Ekonomický pohľad na to, koľko stojí nenávisť
Keď ľudia ochotne počúvajú, politickí podnikatelia môžu vyvolať nenávisť.
Trhový mechanizmus funguje aj pri takej komodite, akou je nenávisť. Ponuka je dodávaná protimenšinovou politikou politických strán v rámci konkurenčného politického boja. Dopyt je evokovaný ochotou počúvať a je konzumovaný nenávistnými skupinami s osobnými preferenciami pre zjavnú rasovú či rodovú nenávisť, etnický pôvod, náboženstvo, pohlavie, rodovú identitu, zdravotné postihnutie alebo sexuálnu orientáciu. Významným prediktorom podporujúcim hlasovanie proti menšinovým platformám je ekonomická neistota a príjmová nerovnosť, ako aj prenos sociálnych noriem podporujúcich nerovnosť prostredníctvom rodinných hodnôt. Nenávistné koncepcie sú spravidla dodávané politikmi, ktorým pomáhajú diskreditovať oponentov, ktorých politiky nie sú prospešné pre externú skupinu.
História ukazuje, že keď sú ľudia ochotní počúvať, politickí podnikatelia môžu vyvolať nenávisť. Ľudia, ktorí interagujú s menšinami, v trhových podmienkach budú nenávisť považovať za drahú emóciu. Prirodzene budú mať tendenciu vyhýbať sa správam, ktoré opisujú akúkoľvek negatívnu interakciu. Naopak, ľudia, ktorí buď nie sú prepojení s menšinami, budú mať nižšie náklady na nenávisť. Segregácia a krádež vytvárajú ochotu počúvať nenávisť. Zásoba nenávisti sa tvorí z politickej konkurencie. Keď bude existovať možnosť ovplyvňovať menšinovú politiku, potom je prirodzené, že politici využijú nenávisť. Protimenšinové politiky môžu mať štandardnú formu prerozdeľovania príjmov, ale môžu byť aj konkrétne zamerané proti menšinám menšín na základe preferencií konkrétneho druhu nenávisti, ktorými disponuje ich segment voličov.
Rovnovážny model trhového mechanizmu vyvažuje nenávisť existenciou právneho štátu a v rámci neho ústavnou ochranou práv menšín, ktorá umožňuje tlmiť nenávisť. Jedným z faktorov, ktorý sa v tejto kritickej konverzácii často ignoruje, je ekonomický rozmer, ktorý nesie značné náklady. Okrem priamych nákladov na eliminovanie prejavov a dôsledkov nenávisti systémová nenávisť bráni ľuďom čo najlepšie využiť ich ekonomický potenciál. Výsledok sa prejaví nielen v „blbej nálade“spoločnosti, ale aj priamo v raste HDP.
Nenávisť sa spolieha na to, že ľudia skôr akceptujú, než skúmajú príbehy vytvárajúce nenávisť. Slovensko je silne konzervatívne – mnoho voličov bude načúvať politikom, ktorí budú identifikovať alebo fabulovať ako zdroje skazy práve menšinové komunity. Takéto správanie však posúva hranice sociálnej prijateľnosti nenávistného správania, čo vedie k démonizácii, marginalizácii a prenasledovaniu menšín. Výsledkom môže byť skratové nekontrolovateľné správanie jednotlivcov, ktoré nemusí byť odrazom ich postojov, ale predstavuje snahu prispôsobiť sa spoločenským normám.
Hoci nenávistné prejavy existovali vždy, ich stále rastúci vplyv podporovaný digitálnou komunikáciou môže byť zničujúci nielen pre konkrétnych jednotlivcov a skupiny, na ktoré sa zameriavajú, ale aj pre spoločnosť ako celok, pretože priamo poškodzujú sociálnu súdržnosť. Zdá sa, že súčasné sociálne a legislatívne mechanizmy však na boj proti nenávisti nestačia. Riešením je preto prijatie efektívnejších systémových ekonomických opatrení v ekonomickej oblasti, doplnené permanentným posilňovaním demokracie. Demokracia obmedzuje tých, ktorí sú pri moci. Zakazuje zneužívanie štátnej moci voči jednotlivcom a voči podskupinám spoločnosti. A podriaďuje tých, ktorí sú pri moci, právnemu štátu.
Nenávisť sa spolieha na to, že
ľudia skôr akceptujú, než skúmajú príbehy vytvárajúce
nenávisť.