V Gaze zabili tisíce ľudí, ale táto smrť je pre Izrael iná
Zabitie siedmich humanitárnych pracovníkov je PR katastrofou pre Izrael, ale hlavne povedie k ďalšiemu utrpeniu Palestínčanov
Pre izraelské vedenie aj armádu je zabitie siedmich pracovníkov humanitárnej organizácie World Central Kitchen (WCK) PR katastrofa, čo dokumentuje aj to, koľko ospravedlnení už zaznelo.
Keby išlo o ojedinelý incident, bola by to veľká nepríjemnosť, hlavne preto, že konkrétne WCK mala s armádou korektnú spoluprácu. Organizácia na začiatku konfliktu vydávala jedlo aj Izraelčanom vyhnaným z domovov po útokoch Hamasu na juhu a Hizballáhu na severe a nikto v Izraeli s ňou nemal problém, na rozdiel od UNRWA.
Lenže k útoku na autá s humanitárnymi pracovníkmi, ktorý napríklad podľa denníka Haarec, ale aj ďalších médií vyzerá ako svojvôľa konkrétneho veliteľa, došlo v situácii, keď pribúdajú obvinenia, že Izrael používa hlad ako zbraň, že vojnu vedie príliš surovo a že pre nerealistický cieľ totálneho víťazstva zachádza priďaleko.
To už hovoria aj tí, ktorí rozumejú komplexnosti celého konfliktu aj cynizmu a krutosti Hamasu k vlastným ľuďom a doteraz sa vyhýbali rozširovaniu zjednodušujúcich a moralistických naratívov.
Zabitie siedmich humanitárnych pracovníkov, ktoré je PR katastrofou pre Izrael, však povedie hlavne k ďalšiemu utrpeniu Palestínčanov a k presunutiu ešte väčšej zodpovednosti za ich životy na izraelskú stranu, keďže viacero humanitárnych organizácií ohlásilo
Armáda síce oznámila vyšetrovanie celého incidentu s WCK, iste sa prijmú opatrenia, lenže čas, únava, poľavovanie morálky, napríklad aj preto, že vojaci z Gazy sledujú nechutné hry náboženských strán, ktorým sa nepáči, že narukovať by mali už aj ultraortodoxní mladíci, pričom sekulárna populácia prináša naozaj veľké obete a stále častejšie čelí etickým dilemám, môžu poviesť k ďalším zlyhaniam.
zastavenie činnosti v Gaze, a teoreticky by tak mohlo byť bodom zlomu.
ZMENÍ SA NIEČO?
Izraelskí diplomati sa podľa miestnych televízií obávajú, že s Izraelom stratia trpezlivosť aj jeho najväčší podporovatelia, čo sa prejaví na viacerých úrovniach. To by mohlo zabolieť.
Čo je však v tejto chvíli oveľa dôležitejšie, je to, že sa objavujú otázky, v akej kondícii je izraelská armáda, ako tam funguje dodržiavanie pravidiel, ako na vojakov pôsobí propaganda o totálnom víťazstve, či sa darí držať profesionalitu, ako dlho ešte príslušníci ozbrojených síl môžu zvládať mestskú vojnu v prostredí popreliezanom teroristami a zároveň obývanom ženami a deťmi, ktoré nemajú kam utiecť, a aby to nebolo také jednoduché, aj na mieste, kde držia viac ako stovku izraelských rukojemníčok a rukojemníkov.
Armáda síce oznámila vyšetrovanie celého incidentu s WCK, iste sa prijmú opatrenia, lenže čas, únava, poľavovanie morálky, napríklad aj preto, že vojaci z Gazy sledujú nechutné hry náboženských strán, ktorým sa nepáči, že narukovať by mali už aj ultraortodoxní mladíci, pričom sekulárna populácia prináša naozaj veľké obete a stále častejšie čelí etickým dilemám, môžu poviesť k ďalším zlyhaniam. Po tých v izraelskej histórii vždy prišli volania od verejnosti po únikovej stratégii.
Aj keď platí, že to, čo viedlo k vzniku tejto vojny v Pásme Gazy, bolo bezprecedentné. Z toho vyplýva, že odhodlanosť izraelskej verejnosti „konečne zakrútiť Hamasu krkom“bola a stále je silná, čo zvyšuje aj toleranciu k prešľapom a znižuje mieru súcitu s ľuďmi na druhej strane. To sa dá pochopiť, ale vyžaduje si to viac ako čierno-biele videnie sveta.
Dá sa predpokladať, že hlasy tých, čo budú spochybňovať, že to, čo sa deje v Pásme Gazy, je cesta, ako zničiť Hamas, a hlavne dostať rukojemníkov a rukojemníčky domov, budú silnieť. Paradoxne o tom hovoril aj šéf WCK José Andrés, podľa ktorého je Izrael lepší ako vojna, ktorú vedie v Pásme Gazy, a mal by to konečne ukázať.
ĽUDIA SÚ OPÄŤ V ULICIACH
Totálne víťazstvo, o ktorom tak často rozpráva premiér Benjamin Netanjahu a jeho fanatická kamarila z nacionalistickej a náboženskej ultrapravice, je v nedohľadne.
Čo je však stále zreteľnejšie, je to, že je to len politická formulka, zaklínadlo, aby sa Netanjahu a jeho koalícia udržali čo najdlhšie pri moci. Tvrdia totiž, že voľby, ktoré by mali dať odpoveď na otázku, koľko ľudí si ešte želá súčasnú vládu, by mali byť až po dosiahnutí totálneho víťazstva.
Netanjahu tak ako i predtým v tejto vojne zlyháva ako líder aj ako človek. Jeho sústredenosť na vlastné prežitie je až nechutná a poškodzuje Izrael a jeho budúcnosť.
Ľudia to cítia stále silnejšie, opäť sú v uliciach a k ich požiadavkám usporiadať voľby a dosiahnuť dohodu o prepustení rukojemníkov a rukojemníčok raz pribudne aj volanie po tom, aby sa izraelskí vojaci vrátili z Pásma Gazy.