Otrasy v základoch
Už tak slabnúcu spoluprácu EÚ s USA môže ešte viac skomplikovať znovuzvolenie Donalda Trumpa za prezidenta
Trhliny v transatlantickej spolupráci najlepšie ilustruje situácia na ukrajinskom fronte. Tá sa komplikuje najmä v súvislosti s republikánmi zablokovanou vojenskou pomocou zo strany USA a neschopnosťou krajín EÚ dodať taký objem vojenskej pomoci, aký pred rokom Ukrajine sľúbili. Navyše narastá hrozba znovuzvolenia Donalda Trumpa za amerického prezidenta, pričom ten svojimi neuváženými výrokmi už teraz ohrozuje jednotu a akcieschopnosť západného spojenectva.
Všetky oči sa upierajú na Ameriku, problémy vo vzťahoch medzi USA a Európou však nie sú dané len tým, čo sa deje v USA, ale do značnej miery aj tým, čo sa v minulosti stalo, ale aj nestalo práve v Európe, najmä v EÚ.
Za ostatných zhruba 15 rokov sa totiž zväčšovala medzera medzi týmito historickými spojencami. A zväčšovala sa v prospech USA a v neprospech EÚ. Platilo to pre ekonomickú výkonnosť, konkurencieschopnosť, technologickú vyspelosť, vojenskú silu, ale aj schopnosť konať a prijímať potrebné rozhodnutia.
USA ZVYŠUJÚ NÁSKOK
Napriek rastu Číny a ďalších rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín si USA udržiavajú svoj podiel na svetovej ekonomike, zatiaľ čo podiel európskej klesá. Kým ešte v roku 2008 bola ekonomika EÚ väčšia ako ekonomika Spojených štátov
(16 200 mld. dolárov vs. 14 700 mld. dolárov), v roku 2022 predstavoval hrubý domáci produkt Spojených štátov 25 000 mld. dolárov, kým HDP Únie plus Veľkej Británie len 19 800 mld. dolárov. Takže kým v roku 2008 bola ekonomika Únie o desatinu väčšia ako americká, v roku 2022 dosahovala európska (EÚ + UK) menej ako 80 percent americkej.
Rok 2023 tento trend len potvrdil. Americká ekonomika vzrástla podľa predbežných odhadov MMF o 2,5 percenta, no ekonomika eurozóny len o pol percenta. A MMF predpokladá viac ako dvakrát rýchlejší rast pre americkú ekonomiku oproti eurozóne aj na tento rok (2,1 percenta vs. 0,9 percenta).
Ekonomická sila sa potom premieta aj do posilňovania pozície dolára oproti euru. Kým dolár sa v roku 2022 nakupoval alebo predával pri 88 percentách výmenných transakcií a tento podiel je stabilný už dve desaťročia, pri eure došlo medzi rokmi 2010 a 2022 k poklesu z 39 percent na 31 percent.
Dolár si udržal s náskokom aj pozíciu hlavnej rezervnej meny (61 percent dolár, 21 percent euro), čo dáva USA veľkú silu a výhodu pri uvaľovaní sankcií voči svojim nepriateľom. Môže ich uvaľovať aj bez spolupráce alebo dohody s inými partnermi, ktorí to musia akceptovať, či chcú, alebo nie. Naposledy sa to jasne ukázalo pri americkom jednostrannom odstúpení od dohody s Iránom za prezidenta Trumpa.
Vzrástla aj americká technologická prevaha. Americká veľká päťka Alphabet (Google), Amazon, Apple, Meta (Facebook) a Microsoft dominuje nielen americkému, ale aj európskemu trhu. Technologické spoločnosti v oblasti umelej inteligencie
(AI) tento predstih amerických firiem pred európskymi ešte posilňujú.
A do tretice, po ekonomickom a technologickom zaostávaní je tu aj zaostávanie v oblasti vojenskej sily. Kým vojenské výdavky USA stúpli medzi rokmi 2008 a 2021 zo 656 mld. na 801 mld. dolárov, teda o 22 percent, tak v EU27 + UK to bol nárast len o 7,2 percenta (z 303 mld. dolárov na 325 mld. dolárov). Ešte väčší rozdiel v neprospech EÚ bol vo výdavkoch na nové moderné obranné technológie, ktoré boli v prípade USA sedemnásobne vyššie ako v EÚ27 + UK.
Dá sa pritom povedať, že reálny rozdiel vo vojenskej sile je ešte väčší v neprospech EÚ, pretože k rozdielom vo výdavkoch treba pripočítať fragmentáciu a neefektívnosť pri obstarávaní, vo výcviku a vo velení. Dobre to ilustruje fakt, že ambícia z roku 2017 zvýšiť spoločné obstarávanie vojenskej techniky na úroveň 35 percent vojenských výdavkov bola v roku 2021 naplnená len na polovicu (18 percent).
CHÝBA SPOLOČNÁ EURÓPSKA POLITIKA…
Hlavný problém však, samozrejme, spočíva v neschopnosti EÚ formulovať a realizovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Brexit, ktorý znamenal odchod ekonomicky druhej najsilnejšej a vojensky najsilnejšej európskej krajiny z EÚ, situáciu ešte viac skomplikoval.
Keďže americká dominancia rýchlo rástla a na sile záleží, Európania sa cítili čoraz závislejší od USA a Američania sa zase čoraz menej zaujímali o názory Európanov v oblasti bezpečnostnej politiky. A potom prišla vojna na Ukrajine.
V apríli 2023 publikovali Jeremy Shapiro a Jana Puglierin z Európskej rady pre zahraničnú politiku článok, v ktorom tento vzťah Európy voči USA nazývajú vazalstvom a prichádzajú aj s návrhmi, čo je potrebné urobiť pre znovunastolenie rovnováhy v transatlantickom partnerstve. V zásade ide o opatrenia, ktoré by posilnili a zjednotili európsku zahraničnú a obrannú politiku, pomáhali v omnoho väčšej miere Ukrajine a zvýšili výdavky na obranu.
Okrem toho však bude treba urobiť ďalšie zmeny a opatrenia, ktoré povedú k zvráteniu čoraz väčšieho zaostávania Európy a EÚ za USA v ekonomickej oblasti. Len silná ekonomika totiž vytvorí zdroje na vojenskú prevahu a tá je predpokladom na dostatočne silné odstrašovanie voči geopolitickým rivalom, ako je dnešné Rusko alebo Čína.
… A NAOZAJ JEDNOTNÝ EURÓPSKY TRH
Všetci ekonómovia sa zhodnú na tom, že najdôležitejšou výhodou európskej ekonomickej integrácie je jednotný trh, ktorý je najintegrovanejšou medzinárodnou ekonomikou na svete. Ale je zároveň stále nedostatočne rozvinutým jednotným trhom, čo obmedzuje konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ. Inak povedané, odstránenie obmedzení a prekážok v jednotnom európskom trhu by prinieslo výrazný impulz rastu konkurencieschopnosti európskej ekonomiky.
Jednotný európsky trh síce dobre funguje v oblasti tovarov, ale omnoho menej v oblasti služieb, kde hranice národných štátov stále jednotný trh výrazne obmedzujú.
Členské krajiny EÚ požiadali nedávno Enrica Lettu, bývalého talianskeho premiéra a dnes šéfa think-tanku Inštitút Jacquesa Delorsa, aby pripravil štúdiu o budúcnosti európskeho jednotného trhu v podmienkach dnešnej novej strategickej reality.
Prvým dôležitým záverom je, že jednotný európsky trh síce dobre funguje v oblasti tovarov (napríklad autá), ale omnoho menej v oblasti služieb, kde hranice národných štátov stále jednotný trh výrazne obmedzujú. Voľný pohyb kapitálu v skutočnosti v EÚ nefunguje, banková únia ani jednotný kapitálový trh stále nie sú realitou.
Dnešný nedokonalý (alebo nekompletný) jednotný európsky trh je výsledkom procesu, akým vznikal. Jednotlivé členské krajiny totiž uplatňovali prístup „áno, ale“, v rámci ktorého sa niektoré oblasti zjednotili a iné nie. Letta v tejto súvislosti spomína najmä tri sektory – obrana, energetika a telekomunikácie –, ktoré ostali fragmentované najmä z dôvodov národných strategických cieľov jednotlivých členských krajín. Výsledkom je aj situácia, keď je dnes priemerný počet klientov jedného čínskeho telekomunikačného operátora 420 miliónov, amerického operátora 110 miliónov a európskeho 5 miliónov klientov.
Fragmentované riadenie však nie je problém len v týchto sektoroch. Dnešná situácia bude vyžadovať aj omnoho jednotnejší prístup k priemyselnej politike, ktorá ak nebude jednotná na európskej úrovni, tak môže spôsobiť značné narušenie rovnakých podmienok a férového konkurenčného prostredia. Napríklad Nemecko bude dotovať svoje podniky výrazne viac ako Slovensko.
Nové podmienky vyžadujú aj silnejšiu integráciu v spoločnej európskej regulácii, kde veľmi dobrým príkladom je regulácia umelej inteligencie (AI). Veľké rezervy sú v efektívnom vynucovaní existujúcej regulácie, ale aj v novej regulácii, ktorú bude nevyhnutné pripraviť v reakcii na meniacu sa situáciu.
Veľkou výzvou pre prehĺbenie jednotného európskeho trhu ostáva otázka integrácie európskeho obchodného práva. Najmä pre malé a stredné firmy je nemožné pracovať na trhu s 27 systémami obchodného práva a 27 daňovými systémami a navyše s toľkými rôznorodými jazykmi. Túto bariéru by mohla prekonať myšlienka „28. režimu“, ktorá je založená na vytvorení jednoduchého, predvídateľného a atraktívneho právneho a daňového systému, ktorý by si mohli podnikatelia vybrať namiesto jedného z existujúcich 27 národných systémov. Ide vlastne o paralelu amerického systému, v ktorom napríklad režimy bankových licencií existujú v rámci jednotlivých štátov USA, ale zároveň je tam spoločný, federálny režim bankovej licencie.
MOTOROM MALA BYŤ KONKURENCIA
Ďalšou výzvou je vybudovanie jednotného európskeho kapitálového trhu, ale aj jednotná európska priemyselná politika. Jej príkladom môže byť Bidenov americký zákon IRA (Inflation Reduction Act), ktorý viedol k vysokému nárastu súkromných investícií do zelenej transformácie.
Popri odstránení prekážok a obmedzení jednotného európskeho trhu bude rast konkurencieschopnosti európskej ekonomiky závisieť od ďalších potrebných zmien a reforiem. V zásade pôjde najmä o to, ako zmeniť konkurenčné prostredie tak, aby viac motivovalo a stimulovalo k inovatívnosti a kreatívnosti, viac bolo založené na schumpeterovskej kreatívnej deštrukcii, väčšom využití možností jednotného európskeho trhu, ale aj na efektívnejších verejných investíciách. Veľmi podnetnú prednášku na túto tému predniesla minulý týždeň členka výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová.
Ak by sme teda mali zhrnúť to, čo musí EÚ a, samozrejme, jej členské štáty urobiť, aby čelili narastajúcej hrozbe irelevantnosti a/lebo rozvratu, tak je to väčšia miera integrácie a akcieschopnosti najmä v oblasti obrannej a zahraničnej politiky, odstránenie obmedzení jednotného trhu vo všetkých oblastiach, kde stále existujú, ale aj náročnejšie, konkurenčnejšie a stimulujúcejšie podnikateľské prostredie.