Ako uvažovať o dnešnom svete?

Štyri krízy za posledných 15 rokov, ktoré by sme mali vidieť raz za život. Čo sa deje so svetom? Naozaj za všetko môže Soros a imigranti? Ako sebavedomejšie čeliť výzvam zajtrajška? Život je oveľa rýchlejší ako voľakedy, svet viac prepojený a komplexnejší. Kľúčové je rozumieť globálnym megatrendom. Nepoznať ich mechanizmy znamená strácať kontakt s realitou. Sú to sily, ktoré hýbu dnešným svetom. Za najdôležitejšie z nich považujem starnutie populácie, klimatické zmeny, najnovšiu vlnu technologickej revolúcie a (de)globalizáciu. Majú zásadný vplyv na to, ktoré výrobné procesy a obchodné modely budú životaschopné z dlhodobého hľadiska. Sú akýmisi záchytnými bodmi ohľadne budúcnosti.

Hoci megatrendy ukazujú približný smer, presnú cestu s GPS súradnicami neponúkajú. Globalizácia priniesla materiálne benefity pre miliardy ľudí, no za cenu zvýšenej previazanosti a komplexnosti. Do slovníkov by sme namiesto lineárneho rozmýšľania mali pevne zabudovať pojmy ako: zmeny režimov, čierne labute, domino efekty alebo zmeny paradigmy. S trochou zveličenia sa dá povedať, že extrémy sú čoraz bežnejšie. Kľúčovými pojmami pre podniky sú preto odolnosť a adaptácia. Namiesto najlepších riešení v aktuálnych podmienkach treba implementovať systémy, ktoré dokážu prežiť aj v extrémnych podmienkach. Čoraz menšiu hodnotu budú ponúkať fixné riešenia plánované na dlhé obdobia. Týka sa to nielen technologických riešení, ale aj ľudských zdrojov.

Firmy sa nemôžu spoliehať na skostnatené vzdelávacie systémy, ktoré stratili kontakt s realitou. Už nebude jednoduché nahradiť seniora čerstvým absolventom, ktorý ovláda moderné postupy. Celoživotné vzdelávanie a udržanie produktivity na vysokej úrovni vo vyššom veku bude z veľkej časti na pleciach zamestnávateľov. Rýchlo sa meniaci svet technológií so starnutím populácie zvýšia rozpočty podnikov na vzdelávanie zamestnancov.

Mení sa aj pohľad na expertné znalosti a odhady. Pre vyššiu komplexnosť sú menej spoľahlivé. Čiastočným riešením je kvantitatívne monitorovanie všetkého okolo nás (internet vecí) a používanie algoritmov strojového učenia. Hovorí sa, že líška vie viac vecí, kým jež má jednu veľkú schopnosť. 21. storočie je viac o líškach alebo o dobre fungujúcich tímoch rôznych ježov. Ešte lepšie, ak ich skombinujeme s prednosťami veľkých dát a najmodernejších algoritmov. Futurológ Alvin Toffler povedal, že negramotnosť v 21. storočí neznamená nevedieť čítať a písať, ale neschopnosť učiť sa nové veci a zabúdať na staré spôsoby.

Firmy sa už dávno nemôžu spoliehať na skostnatené

vzdelávacie systémy, ktoré stratili kontakt

s realitou.