Od Maďarska sme to čakali, od vás nie
Počúvali sme, čo Ukrajinci od Užhorodu po Odesu hovoria o Slovensku. Ficovo správanie označujú ako dýku do chrbta. Zdôrazňujú však, že nereprezentuje celý národ, a Slovákom ďakujú za pomoc
Slovensko sa po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica začalo odvracať od Ukrajiny. Vláda už Ukrajine neposiela vojenskú pomoc a premiér preberá rétoriku, ktorú používa aj ruská propaganda.
Fico hovorí, že „Európska únia podporuje vzájomné zabíjanie Slovanov“, a tvrdí, že vojna sa začala v roku 2014 „vyčíňaním ukrajinských neonacistov“a „vraždením Rusov“na Donbase. Ukrajinu označil za jednu z najskorumpovanejších krajín, vyhlásil, že nie je suverénna a je pod vplyvom USA. Ešte predtým hovoril, že v Kyjive nie je vojna.
Počas troch týždňov, keď reportéri Denníka N cestovali po Ukrajine, sa potvrdilo, že Ficove výroky si všimli od Užhorodu po Odesu. Ukrajinci rozprávali, že nechápu, prečo sa Slovensko pridáva na stranu Ruska. „Od
Maďarska a Srbska sme to očakávali, ale je mi veľmi ľúto, že sa podobnou cestou vybralo aj Slovensko,“vraví bezpečnostný analytik Hlib Fiščenko.
Zdôrazňuje, že na Ukrajine nekritizujú „celý slovenský národ“. Fiščenko si však myslí, že súčasná slovenská vláda môže vážne narušiť vzťahy s Kyjivom, pretože Fico sa už podľa neho správa ako „slovenský Putin“. „Je to ako dýka do chrbta od blízkeho suseda,“odkazuje.
Viacerí respondenti vyzývali Fica, aby sa prišiel pozrieť ďalej ako do Užhorodu a na vlastné oči videl, ako vyzerá vojna. Takmer všetci však zdôrazňovali, že Fico nereprezentuje celý národ, a Slovákom ďakovali za pomoc.
UŽHOROD: ZAUJÍMAJÚ NÁS LEN VÝSLEDKY
Nikde na Ukrajine nemajú také blízke väzby so Slovenskom
ako v Užhorode. V meste žije malá slovenská menšina a nachádza sa v ňom jediná slovenská škola v celej krajine.
Počas januárových rokovaní s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom ju mal pôvodne navštíviť aj Robert Fico. Napokon namiesto seba poslal vicepremiéra Petra Kmeca (Hlas).
Ukrajinec slovenského pôvodu Jozef Posypanka vraví, že v Užhorode sledujú situáciu na Slovensku veľmi pozorne. Miestni sú podľa neho znepokojení obratom našej zahraničnej politiky.
„Vieme však, že jeden Fico nerobí celé Slovensko. Nedá sa povedať, že by sme nenávideli Slovensko ako také. Národ vyjadruje svoju pozíciu tým, že pomáha Ukrajincom. A my tú pomoc vidíme,“konštatuje Posypanka.
Podobne reagovali aj viacerí humanitárni pracovníci, ktorí v Užhorode asistujú Ukrajincom utekajúcim pred vojnou. Tvrdili, že Slovensko je polarizovaná krajina, v ktorej žijú proukrajinskí aj proruskí ľudia.
Oni sa však stretávajú predovšetkým s tými proukrajinskými, ktorí im prichádzajú pomáhať. Názor na celé Slovensko si vytvárajú najmä podľa nich.
Prieskumy ukazujú, že na Slovensku veľká časť obyvateľstva verí ruskej propagande: napríklad až polovica Slovákov je presvedčená, že za vojnu nesie zodpovednosť Západ, prípadne samotná Ukrajina.
Užhorodský politik Andrij Šeketa vraví, že Fico si to dobre uvedomuje a týmto ľuďom sa chce „zavďačiť“. Situáciu na Slovensku však nevníma tragicky, pretože slovenský premiér zatiaľ podľa neho v kľúčových veciach nepodkopáva európsku jednotu.
Šeketa zdôrazňuje, že Fico podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie. „Že nepodporuje aj vstup do NATO? Fajn, to sa bude riešiť až po skončení vojny,“hovorí.
Neprekáža mu ani Ficovo rozhodnutie zastaviť štátne dodávky zbraní. „Aj tak ste už dodali skoro všetko. Súkromné dodávky navyše prúdia ďalej. Zaujímajú nás len reálne výsledky,“dodáva.
Slovensko vnímame ako sínusoidu – raz sa darí viac proruským a inokedy zase viac proeurópskym silám. Teraz máte pri moci proruské sily, očakávame však, že sa to zmení.
KYJIV: NIE JE TO NORMÁLNY ŽIVOT
Len máloktoré Ficovo vyjadrenie o Ukrajine upútalo väčšiu pozornosť než to, že v Kyjive sa žije „normálny život“. Psychológ Max Kyryčenko vraví, že Kyjivčania sa naozaj snažia žiť „čo najnormálnejšie“. Podľa neho však nie je možné povedať, že by v meste nebola vojna.
Keď pred dvomi rokmi Ru
Oľha Brusylovská politologička z Odesy
si rozpútali totálnu agresiu, denne komunikoval s klientmi s vysoko intenzívnymi záchvatmi paniky. Dnes si už podľa neho väčšina ľudí zvykla na permanentné riziko a k vojne sa snaží pristupovať čo najviac racionálne.
Keď napríklad v Kyjive hučia sirény, ľudia už neutekajú do úkrytov, ale namiesto toho si skontrolujú spravodajské kanály na sociálnej sieti Telegram. Pokiaľ vidia, že v bezprostrednom ohrození je ich časť mesta, idú sa schovať.
„Ľudia sa prispôsobili vojnovému stavu a šetria energiou, aby mohli pomáhať a ďalej prispievať k víťazstvu,“konštatuje.
Vraví, že pri pohľade na „normálne žijúcich“ľudí v kaviarni nikdy neviete, kto má nejakého blízkeho zosnulého, prípadne je sám vojakom, ale mimo uniformy.
Výrok o „normálnom živote“v Kyjive hnevá aj bezpečnostného analytika Hliba Fiščenka. Ten má k Slovensku blízko, pretože študoval v Banskej Bystrici.
Fiščenka zaujalo predovšetkým marcové stretnutie slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Ruská strana následne uviedla, že je so Slovenskom pripravená „obnoviť vzťahy“v humanitárnej aj kultúrnej oblasti.
„Nech sa páči, ale aby to potom nedopadlo tak, že na Slovensko v rámci tejto spolupráce prídu ruské tanky a rakety,“konštatuje Fiščenko.
Analytik zároveň zaznamenal Ficove slová, že Slovensko na Ukrajinu nepošle ani jedného svojho vojaka. Vysvetľuje, že Ukrajinci v skutočnosti nikdy o našich vojakov ani nežiadali.
Výroky slovenského premiéra o tom, že vojna sa začala v roku 2014 „vyčíňaním ukrajinských neonacistov“a „vraždením Rusov“na Donbase, zas neveriacky pozoruje Sofija, ktorá sa sama narodila do ruskojazyčnej rodiny na Donbase. Hovorí, že jej život nezničili žiadni „ukrajinskí neonacisti“, ale Rusi.
Keď na východe Ukrajiny vypukla vojna, Sofija ušla do Kyjiva. Jej brat aj manžel, pre ktorých je ruština takisto prvým jazykom, sa pridali k ukrajinskej armáde. Brat je už takmer dva roky v ruskom zajatí.
„Keď nám pán Fico neverí, pozývame ho na návštevu. Nech príde aspoň sem do Kyjiva a uvidí to na vlastné oči,“dodáva.
Keď sme sa v Kyjive rozprávali mimo záznamu s dvomi vojakmi, tiež nám povedali, že Ficov návrat k moci neunikol ich pozornosti. Ficovo Slovensko dávajú na jednu úroveň s Orbánovým Maďarskom, ale zároveň si pamätajú, ako Slovensko pomáhalo po začiatku totálnej vojny.
Ešte aj v marci 2024 ďakovali Slovensku za okamžité dodávky zbraní, a to predovšetkým za systém protivzdušnej obrany S-300.
ODESA: KOĽKO SLOVENSKÉHO ÚZEMIA OBETUJE FICO?
Na juhu Ukrajiny sme od manažéra ukrajinských prístavov Dmytra Barinova opäť počuli predovšetkým slová vďaky. Tentoraz najmä za pomoc s utečencami. Na Slovensku má dočasnú ochranu vyše 110-tisíc ľudí z Ukrajiny.
„Poskytli ste našim utečencom peniaze aj strechu nad hlavou. Svedčí to o tom, že ľudia chcú pomáhať a nie narúšať susedské vzťahy,“myslí si Barinov, podľa ktorého si to však Fico „asi uvedomí až o čosi neskôr“.
Pri prechádzke centrom Odesy sme pritom narazili na plagát so slovenskou mapou a odkazom: „Fico, koľko slovenského územia si pripravený obetovať?“
Ide o narážku na Ficove tvrdenia, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie a Ukrajinci by sa mali vzdať svojho územia na Kryme aj na Donbase.
Odeská politologička Oľha Brusylovská však vníma situáciu na Slovensku v širšom európskom kontexte. Tvrdí, že stranám ako Smer sa nedarí „len“pre ich politiku vo vzťahu k Moskve, ale aj pre ich sociálny program. „Slovensko vnímame ako sínusoidu – raz sa darí viac proruským a inokedy zase viac proeurópskym silám. Teraz máte pri moci proruské sily, očakávame však, že sa to zmení,“konštatuje.
Brusylovská sa obáva, že Ukrajina prichádza o podporu – a to nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Spojených štátoch či v Poľsku.
Lenže popri tom je kritická aj voči vlastným politikom, predovšetkým k prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a jeho poradcovi Andrijovi Jermakovi, ktorí podľa neho do dôležitých funkcií nedosádzajú dostatočne profesionálnych ľudí.
Od Maďarska a Srbska sme to očakávali, ale je mi veľmi ľúto, že sa podobnou cestou vybralo aj Slovensko.
Hlib Fiščenko bezpečnostný analytik