Vojna neexistuje
Voľby rozhodujú dezorientovaní voliči a nezmení sa to
Na prezidentské voľby som išiel nočným vlakom z Prahy do Košíc. V kupé som stretol tridsiatnika Petra, ktorý svoje jazdené, ale dokonale naleštené BMW registrované stále na Slovensku viezol na STK. Pracuje v Nemecku a do dediny pri Snine sa odmieta vrátiť. Nikdy. Takisto som sa kedysi narodil v Snine a ani ja som sa nikdy nevrátil. Tentoraz som prišiel ako novinár zistiť, ako ľudia na samom východe Slovenska, priamo na ukrajinských hraniciach, uvažujú. A prečo väčšina z nich volí Fica alebo Pellegriniho.
O tom, že sú voľby, Peter netuší. Je len náhoda, že prichádza práve teraz. Koho teda bude voliť, ak pôjde? Pozná Pellegriniho, tak asi jeho. Hlavne nie Kotlebu. Ale ten už nekandiduje. („Aha, to neviem.“) Páči sa mu Čaputová. Fico je podľa neho idiot. O Korčokovi nepočul. Český prezident chce vojnu, ten nie je dobrý. Dobrý prezident bol Havel, pretože bol svetoznámy, a najlepší zo všetkých bol Štefánik. Neviem, či nakoniec išiel Peter voliť, ale povedal mi o sebe zopár vecí. Napríklad že najradšej sleduje historické dokumenty.
V Humennom pracoval Peter vo fabrike na tri zmeny za 600 eur. V Nemecku dostáva v čistom okolo dvoch tisíc a pracuje len cez deň. Platí nájomné 380 eur a má veľký dvojizbový byt. Má jednoduchú prácu. Po nemecky vie len málo, pretože v továrni nepracujú skoro žiadni Nemci. Samí cudzinci. Nikdy nebol v Bratislave. Ani sekundu. Ale nemá ju rád. Na Slovensko sa nikdy nevráti, opakuje druhýkrát, keď ho prestane baviť fabrika, bude inštalatérom. Medzitým sa ešte ožení so Slovenkou, s ktorou žije v Nemecku.
Prešiel som niekoľko rusínskych dedín kúsok od Sniny. Samí príjemní ľudia, ktorí by sa rozdali. Veľké viacgeneračné domy, v ktorých však väčšinou žijú sami. Prázdne chalupy kupujú ľudia z miest. Dediny sú čisté, udržiavané, záhrady vykvitnuté, občas prejde žlté poštárske auto. Vidiek nepôsobí chudobne, ale nevidieť ľudí. Deti vôbec. Za uplynulých desať rokov sa len zo Sniny odhlásila z trvalého pobytu desatina obyvateľov. Ďalší odišli bez toho. Robert Fico vládne tejto krajine s dvoma krátkymi prestávkami osemnásť rokov tak dobre, že z východu húfne odchádzajú ľudia, ale zároveň ho volia. Asi nejaký druh sebatrýznenia. Pellegrini tu dostal v prezidentských voľbách približne 75 percent hlasov.
V Osadnom som pri plote hovoril s dvoma susedkami. V prvom kole volili Harabina, v druhom Pellegriniho. Pedagogička a kuchárka. Sú Rusínky, takže etnicky príbuzné s Ukrajincami, ale tých majú plné zuby. Slováci ich musia živiť. Na Ukrajine nie je vojna. Zábery v televízii pochádzajú z Afganistanu. Podobné názory počujem všade. Dospejem k záveru, že čím ďalej na východ Slovenska, tým silnejšie protiukrajinské postoje ľudia zastávajú.
Ďalší deň idem na juh do Kráľovského Chlmca. Z kopca nad mestom vidieť užhorodské paneláky, maďarská hranica je vzdialená tri kilometre. Tri štvrtiny obyvateľov sú Maďari. Slováci sem na výlety nechodia. Vlastne sem na výlety nechodí nikto. O voľbách sa rozprávam s tromi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Ich človekom je Pellegrini. Majú blízko k Maďarskej aliancii a tá vyzvala voliť Pelleho. Okrem toho ho videli v maďarskej televízii a počuli v správach.
Všetci traja ma majú trocha za blázna. Čudujú sa, že neviem nič o tom, že v Kyjive sedí americká vláda. Ako to, že som nepočul, ako pôdu na Ukrajine kúpili Američania a platia za ňu zbraňami. Ukrajinské obilie do Afriky? Hneď oľutujem, že to poviem. Tých chlapov som rozosmial. Vy v Prahe ešte stále veríte takým nezmyslom? Mám pocit, že som prišiel z inej planéty. „Naozaj si myslíte, že keď Rusi vyhrajú a zaberú Ukrajinu, pôjdu na Slovensko? To je propaganda.“
Sú úprimní, vzdelaní, sympatickí, ale ako sa tak spolu rozprávame o bežných témach, cítim, že sú v modernej dobe stratení. Spomínajú na minulosť. Hoci majú najnovšie telefóny, nechápu prevratné zmeny, ktoré sa odohrávajú inde, mimo ich mestečka. Prekáža im, že žijú na okraji, že na nich všetci zabudli. Že do Bratislavy nevedie diaľnica a idú autom šesť hodín cez Budapešť. Nemá cenu vysvetľovať im, že podstatnú časť ich života tu vládol človek, ktorého volia, a diaľnicu nepostavil. O tom to nie je. Bezpečne sa cítili v minulosti. Boja sa neistoty. A iné to už nebude.