskom a Maďarskom. Baterkáreň v Šuranoch preto vyzerá ako dôležitý a potrebný krok vpred.
No kým na Slovensku sa debata o rizikách spojených s novou baterkárňou točí nanajvýš okolo čínskeho vplyvu, v Maďarsku majú na toto priemyselné odvetvie oveľa kritickejší názor.
Baterkárne kritizujú z viacerých hľadísk:
● často sa stavajú v bezprostrednej blízkosti obytných oblastí a tamojší obyvatelia na to nemajú žiadny vplyv;
● projekty sa realizujú ako kľúčové investície, nemusia teda vyhovovať ani miestnym reguláciám a predpisom na ochranu životného prostredia.
Okrem toho panuje medzi najznámejšími maďarskými ekonómami, ktorí nemajú blízko k maďarskej vláde, všeobecný súhlas, že priemyselná politika postavená na posilňovaní výroby batérií nie je pre Maďarsko tou správnou cestou. Prináša vraj oveľa viac škôd ako osohu.
AKÝ JE PROBLÉM, AK TO CHCE AJ EÚ?
Prioritným strategickým cieľom Európskej únie je umiestniť výrobu batérií do elektroáut na území členských štátov. Má to svoje dôvody z pohľadu životného prostredia aj geopolitiky: EÚ nebude od roku 2035 vyrábať motory s vnútorným spaľovaním a elektrické autá potrebujú batérie. Tomuto priemyselnému odvetviu však zatiaľ dominuje Čína. Únia by chcela svoju závislosť od nej znížiť aj pomocou vlastnej výroby.
Na prvý pohľad do toho zapadá aj výroba batérií v Maďarsku. Investície však prichádzajú opäť najmä z Ázie, čím sa teda závislosť od Číny neznižuje a hľadisko ochrany životného prostredia v podstate ani nezohráva úlohu, hovorí ekonómka Dóra Győrffy, profesorka na Univerzite Corvinus v Budapešti.
Győrffy vo svojej minuloročnej štúdii skúmala ekonomickú logiku maďarskej priemyselnej politiky založenej na výrobe batérií a vo svojej čerstvej štúdii skúma riziká spracovania odpadu z batérií.
Už existujúce alebo avizované baterkárne pokryjú 5- až 6-násobok potrieb maďarského automobilového priemyslu, poukázala Dóra Győrffy. Deklarovaným cieľom maďarskej vlády je spraviť z Maďarska batériovú veľmoc, pričom krajina má v súčasnosti už štvrtú najväčšiu kapacitu výroby batérií do elektroáut na svete.
Podľa Dóry Győrffyovej je však maďarská priemyselná politika nesprávna nielen v súvislosti s čínskou dominanciou a obavami z hľadiska ochrany životného prostredia.
Vo výrobe batérií v Maďarsku nie je žiadna maďarská inovácia, nie sú tu žiadne miestne suroviny, nie je tu potrebná energia, nie je tu ani pracovná sila, vysvetľuje ekonómka.
Maďarsko poskytuje baterkárňam len miesto a obrovské dotácie, ktoré sú pre ne najväčšou motiváciou. Štát teda podporuje obrovskými sumami priemyselné odvetvie, ktoré v Maďarsku nemá konkurenčné výhody:
● 30 percent energie sa dováža už teraz, pričom len baterkáreň CATL plánovaná v Debrecíne bude mať spotrebu, ktorá sa rovná štvrtine súčasnej produkcie jadrovej elektrárne v Paksi;
● baterkárne, keďže ide o montáž, si vyžadujú pracovnú silu s nízkym vzdelaním, ktorú Maďarsko nemá už ani teraz, a tak musia prísť do krajiny desaťtisíce migrujúcich pracovníkov;
● toto priemyselné odvetvie je mimoriadne náročné na vodu, viacero baterkární sa stavia v oblasti Maďarska zvanej Dolná zem (Alföld), kde boli počas uplynulých rokov v letnom období pravidelné suchá.
Podľa odhadu Dóry Győrffy by sa štátne dotácie pre baterkáreň vrátili až o vyše desať rokov. Technológia sa však mení mimoriadne rýchlo a je pravdepodobné, že dovtedy sa budú batérie vyrábať už prostredníctvom inej technológie.
Podľa ekonómky by sa dali tieto dotácie od štátu využiť aj rozumnejšie. Vodovodná sieť v Maďarsku je napríklad zastaraná, vláda však namiesto občianskej infraštruktúry rozvíja infraštruktúru určenú baterkárňam – a toto je len jeden z príkladov. Maďarská priemyselná politika podporuje spracovateľský priemysel, ktorého súčasťou je aj automobilový priemysel a výroba batérií, v oveľa väčšej miere, než aký je jeho podiel na HDP Maďarska.
AKO JE TO NA SLOVENSKU?
Najpodstatnejší rozdiel je, že veľká baterkáreň u nás eš
Najpodstatnejší rozdiel je, že veľká baterkáreň na Slovensku ešte nebola postavená, kým toto priemyselné odvetvie sa v Maďarsku stalo jedným z hlavných odvetví ekonomiky.
te nebola postavená, kým toto priemyselné odvetvie sa v Maďarsku stalo jedným z hlavných odvetví ekonomiky.
Zároveň sú baterkárne pre slovenský automobilový priemysel nevyhnutné, hovorí pre Napunk Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA). Podľa Križanského by Slovensko bez baterkární prišlo o veľkú časť HDP, ktorú vytvára slovenský automobilový priemysel. Výroba spaľovacích motorov ide do úzadia a priestor vypĺňajú baterkárne, ktoré preberajú aj uvoľnenú pracovnú silu.
Volkswagen zvažoval, že v Šuranoch postaví baterkáreň s kapacitou 40 gigawatthodín. Pravdepodobne rovnako veľkú továreň postaví teraz Gotion. Automobilový priemysel na Slovensku bude podľa odhadov SEVA v roku 2035 potrebovať kapacitu batérií 80 gigawatthodín. Budeme teda potrebovať ešte jednu takú baterkáreň ako v Šuranoch. Zároveň, keďže dvaja susedia Slovenska – Poľsko a Maďarsko – sú už teraz batériové veľmoci, Križanský považuje za reálne, že batérie sa z nich budú na Slovensko aj dovážať. Dôležité je, že baterkárenský priemysel nie je len o výrobe samotných článkov. Ide aj o osádzanie do batériových kompletov takzvaných packov, výrobu súčiastok, chladiacich systémov a recykláciu, vysvetľuje Križanský. Každá investícia v niektorej z týchto oblastí vytvára nové možnosti pre celý ekosystém elektromobility a príležitosti aj pre domáce inovácie. No médiá im nevenujú takú veľkú pozornosť ako veľkým baterkárňam.
ŠVÉDSKO MÁ LEPŠIE PODMIENKY AKO MAĎARSKO
Ani Dóra Győrffy nespochybňuje, že maďarský automobilový priemysel – ako aj ten slovenský – potrebuje baterkárne, tie však majú zmysel najmä vtedy, ak prídu fabriky sami od seba a naozaj tu investujú. Ekonómka vo svojej minuloročnej štúdii porovnala baterkárenské stratégie Maďarska a Švédska, ktoré má podobnú výrobnú kapacitu. Bol medzi nimi veľký rozdiel.
Vo Švédsku investuje do priemyselného odvetvia miestny podnikateľ a podpora od štátu je minimálna. Pohybuje sa na úrovni 0,375 percenta. Maďarský štát kryje až 10 percent z hodnoty investícií. Pomer obnoviteľnej energie vo Švédsku je oveľa vyšší vďaka veterným a vodným elektrárňam, zároveň potrebujú tamojšie baterkárne vďaka chladnejšiemu podnebiu menej energie a vody na chladenie.
Množstvo surovín je dostupných priamo na mieste alebo sa ťažia v susedných krajinách. Na domácej pôde prebieha aj výskum a rozvoj.
KĽÚČOVÝ VÝSKUM A ROZVOJ
Aj Slovensko môže v tejto oblasti ukázať výsledky, keďže baterkáreň v Šuranoch vybuduje čínska firma spolu so slovenským startupom, s InoBatom. InoBat má vlastné oddelenie výskumu a rozvoja, v Maďarsku však podobná iniciatíva nie je, a to je obrovský rozdiel, hovorí Dóra Győrffy. Význam podielu InoBatu v investícii v Šuranoch vyzdvihol aj Križanský.
Na Slovensku ešte nie je ani jedna baterkáreň, čo politici aj ekonómovia považovali za hrozbu pre budúcnosť automobilového priemyslu, hovorí pre Napunk ekonóm Tamás Dudás, dekan fakulty ekonomiky a obchodu na Paneurópskej univerzite. Práve to podľa neho vyvolalo pozitívnu odozvu na investíciu v Šuranoch.
V Maďarsku majú s prevádzkou baterkární skúsenosti a budujú stále ďalšie a väčšie. CATL bude po dokončení jednou z najväčších baterkární v Európe. Dudás si myslí, že je preto pochopiteľné, prečo to v maďarských ekonómoch vyvoláva obavy z vysokej koncentrácie a zo zvyšovania závislosti.