Povedali si, že už nie je čas na strach
Aktivista Tomáš Bálint stojí na čele komunity obyvateľov, ktorá založila v Rimavskej Sobote centrum nezávislej kultúry Citadela
Keď začiatkom apríla spisovateľka Jana Beňová spolu s vydavateľom Františkom Malíkom prišla do Rimavskej Soboty uviesť zbierku poviedok Vandala, uprostred asi dvadsaťčlenného publika nervózne posedával aj Tomáš Bálint.
Čítačka bola súčasťou neoficiálneho otvorenia novovznikajúceho priestoru nezávislej kultúry, ktoré založil spolu s komunitou obyvateľov v priestoroch historickej budovy Čierny orol. Aj preto sa sústreďoval najmä na dolaďovanie detailov. „Samozrejme, bol som z toho nervózny a nevedel som sa plne skoncentrovať, keďže to trvalo, kým sme sa až sem dopracovali,“hovorí Tomáš Bálint. „Našťastie, všetko dobre dopadlo a napokon v nás prevážil pocit nadšenia. Je to možno tým, že o podobnom mieste sme dlho snívali. Preto teraz pociťujeme akúsi úľavu a eufóriu, že konečne je to tu,“vraví.
Hoci sa cesta k novému centru rodila roky, všetko sa zmenilo, keď Tomáša Bálinta vlani po kritike primátora vyhodili zo zamestnania v Mestskom kultúrnom stredisku, vďaka čomu udalosti nabrali nečakane rýchly spád.
ZAČÍNALI V „UNDERGROUNDE“
Tomáš Bálint je zakladateľom a hlavným iniciátorom Citadely. Okrem neho za centrom stojí aj niekoľko desiatok ľudí združených v dvoch zoskupeniach, ktoré v meste pôsobia od roku 2018, teda od obdobia, keď začala vznikať myšlienka vytvoriť miesto na stretávanie.
Všetko spustila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Udalosť nenechala chladnými ani ľudí v meste a prispela k tomu, že sa v Rimavskej Sobote sformovala občianska iniciatíva Rimavská kaviareň, ktorú vytvorili ľudia rôznych profesií zaujímajúcich sa o verejné dianie v meste.
Popri tejto iniciatíve, ktorá začala v meste organizovať protesty voči vtedajšej vláde a postupne kritizovať pomery v lokálnej politike, sa v meste začala angažovať aj ďalšia komunita. Išlo o mladých ľudí, prevažne študentov a umelcov, ktorým nestačila vtedajšia kultúrna ponuka a začali organizovať vlastné podujatia. Výsledkom týchto iniciatív bolo v roku 2019 zorganizovanie letného multižánrového festivalu Fraj a založenie rovnomenného občianskeho združenia. „Naše mesto nie je veľké a tým, že sa mnohí z nás poznáme, sa medzi oboma tábormi začala spontánne objavovať diskusia o tom, že by sme mohli mať v meste priestor, v ktorom by sme sa schádzali,“vraví Tomáš Bálint, ktorý je členom oboch združení.
Do úvahy však podľa neho neprichádzalo, že by sa reálne do niečoho takého pustili, keďže každý z nich mal zamestnanie a chýbal im aj čas a energia viesť podobný priestor. „Aj napriek tomu tá potreba skrátka medzi nami bola, stále to v nás rezonovalo,“hovorí. Aj preto sa spočiatku schádzali všade, kde to bolo možné – na ulici, na námestí počas protestov alebo v sklade obchodu jednej z členiek združenia. „Fungovali sme kvázi v undergrounde. Niekedy sme sa cítili ako novodobí disidenti,“hovorí so smiechom Tomáš Bálint.
NAŠTARTOVALA ICH PODPORA VEREJNOSTI
Tomáš Bálint sa pred dvoma rokmi tieto provizórne miesta stretávania rozhodol nahradiť vytvorením neformálneho kultúrno-komunitného priestoru, ktorý sídlil v bábkovej sále Mestského kultúrneho strediska, v takzvanom Dekáči.
Bálint bol v tom čase zamestnancom tejto kultúrnej inštitúcie, v rámci ktorej od roku 2016 vytváral podujatia najmä pre deti a mladých v meste, a prišlo mu logické rozvinúť program aj pre potreby novovznikajúcich komunít. „Priestor sme nijak nepomenovali a ani mu nedali žiadnu ucelenú štruktúru, no tým, že sme začali organizovať podujatia menšieho formátu ako komorné koncerty či diskusiu o vojne na Ukrajine, dá sa povedať, že bol zárodkom Citadely. Dokonca sa nám podarilo na pôde mesta zorganizovať podujatie Slovenská Tepláreň, ktoré následne u časti poslancov miestneho zastupiteľstva vyvolalo veľkú nevôľu,“hovorí.
Tento kultúrno-komunitný priestor v Rimavskej Sobote fungoval až do jari minulého roka, keď sa celá situácia skomplikovala. Po tom, čo Tomáš Bálint verejne kritizoval bývalého poslanca Národnej rady a súčasného primátora Jozefa Šimka (Sme rodina, kandidoval za ĽSNS), začal ako zamestnanec bezdôvodne dostávať pokarhania a po nástupe novej riaditeľky strediska Silvie Habánovej napokon prišiel o prácu.
S jeho odchodom okrem iného zanikli aktivity, ktoré v stredisku niekoľko rokov organizoval, a bolo preto otázkou, čo ďalej. „Cítil som, že dopyt je. Keď som sa potom po výpovedi rozhodoval, čo ďalej, zvažoval som, či odísť z mesta alebo zostať a pokúsiť sa nadviazať na to, čo som už vybudoval s cieľom posunúť to na ďalšiu úroveň. Napokon som si vybral druhú možnosť,“vraví.
Rozhodnutie sa podľa neho nerodilo ľahko, a k tomu, že napokon zostal, zásadne prispela reakcia jeho okolia, ľudí z kultúrnej obce i širokej verejnosti, ktoré mu vyjadrili podporu. V závere roka sa stal aj nositeľom ocenenia Biela vrana. „Za
Vieme, že je nás dosť, a chceme byť preto alternatívou voči tomuto hodnotovému svetu a vybudovať priestor, kde sa ľudia budú stretávať v otvorenom, bezpečnom a komfortnom priestore.
Tomáš Bálint zakladateľ Citadely
ujímavé na celej veci je, že hoci sa ma vedenie mesta snažilo odsunúť bokom, získali sme veľkú pozornosť. Veľa ľudí po celej krajine nám vyjadrilo podporu a ukázalo sa tak, že stoja na našej strane. Vytvorili sa vďaka tomu dobré podmienky niečo vybudovať a mňa aj ostatných to osobne naštartovalo. Od týchto chvíľ sa nám všetko začalo robiť ľahšie,“hovorí Tomáš Bálint.
PEVNOSŤ UPROSTRED MESTA
Tomáš Bálint nabudený energiou začal projekt Citadely rozbiehať už vlani na jeseň. V tom čase uskutočnil niekoľko pracovných stretnutí, v rámci ktorých si s ďalšími členmi tímu rozdelili úlohy a premysleli aj základné kontúry. Zároveň si vybrali aj miesto pre budúce centrum – budovu Čierny orol.
Výber miesta nebol náhodný. Ide o jednu z najvýznamnejších a najreprezentatívnejších budov na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote z polovice 19. storočia, ktorá bola postavená v klasicistickom štýle ako hostinec, neskôr slúžila ako sídlo stolice a počas návštevy mesta v roku 1857 bol v nej ubytovaný aj cisár František Jozef I.
Viac než historický kontext však za zmienku stojí politická situácia. Vlastníkom budovy je Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý v nej zriaďuje strednú školu. Jej riaditeľom je Jaroslav Bagačka, ktorý bol v minulosti poslancom mestského zastupiteľstva a členom opozičného poslaneckého klubu Odvážme sa zrýchliť (dnes Spolu sme Sobota), pričom ako nezávislý kandidát so Šimkom neúspešne súperil o post primátora.
Bagačka pritom dodnes patrí k hlavným kritikom súčasného vedenia mesta, ktoré je podľa Tomáša Bálinta svojimi vyjadreniami a rozhodnutiami často extrémistické, proputinovské, homofóbne či nacionalistické. „Po tom, čo sa udialo, vieme, že cesta v meste je zarúbaná, a preto sme chceli priestor, kde by mesto nemalo dosah. Okrem toho pán Bagačka nás od začiatku podporoval. Ľudia ho u nás poznajú a je to výrazná osobnosť mesta, s ktorou sme si hodnotovo veľmi blízko a za ktorou stojíme,“hovorí Tomáš Bálint.
Práve politická situácia v meste odráža aj názov centra, ktorý je inšpirovaný stredovekými pevnosťami – citadelami. Tie sídlili v centrách miest a plnili funkciu akéhosi posledného miesta odporu, pri ktorých platilo, že ak nepriateľ zaútočil na mesto, tak to sa nepovažovalo za dobyté, pokiaľ nebola dobytá aj samotná citadela. „Myšlienka, že sa do stredovekých citadel utiekalo obyvateľstvo, ktoré ich vnímalo ako posledné útočisko voči nepriateľovi, sa spája aj s nami,“hovorí Tomáš Bálint.
Poukazuje na to, že aj keď v meste vzniklo zdanie, že obyvatelia sú voličmi či sympatizantmi súčasného vedenia mesta, nie je to pravda, čo si uvedomil aj počas nedávnych protestov, keď postupne narastala ich komunita. „Vieme, že je nás dosť, a chceme byť preto alternatívou voči tomuto hodnotovému svetu a vybudovať priestor, kde sa ľudia budú stretávať v otvorenom, bezpečnom a komfortnom priestore,“hovorí Tomáš Bálint.
MIESTO, KDE SA ĽUDIA MÔŽU CÍTIŤ DOBRE PO CELÝ ROK
Miesto odporu v prípade Citadely pritom nepredstavuje žiaden tajný kumbál, ale priestrannú sálu na poschodí budovy. Miestnosť, ktorá bola roky nevyužívaná a slúžila len ako sklad, je po obvode tvorená pilastrami a rímsami a z jednej strany aj veľkými oknami, pričom je najreprezentatívnejšou a s rozlohou dvesto metrov štvorcových aj najväčšou miestnosťou v budove Čierneho orla.
Podľa Tomáša Bálinta výhodou tohto priestoru je variabilita, a teda že ho môžu prispôsobiť rôznym funkciám a typom podujatí. „Vzhľadom na dispozíciu sály sme sa rozhodli vytvoriť kaviarenskú časť a chill-out zónu, do stredu sme umiestnili menšie hľadisko a vpredu pódium. V prípade veľkého podujatia vieme kaviarenskú časť jednoducho zbaliť a umiestniť stoličky, čím sa
sa v rimavskosobotskej Citadele uskutoční diskusia Denníka N Ako zachrániť demokraciu. Diskutovať budú Marián Leško, Michal Vašečka, Martin M. Šimečka a Matúš Kostolný. Moderuje Monika Tódová.
kapacita navýši,“hovorí s tým, že kapacita sály je dvesto miest na sedenie.
Organizovanie rôzneho typu podujatí zodpovedá aj dramaturgii programu, ktorá bude vychádzať z dvoch línií. Tou prvou sú komunitné aktivity pre seniorov a matky s deťmi či swapy, či občianske podujatia na celospoločenské aj lokálne témy. Tie zodpovedajú aktivitám Rimavskej kaviarne a na starosti ich bude mať Miroslava Čierna, ktorá je hlavou tejto iniciatívy. „Prišli sme k záveru, že v prvom rade nechceme robiť komerciu a mainstream, teda podujatia na efekt, ale vytvárať také, ktoré budú mať pridanú hodnotu a budú prinášať aj vzdelávací a osvetový rozmer,“hovorí Tomáš Bálint.
Druhú časť programu budú tvoriť kultúrne a umelecké aktivity zamerané na alternatívnu scénu a nezávislú kultúru, pričom na starosti ich bude mať najmä Tomáš Bálint. Pôjde o koncerty, čítačky, výstavy, kvízy pre mladých či divadlá, ktoré bude dramaturgicky zastrešovať Markéta Mede, pričom všetky tieto aktivity zároveň nadväzujú na dramaturgiu festivalu Fraj orientovaného na mladšie publikum. „To je aj naším cieľom, budovať komunitu mladých, aby sa mali kde schádzať, a zároveň tvoria fanúšikovské jadro festivalu. Tí nám aj počas neho zvykli hovorievať, že je to miesto, vďaka ktorému sa konečne v Rimavskej Sobote cítia dobre, a že takéto niečo by nemuselo fungovať len dva dni v roku, ale celoročne. Impulz teda prišiel aj od nich,“hovorí Tomáš Bálint.
NAMIESTO STRACHU ODVAHA
Ambícia Citadely budovať komunitu mladých ľudí podľa Tomáša Bálinta vychádza z reálnej situácie v meste. Exodus mladých za prácou či za školou do veľkých miest podľa neho spôsobuje odliv mozgov, ktorý priamo vplýva aj na dianie v lokálnej politike. „Už dvanásť rokov máme rovnaké vedenie mesta a zatiaľ sa nečrtá žiadna politická alternatíva v demokratickom tábore,“hovorí s tým, že mestu chýba druhý dych a aj preto podľa neho potrebuje nádej v podobe mladej generácie. „V nich vidíme šancu, že to mesto je možné potiahnuť, a veríme, že sa z nich vygenerujú noví lídri, ktorí budú aktívni v lokálnej politike či minimálne v občianskej spoločnosti na lokálnej úrovni,“hovorí.
Situácia sa totiž podľa neho v Rimavskej Sobote za posledné roky ešte zhoršila. Poukazuje na to, že v meste sa rozrastá nový politický subjekt Alternatíva, ktorý tvoria pro-orbánovsky motivovaní maďarskí nacionalisti. Tí majú v súčasnosti väčšinu v mestskom zastupiteľstve a kooperujú s primátorom, pričom predpokladá, že niekto z ich radov by v budúcnosti mohol byť kandidátom na primátora. „Po tom všetkom, čo sa tu deje, sme si povedali, že už nie je priestor a čas na strach, ale treba nájsť odvahu niečo s tým urobiť. Uvedomujeme si, že keď sa navzájom nebudeme motivovať a udržiavať tú malú komunitu demokraticky zmýšľajúcich ľudí a brániť demokratické hodnoty v meste, tak sa situácia len zhorší,“hovorí.
Čo sa týka financovania programu centra, peniaze naň chcú čerpať z rôznych menších grantov a fondov, pričom sa plánujú uchádzať aj o peniaze od mesta. Chcú to urobiť aj napriek tomu, že primátor vlani odmietol podpísať dotáciu pre Fraj, ktorú už predtým schválilo mestské zastupiteľstvo. „Antipatia je voči primátorovi jasná, keďže tie hodnoty sú inak nastavené, ale dotáciu nedáva primátor. Sú to peniaze určené na to, aby sa rozvíjali kultúrne aktivity, ktoré sú pre obyvateľov tohto mesta. Robíme to pre ľudí a máme preto rovnaký nárok uchádzať sa o ne ako ktokoľvek iný,“hovorí Bálint.
POSTUPNÝ ROZBEH
Tomáš Bálint má na najbližšie mesiace v Citadele naplánovaných niekoľko čítačiek a diskusií, pričom intenzita podujatí má v priebehu roka postupne narastať. „Vychádza to z nášho zámeru priestor spočiatku rozbiehať v skúšobnej prevádzke. Preto dramaturgiu ešte nemáme pripravenú na celý rok, ale budujeme ju postupne, keďže chceme najprv vychytať muchy,“hovorí.
Zároveň v najbližšom období majú v pláne priestor postupne zariaďovať a doplniť aj o ďalšiu výbavu. Po tom, čo prednedávnom do sály navozili nábytok, nainštalovali reflektory a postavili pódium, plánujú inštalovať industriálne stropné lampy a pustiť sa do vypratania bočného priestoru, kde vďaka peniazom od kraja plánujú vybudovať hygienické zázemie.
Všetky tieto zmeny chcú stihnúť do konca júla, keď sa v meste uskutoční šiesty ročník Fraju, počas ktorého chcú usporiadať oficiálne otvorenie Citadely. „Chceli sme, aby oficiálne otvorenie malo slávnostnejší charakter, a preto nám prišlo ako najlepšia možnosť spraviť to počas festivalu, kde očakávame veľa ľudí,“hovorí.
Spojenie s festivalom má pre neho aj symbolickú a osobnú rovinu, keďže práve na vlaňajšom ročníku, o ktorom predpokladal, že bude posledný, nabrala myšlienka založiť Citadelu reálne kontúry. „Vzhľadom na situáciu som si myslel, že to robíme naposledy. Aj preto som celé podujatie prvýkrát moderoval a pohyboval sa medzi ľuďmi, kde som sa stretával s podporou a apelmi, aby sme vydržali. Je to pekné vyústenie tohto príbehu, keďže sa nám za necelý rok podarilo centrum rozbehnúť,“hovorí.
Myšlienkami sa pritom vracia aj ku konfliktu s vedením mesta, ktorý aj napriek následkom považuje v niečom za obohacujúci. „Odkedy sa to stalo, tak nám to v princípe pomohlo. Vlani sme mali najväčšiu účasť na festivale, najväčšiu tržbu, najlepšiu atmosféru a najväčšiu mediálnu pozornosť. Mne osobne to tiež dodalo určitú sebaistotu a odvahu, keďže som si uvedomil, že na to nie som sám,“hovorí Tomáš Bálint.