Záujem o zmrazenie vajíčok prudko rastie
Zmrazenie vajíčok je pomerne mladou metódou prevencie neplodnosti, na Slovensku funguje približne deväť rokov. Dve tridsiatničky hovoria, prečo sa rozhodli podstúpiť túto metódu
Monika má 30 rokov a o zmrazení svojich vajíčok začala uvažovať pred rokom po rozchode s bývalým partnerom. „Uvedomila som si, že nájsť niekoho, s kým si chcem založiť rodinu, nie je jednoduché. Momentálne síce mám nového partnera, ale zatiaľ sa nenachádzame vo fáze vzťahu, keď by sme zvažovali možnosť mať dieťa,“hovorí žena z Košíc.
Žien ako Monika sú na Slovensku tisíce. Mnohé z nich si len pred pár rokmi dokončili vzdelanie, začali pracovať a pomaly sa posúvať v kariérnom rebríčku. Aj Monika, ktorej priezvisko v redakcii poznáme, ale na jej prianie ho nezverejňujeme, hovorí, že nie je pripravená stať sa matkou v tridsiatke, chce pracovať na svojej kariére, cestovať a využiť čas pre seba.
„Ženské telo je nastavené tak, že ideálne obdobie, kedy mať dieťa, je medzi 20. a 35. rokom života. No ak túžim po finančnej nezávislosti, chcem si plniť sny a ciele, je to pomerne krátky čas. Nehovoriac o tom, že k výberu otca svojich detí chcem pristupovať s láskou aj s rozumom. Myslím si, že odobratie a zmrazenie oocytov (vajíčok – pozn. red.) je pri rýchlo klesajúcej plodnosti žien dobrá možnosť, ako to riešiť,“myslí si Monika.
Tridsaťročná Ľubomíra, ktorej celé meno tiež na jej žiadosť nezverejňujeme, hovorí o zmrazení vajíčok ako o zálohe, keďže sa jej život uberá inak, ako si pred rokmi nalinkovala. „Mám tridsať rokov a staršieho partnera, ktorý si deti nepraje. Pokus o rozchod z mojej iniciatívy – práve pre jeho odmietnutie mať deti – už bol. Potom som stretla iného muža a ten tiež deti odmietal,“hovorí Ľubomíra. „Po čase som si teda povedala, že nebudem chodiť po ulici a hľadať si otca pre dieťa, ale budem žiť pre dnešok aj s partnerom, s ktorým mi je dobre, i keď viem, že dieťa s ním mať nebudem, a uvidím, čo život prinesie.“
Praje si mať dieťa do 37 rokov prirodzenou cestou, no ak by stretla životného partnera, s ktorým by si chceli založiť rodinu ešte neskôr, siahla by po zmrazených vajíčkach.
NEEXISTUJÚ SPRÁVNE ČI NESPRÁVNE DÔVODY
Mladé ženy sa začínajú rozhodovať o svojom budúcom materstve v čase, keď ešte nemajú vážneho partnera a chcú žiť život pre seba. Stúpajúci výskyt fenoménu takzvaného social freezingu, teda zmrazenia oocytov zo sociálnych alebo aj spoločenských dôvodov, im má zaistiť možnosť mať vlastné dieťa aj v neskoršom veku, keď plodnosť ženy a schopnosť počať dieťa prirodzenou cestou prudko klesá.
Silvia Schmidtmayerová je psychologička, ktorá sa vo svojej terapeutickej praxi dlhodobo venuje párom s problémami neplodnosti. Zmrazenie vajíčok u mladých žien označuje za úžasný pokrok medicíny a spôsob, ako „byť pripravená na možnosť, čo ak sa niečo stane“.
Pomenovanie „zadné vrátka“nepovažuje za úplne vhodné a prirovnáva to skôr k systému poisťovníctva, ktorý funguje na princípe mať možnosť voľby a rozhodnúť sa pre vhodnú poistku. Uchovanie vajíčok a vedomie ženy, že má ešte nejakú možnosť v prípade, ak veci nevyjdú, ako majú, môže na ňu pôsobiť upokojujúco.
„Miera upokojenia môže byť veľmi individuálna v závislosti od okolností, za ktorých a pre ktoré sa žena pre zmrazenie rozhoduje, a taktiež v závislosti od osobnosti,“hovorí psychologička.
Správne alebo nesprávne dôvody na zmrazenie vajíčok podľa Schmidtmayerovej neexistujú a ani pri tejto téme, podobne ako pri umelom oplodnení, nie je namieste hovoriť o egoizme ženy, ktorá sa na materstvo ešte okolo tridsiatky necíti a odkladá ho na neskôr. „Za roky praxe som sa na klinike, kde pracujem, nestretla s tým, že
Ako odborníci považujeme za dôležité, aby boli ženy informované, že pred tridsiatkou by sa mali začať nad kryokonzerváciou zamýšľať.
Peter Harbulák gynekológ
by žena išla do procesu umelého oplodnenia, alebo odkladala tehotenstvo z dôvodu kariéry. Tento mýtus považujem za škodlivý a výrazne necitlivý k ženám, ktoré sa úprimne zaoberajú témou materstva a založenia rodiny,“upozorňuje psychologička.
Skutočnosť, že žena po skončení školy nastúpi do práce, zarába peniaze, tie následne použije na zaplatenie účtov za bývanie a jedlo, z nej podľa nej nerobí karieristku, ktorá dáva prednosť povýšeniam v práci pred založením si rodiny.
Schmidtmayerová dodáva, že schopnosť pestovať a udržať si zmysluplné partnerstvo sú nesmierne komplexné a v niečom aj veľmi krehké fenomény a práve chýbajúci perspektívny partner je podľa nej najčastejší dôvod pri rozhodovaní sa pre social freezing. „Z akéhokoľvek dôvodu sa preň žena rozhodne, nikto z nás nechodí v jej topánkach, aby ju za to súdil. Už samotné rozhodovanie je náročné, často je v ňom žena osamelá, priznáva tým svoju zraniteľnosť, ale zároveň ukazuje, ako za ňu preberá zodpovednosť,“hovorí psychologička.
Nepochopenia sa obávajú aj Monika a Ľubomíra, preto o ich rozhodnutí vie len pár ľudí, väčšinou blízke kamarátky, s ktorými túto tému riešili. „Mnohí to stále považujú za čudné, čo síce nevnímam ako prekážku, ale popravde, nechce sa mi o tom hovoriť so staršími generáciami, ktoré pre to nemajú pochopenie,“priznáva Ľubomíra. Monika tiež hovorí, že téma zmrazenia oocytov je pre jej rodinu príliš kontroverzná.
Obe mladé ženy sa s tým však zdôverili svojim súčasným partnerom. „Vravela som priateľovi o tejto možnosti s vysvetlením, že po tridsiatke začína počet vajíčok u ženy výrazne klesať. Zaujal k tomu pozitívny postoj a bol dosť prekvapený, ako rapídne sa to mení s pribúdajúcim vekom. Podporil ma v tom,“hovorí Monika.
Ľubomíra svoj zámer tiež oznámila priateľovi, ktorý sa spýtal na dôvody a rešpektoval jej rozhodnutie. Obe sa zhodujú v tom, že ak sa už rozhodnú založiť si rodinu a otehotnieť, skúšať to budú najskôr prirodzenou cestou.
VYZERAJÚ MLADŠIE, VAJEČNÍKY VŠAK STARNÚ
Monika sa o možnosti zmrazenia vajíčok dozvedela z článkov na internete, Ľubomíra od kamarátok a následne si začala vyhľadávať viac informácií. „Dokonca som sa stretla aj s pár štyridsiatničkami, ktorým bolo ľúto, že o možnosti dať si zamraziť vlastné vajíčka nevedeli skôr,“vraví mladá žena.
Zmrazenie vajíčok – alebo odborne kryokonzerváciu oocytov – sa odporúča podstúpiť vo veku 28 až 35 rokov. Záujem o ňu exponenciálne rastie, no najmä u starších žien, hovorí gynekológ Peter Harbulák zo súkromnej kliniky GYN-FIV, ktorý je zároveň predsedom sekcie asistovanej reprodukcie Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti.
„Jednoznačne stúpa trend kryokonzervácie oocytov, len žiaľ, stúpa najmä u žien, ktoré sú už okolo štyridsiatky a chytajú svoj posledný vlak,“upozorňuje lekár. Podľa neho to nie je šťastné, ani čo sa týka kvality, ani kvantity vajíčok. „My ich neodmietame, chceme im pomôcť a urobíme im potrebné vyšetrenia. Je však mimoriadne dôležité, aby sa v spoločnosti o tejto téme hovorilo a aby sa prízvukovalo, že žena nie je paňou svojej situácie v štyridsiatke, keď sa jej ovariálna rezerva končí, ale v tridsiatke, keď ju má dostatočnú a genetický potenciál vajíčok je oveľa vyšší,“vysvetľuje Harbulák.
Ovariálna rezerva je funkčný potenciál vaječníka, ktorý odzrkadľuje počet a kvalitu v ňom obsiahnutých oocytov. V súčasnosti sa za najvýpovednejší a najpresnejší spôsob, ako zistiť stav vajíčok u ženy, považuje hormonálny marker AMH (anti-Müllerov hormón).
Gynekológ teda dokáže z jedného odberu krvi povedať, ako je na tom žena s plodnosťou. Od mája minulého roka má na Slovensku nárok na toto vyšetrenie každá žena po tridsiatke v rámci pravidelných preventívnych
Na klinike, kde pracujem, som sa nestretla s tým, že by žena išla do procesu umelého oplodnenia, alebo odkladala tehotenstvo z dôvodu kariéry. Tento mýtus považujem za škodlivý a necitlivý k ženám, ktoré sa úprimne zaoberajú témou materstva a založenia rodiny.
prehliadok a uhrádza ho zdravotná poisťovňa.
Harbulák zdôrazňuje potrebu skríningu u mladých žien a hovorí, že zdravotný stav ženy a to, ako sa cíti, nesúvisí s jej ovariálnou rezervou. Na bežnej preventívnej prehliadke môžu vaječníky ženy vyzerať v poriadku, no aký má stav oocytov, bez testu nezistí. „V súčasnosti ženy v štyridsiatke vyzerajú výborne, mnohé sa tak aj cítia, pravidelne cvičia, zdravo sa stravujú. Síce fyzicky vyzerajú mladšie, ale vaječníky žien neoklameme zdravým životným štýlom a to je problém. Vaječníky starnú svojím tempom, je to dané geneticky a nedá sa to ovplyvniť,“pripomína gynekológ.
U dvadsaťročných žien je genetický potenciál oocytov najvyšší, po tridsiatke je to okolo 60 percent a prvý zásadný pokles je vo veku medzi 30. a 35. rokom. U 40-ročných žien je to už iba 10 percent a prudký pokles je okolo 45. roku, keď má žena už len jedno percento vajíčok, ktoré sú geneticky v poriadku. „Pokles medzi tridsaťpäťkou a štyridsiatkou je už dramatický. Preto ako odborníci považujeme za dôležité, aby boli ženy informované, že pred tridsiatkou by sa mali začať nad kryokonzerváciou zamýšľať. Či je vajíčko uskladnené rok alebo desať rokov, kvalita je tá istá. Zamrazené je na mínus 197 stupňov Celzia v priebehu jednej sekundy. A nezáleží na tom, či sa rozmrazí o mesiac alebo o desať rokov,“vraví odborník na asistovanú reprodukciu.
Na klinike GYN-FIV tento rok organizovali informačný deň na zvýšenie povedomia o ovariálnej rezerve a ženskom zdraví, kde ponúkli záujemkyniam možnosť otestovať si stav svojho AMH. Pri 156 mladých ženách s vekovým priemerom 29,5 roka malo viac ako 15 percent z nich hraničnú alebo zníženú ovariálnu rezervu.
Ak sa žena rozhodne podstúpiť proces zmrazenia vajíčok, čaká ju vstupná konzultácia a vyšetrenie AMH. Na začiatku menštruačného cyklu sa začne s hormonálnou stimuláciou a o desať dní, počas ktorých sa urobia dve až tri ultrazvukové kontroly, sa tenkou ihlou v celkovej anestézii odsajú vajíčka. Ideálne je, ak ich je okolo desať. Celý proces trvá približne dvanásť dní.
ŽENY POD TLAKOM A DOBRÝ BIZNIS?
Zmrazenie vajíčok a ich následné uskladnenie je pomerne nákladnou finančnou záležitosťou. Celý proces s úvodnou konzultáciou a všetkými potrebnými úkonmi vychádza na reprodukčných klinikách po Slovensku približne rovnako – okolo 2000 eur. Potom sa ešte každoročne hradí poplatok za uskladnenie, ktorý sa pohybuje od 150 do 200 eur.
Všetko si hradí žena sama, zdravotná poisťovňa proces social freezingu neuhrádza. Zmrazenie vajíčok hradí len v prípade medicínskej indikácie pri onkologických pacientkach alebo pri opakovaných vážnych gynekologických diagnózach.
Aj Monika a Ľubomíra si pri uvažovaní o zmrazení vajíčok pozerali cenníky viacerých súkromných zdravotníckych zariadení. „Nie je to malá suma, určite je veľa žien, ktoré si to nemôžu dovoliť. Bolo by ideálne, ak by to bolo cenovo dostupnejšie,“vraví Monika. „Nie je to najlacnejšie, ale znesiteľné,“konštatuje Ľubomíra.
Ak ženy okolo tridsiatky počúvajú, ako ich vaječníky starnú a ako si svojím štýlom života skracujú fertilný vek o polovicu, môže to na ne pôsobiť stresujúco, môžu sa cítiť pod tlakom a to ich privádza k rozhodnutiu dať si zmraziť a uchovať vajíčka. Súkromným klinikám aj preto môže rásť klientela. Niektoré, medzi nimi aj GYN-FIV, ponúkajú možnosť úhrady celého procesu na splátky.
Národné centrum pre biotechnologické informácie v USA zverejnilo v roku 2021 štúdiu, z ktorej vyplýva, že „z finančného hľadiska je výhodnejšie preventívne kryokonzervovať vajíčka v mladšom veku ako platiť za prípadné neúspešné liečby plodnosti z dôvodu vyššieho veku“.
Rovnako argumentuje aj majiteľ reprodukčnej kliniky a gynekológ Peter Harbulák. „Tridsaťročnej žene väčšinou stačí odobrať vajíčka raz, štyridsaťročná už musí ten proces opakovať niekedy aj trikrát. V akom veku ženy je to teda pre nás väčší biznis? Ženy prídu tak či tak,“hovorí.
Podľa neho môžu ženy vďaka možnosti kryokonzervácie oocytov rozhodovať o sebe a o svojom živote. Muži na Slovensku majú už päťdesiat rokov podľa legislatívy z roku 1966 možnosť dať si zamraziť spermie, a to nielen pri onkologických, ale aj pri spoločenských indikáciách, ako napríklad pre dlhodobý pobyt v zahraničí či pred podstúpením vazektómie. „Nikdy s tým nikto nemal problém a neobviňoval muža, že si dal zmraziť spermie. Zmrazovanie vajíčok zrovnoprávňuje mužov so ženami. V oboch prípadoch sú to zmrazené bunky, v oboch prípadoch si klient alebo klientka poisťuje svoju šancu na budúcu rodinu. Aj keď u žien je postup výkonu zložitejší, princíp a filozofia sú rovnaké,“konštatuje gynekológ Harbulák.
Zmrazenie vajíčok je na Slovensku, ale aj inde v Európe či vo svete pomerne mladou metódou prevencie neplodnosti, u nás funguje asi deväť rokov.
Psychologička Schmidtmayerová upozorňuje, že je podstatné hovoriť aj o tejto téme na rovinu. „Je dôležité povedať, že v celej liečbe umelého oplodnenia je viac neistoty ako istoty, alebo aspoň toľko neistoty koľko istoty. Pri niektorých postupoch môže byť úspešnosť 50-percentná. Len čas ukáže, aká bude úspešnosť social freezingu.“Horná veková hranica, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie pomocou vlastných vajíčok, potom už oplodnených gamét, je 45 rokov. Ak si dá mladá žena zmraziť oocyty a o pár rokov má dieťa alebo viac detí prirodzenou cestou, môže sa rozhodnúť darovať vajíčka neplodným párom.
Silvia Schmidtmayerová psychologička