Paneláky by zachránil bonus sto miliónov
Teplári už podali návrhy a tie regulačný úrad vyhodnocuje. Podľa informácií HN niektorí výrobcovia vykazujú až 8-násobné zdraženie plynu.
Bratislava – Žiadne kálanie dreva a náročné každodenné rozkurovanie kotla. Prídete domov, otvoríte dvere a čaká na vás vyhriaty príbytok. Za týmto komfortom sa posledné desiatky rokov mnohí presťahovali z odľahlých oblastí vidieka do miest. Aktuálne je približne 800-tisíc rodín v bytových domoch a ohrieva sa pomocou systémov centrálneho zásobovania teplom. Dominantné postavenie pri ňom má zemný plyn.
Z pohodlného paliva sa však stal za posledné mesiace strašiak. Cena plynu na burzách pre vojnu na Ukrajine cez rok zdražela v niektorých týždňoch aj 10-násobne. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví varoval ešte v lete, že pri takýchto cenách môže teplo zdražieť až o 140 percent. Po tomto upozornení vláda začala viac riešiť nielen ceny priamych dodávok plynu pre domácnosti, no aj výrobu tepla z plynu pre bytovky. Rokovania aktuálne prebiehajú.
Čo hovoria prepočty
Podľa informácií HN v tomto roku tvorí komodita, teda plyn, v systémoch centrálneho zásobovania teplom asi 42,50 eura za megawatthodinu. Z výročnej správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tiež vyplýva, že priemerná hodnota variabilnej zložky ceny ešte minulý rok dosahovala 40,20 eura. Priemerná výsledná cena komodity vychádzala spolu na 75,3 eura za megawatthodinu bez DPH. Pri priemernej spotrebe jednej domácnosti na úrovni 6,435 megawatthodiny predstavovali mesačné náklady na teplo vrátane daní necelých 50 eur. Ak by táto suma narástla o 140 percent, účet by išiel na 120 eur. Medziročný rozdiel vo variabilnej zložke ceny tepla, s ktorou výrobcovia tepla z plynu vstúpili do cenových konaní na rok 2023, je takmer 60 eur za megawatthodinu. Na vykurovanie v bytovkách sa pred rokom spálilo zhruba viac ako tri milióny megawatthodín plynu.
Z toho vyplýva, že na zmrazenie cien tepla by bol nutný bonus okolo 180 miliónov eur. Z vyjadrení zástupcov rezortu hospodárstva na čele s ministrom Karlom Hirmanom však vyplýva, že k určitému zdraženiu by dôjsť aj tak malo. V takom prípade by podpora bola menšia. Bytový sektor spotrebúva v krajine len asi jednu tretinu tepla. Ďalšie dve tretiny sú rozdelené medzi technologický sektor a nebytový. V prvom prípade ide o komoditu v priemyselnej výrobe a v druhom o surovinu na kúrenie v administratívnych budovách či rôznych prevádzkach, ako sú reštaurácie.
Pomoc pre reštaurácie?
Či bude štát pomáhať aj im, jasné nie je. Ročné zmluvy však skončia v závere tohto roka a od januára nastane prudké zdraženie. O dotáciách na budúcoročné teplo pre neregulovaných odberateľov sa vôbec nehovorí. Rovnako tak štát nerieši ani kúrenie peletami, olejmi či inými zdrojmi. V prípade firiem štát sľúbil, že preplatí len časť nákladov na plyn v cene nad 99 eur a na elektrinu nad 199 eur. Tieto dve komodity boli vybrané v rámci ich plošného záberu a jednoduchého spôsobu fakturácie.
V prípade elektriny pre domácnosti a ďalšie subjekty je v hre komodita za zmrazené ceny od Slovenských elektrární. Na jej použitie na rok 2023 čakáme na súhlas Bruselu. Pri plyne je okrem dotácií aj možnosť použiť časť lacnejšieho plynu z rezerv v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu. Ten parlament schválil na konci septembra a štátu dáva do rúk nové kompetencie. Jednou z nich je aj znárodnenie lacnejšej komodity v zásobníku na Morave.
Druhou možnosťou je, že by do systému museli naliať ďalšie zdroje. Či už štátne, a to z balíka 3,5 miliardy eur, ktorý na energetickú krízu vyčlenilo v rozpočte na budúci rok ministerstvo financií. Alebo je ešte možný scenár použiť nerozdelené eurofondy na roky 2014 až 2020. Tu prebiehajú rokovania s Úniou, na čo môžeme sumu okolo jednej miliardy vlastne použiť.
Pri energošekoch treba nastaviť, komu a v akej podobe prídu.
Boris Kollár, predseda parlamentu
Obavy pre paneláky
Šéf Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš už v minulosti upozorňoval, že segment sa obáva situácie, keď bežní ľudia nebudú vedieť zaplatiť za kúrenie. Aj samotný štát ráta s touto alternatívou, že napriek budúcim zásahom a reguláciám sa nájdu domácnosti, ktoré si nebudú môcť dovoliť zaplatiť nové ceny. Pre ne pripravujú energošeky.
Tie by mali podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára dostávať aj za teplo. Pri nich treba nastaviť, komu a v akej podobe prídu, dodal Kollár. Problém nateraz rieši rezort práce.