Nové trhy hľadáme aj v Afrike alebo Ázii
Obnova Ukrajiny otvorí exportné príležitosti aj pre slovenské firmy. Výhodou je geografická blízkosť, tvrdí pre HN generálna riaditeľka EXIMBANKY Zuzana Kalivodová.
Ako do činnosti banky zasiahla vojna na Ukrajine? Boli ste nútení prijať nejaké zmeny?
Ešte pred začatím vojny na Ukrajine došlo k výmene manažmentu Eximbanky. Okamžite po našom nástupe sme si museli komplexne zmapovať východiskový stav a identifikovať nedostatky i riziká vyplývajúce zo súčasných programových nastavení. Jeho analýzou nám okrem iného vyšlo, že je nevyhnutné zlepšiť efektívnosť procesov, nastaviť jasnú a transparentnú koncepciu smerovania banky, ako aj definovať hodnoty v jej vnútri a tiež voči klientom. Ďalej bolo potrebné identifikovať postupy na odstránenie nesúladov a následne mitigovať riziká. Aby som premostila na vašu otázku – jednou z našich kľúčových oblastí bola podpora východného bloku, kam patria práve trhy ako Rusko, Bielorusko a Ukrajina. A to aj historicky, vzhľadom na profil výrobných podnikov, ktoré máme vo svojom portfóliu.
Áno, v minulosti sme sa vo významnej miere koncentrovali na tieto trhy. Vzhľadom na to, že sme na nich boli exponovaní, najmä čo sa týka krátkeho a stredno-dlhodobého poistenia, našou prvou reakciou na vypuknutie vojnového konfliktu bolo okamžité uzatvorenie poistných limitov na tieto krajiny.
Podarilo sa vám vyriešiť najurgentnejšie otázky?
Áno. Rozhodne je dobrou správou, že na krátkom poistnom riziku máme vysplácané takmer všetky pohľadávky, ktoré sme poistili. V rámci financovania sme boli nútení zastaviť akékoľvek nové projekty cielené na tieto teritóriá. Priamym dosahom konfliktu na nás ako na exportne orientovanú inštitúciu je to, že tento výpadok primárne na trhoch Ruska a Bieloruska vnímame veľmi intenzívne a potrebujeme ho nahradiť na iných trhoch.
Na ktoré trhy sa pri hľadaní náhrady zameriavate?
Odpoveď súvisí s profilom konkrétneho exportéra, ako aj s tým, či sa daný výrobný podnik dokáže prispôsobiť, prípadne ako rýchlo bude schopný zmeniť svoj výrobný proces a teritórium, na ktoré exportoval. Vo významnej miere sme tak závislí aj od vývozcu, lebo v prvom rade musí prísť dopyt od neho samotného. Pozeráme sa na možnosti jednotlivých exportérov, ale ak sa pýtate na konkrétne regióny, ako alternatívu vnímame napríklad subsaharskú Afriku, strednú a východnú Áziu či Južnú Ameriku.
Naším cieľom je postupne nájsť konkrétne projekty a angažovať sa na týchto teritóriách.
Ktorých segmentov sa tieto zmeny najviac dotkli?
Prioritne ide o papierenský, potravinársky, metalurgický či oceliarsky priemysel a s tým súvisiace importy, ktoré z týchto krajín prichádzali.
Podporujete tých, čo pokračujú v exporte na Ukrajinu?
To je veľmi dobrá otázka. Ako som už spomenula, v momente vypuknutia vojnového konfliktu všetky poisťovne vrátane tých komerčných, ale aj exportné agentúry v rámci Európskej únie uzatvorili komerčné a politické poistenie na exportné pohľadávky jednak na Ukrajinu, ale aj na Rusko a Bielorusko. My sme spolu s Poliakmi jedinou exportnou agentúrou v EÚ, ktorá opätovne otvorila poistenie krátkych pohľadávok na Ukrajinu. No a keďže nie je možné zaisťovať takéto pohľadávky na komerčných trhoch, robíme to na vlastné riziko. Preto je potrebné z hľadiska obozretného riadenia rizika stanoviť maximálny objem takto poisťovaných pohľadávok.
Čo je pre vás ešte dôležité?
Musíme byť celkovo obozretnejší a pozerať sa striktnejšie na podmienky poskytovania takéhoto poistenia na teritóriu Ukrajiny, keďže je stále vo vojnovom konflikte. Chceli sme pomôcť jednak našim vývozcom, aby tam mohli aj naďalej exportovať, ale i ukrajinským odberateľom, ktorí majú zviazané ruky, čo sa týka likvidity a cash manažmentu. Preto sme sa snažili znížiť riziká pre našich exportérov tým, že dokážeme poistiť aj takéto exportné pohľadávky na Ukrajinu.
Svet sa chystá na povojnovú obnovu Ukrajiny. Považujete to za veľkú šancu aj pre naše firmy?
Určite áno. Jednak sme geograficky veľmi blízko, takže pre naše podniky to bude naozaj veľká výhoda. Zároveň nám to otvára nové príležitosti v rámci ďalšieho profilovania Eximbanky, keďže sme jediným priamym nástrojom štátu na podporu vývozu. Aj z tohto dôvodu v súčasnosti pod záštitou úradu vlády prebieha analýza podnikateľského prostredia a možností firiem, ktoré by eventuálne mohli po ukončení vojnového konfliktu exportovať na Ukrajinu.
Chcete tu aktívne vystupovať?
Nepochybne áno. Prostredníctvom nášho produktového portfólia budeme k dispozícii na financovanie konkrétnych potrieb a segmentov trhu, či už to bude infraštruktúra, zdravotníctvo alebo ďalšie odvetvia. Jednoducho všetky oblasti a segmenty, na ktoré bude v tejto súvislosti nevyhnutné okamžite pristúpiť.
S kým plánujete spolupracovať?
Minulý mesiac sme sa zúčastnili spoločne so zástupcami ministerstva financií na výročnom zasadnutí Svetovej banky vo Washingtone. A práve toto bola jedna z aktuálnych tém, ktoré sa tam preberali. Konkrétne oblasti načrtli priamo najvyšší predstavitelia Ukrajiny. Už dnes je jasné, že pre získanie potrebných investícií bude nevyhnutná vzájomná spolupráca. A práve tu vidíme veľký priestor pre našu spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami vrátane Svetovej banky na konkrétnej podpore, či už formou financovania, zabezpečenia, poistenia alebo investícií na tomto teritóriu.
Ako sa exportéri vyrovnávajú s prudkým rastom cien energií? Je to pre nich problém?
Nárast cien energií je určite veľmi vážny problém. Niektorým výrobným podnikom – v závislosti od ich energetickej náročnosti – zvýšenie cien energií v priemere o 200 percent spôsobilo naozaj obrovské komplikácie. My to sledujeme od podniku k podniku, keďže každá firma má vo svojom výrobnom procese inú energetickú náročnosť. Za našu banku však môžem povedať, že už v tomto momente máme na stole nový produkt – energetický úver. Sme teda pripravení a schopní reflektovať na potreby našich klientov a byť im nápomocní v súčasnom energeticky náročnom období.
Ako im túto situáciu pomáhate riešiť?
Dokážeme napríklad cez predĺženú splatnosť prefinancovať odberateľské faktúry. A to tak pre našich, ako aj eventuálne nových klientov, ktorí majú skutočne problém s financovaním zvýšených cien energií. Niektoré podniky to síce dokážu pretaviť do svojich výstupov a majú s tým menšie problémy, ale sú aj také firmy, ktorým sa nevyhli výrazné komplikácie. Práve pre takéto podniky sme tu my s cieľom zabezpečiť financovanie nárastov cien vstupov i energií prostredníctvom predexportného financovania alebo nového produktu – energetického úveru.
Pomôže im to reálne?
Určite áno, aj v tejto oblasti sme schopní naozaj veľmi promptne a okamžite reagovať na podporu podnikov. Ďalším príkladom je nedávno avizovaný produkt – dokumentárny akreditív, ktorý môže firmám výrazne pomôcť pri realizácii ich obchodných kontraktov a zároveň zvýši ich konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. Slúži najmä podnikom s limitovanými možnosťami financovania cez komerčné inštitúcie.
Medzi vaše priority patrí aj granulácia produktového portfólia. Na ktoré odvetvia sa zameriavate pri podpore exportérov?
Granulácia portfólia je jednou z oblastí našej celkovej stratégie, ktorú sme si ako nové vedenie zadefinovali. Keďže väčšina nášho portfólia sa predtým koncentrovala vo väčších firmách, snažíme sa ho granulovať na menšie podniky. Našu podporu preto chceme vo väčšej miere sústreďovať na malé a stredné podniky. Vieme totiž, že približne 70 percent zamestnancov pracuje práve v SME segmente, pričom generujú asi 40 percent hrubého domáceho produktu.
Je to príležitosť aj pre vás na rozšírenie poľa pôsobnosti?
Presne tak, logicky tu vzniká priestor aj pre nás na podporu exportu práve tohto segmentu. Skutočne je to oblasť, na ktorú sa chceme v najbližších rokoch zamerať. Preto sme si toto odvetvie zadefinovali ako prioritu v rámci našej obchodnej aj celkovej stratégie.
Môžete spomenúť konkrétne sektory, ktorých sa to týka?
Zaznamenávame dopyt malých a stredných podnikov predovšetkým z papierenského, chemického, potravinárskeho, zo sklárskeho či z drevárskeho priemyslu a aktuálne aj zo zdravotníckeho odvetvia. Samozrejme, z nášho portfólia nie sú vylúčené ani veľké firmy, ktoré zamestnávajú väčší počet ľudí. Opäť to však závisí od potreby každého podniku. Z hľadiska riadenia rizika je pre nás v každom prípade optimálne, aby sme ho korigovali práve granuláciou, a teda nižšou koncentráciou na vybranú oblasť firiem.
Fenoménom dneška sú udržateľné projekty, novovznikajúce odvetvia, inovácie či produkty a služby s vysokou pridanou hodnotou. Podporujete aj tieto nové trendy?
Áno, aj toto je téma a oblasť, ktorú sme si ako inštitúcia zadefinovali v našej stratégii. Vyplýva z nej, že v rámci nášho produktového portfólia sa budeme snažiť pripraviť špecifický produkt práve pre financovanie inovatívnych firiem a startupov.
Kde na takéto financovanie budete hľadať peniaze?
Budeme sa usilovať ísť kombináciou zdrojov EÚ, rôznych záručných produktov Európskej investičnej banky alebo Európskeho investičného fondu, spolu s našimi prostriedkami a s eminentným cieľom zlepšiť prístup k financovaniu takýchto podnikov a ich následnej internacionalizácie. Prirodzene tak vychádzame z nášho mandátu, ktorým je financovanie exportu. Pozeráme sa prednostne na exportné financovanie, aby sme umožnili tuzemským podnikom vývoz produktov a služieb aj do zahraničia.
Ktoré inovačné podniky alebo investície by ste vyzdvihli?
Musím konštatovať, že momentálne sa nachádzame v raných štádiách diskusií, takže zatiaľ nemáme konkrétny produkt, respektíve projekt, ktorý by sme mohli uviesť ako referenciu. Celý proces sa začína zmapovaním si prostredia a nastavením interných pravidiel, ktoré sú špecifické aj z hľadiska riadenia rizika, a teda financovania rizikového kapitálu. Analyzuje sa potreba zmeny legislatívy v tejto oblasti oproti tomu, čo máme teraz. Preverujeme, či je to postačujúce za aktuálnych podmienok, alebo bude nevyhnutná ďalšia legislatívna zmena.
Zbavuje sa pomaly aj vďaka týmto opatreniam Slovensko nálepky montážnej dielne?
My v to pevne veríme. Napokon je to aj cieľom našej banky. Chceme pomôcť vzniku inovatívnych firiem a dosiahnuť, aby podniky boli životaschopné aj v takýchto oblastiach. Nadviazali sme už diskusiu s viacerými podnikmi, pri ktorých vidíme príležitosť na eventuálnu spoluprácu. Či už ide o rôzne batériové zdroje, alebo fotovoltiku ako náhradu za súčasné energetické zdroje. Aj týmto spôsobom by sme vo významnej miere mohli podnikom pomôcť prežiť súčasné obdobie a podporiť tak alternatívne zdroje energií.
Výpadok primárne na trhoch Ruska
a Bieloruska vnímame veľmi
intenzívne.
Naša diplomacia sa snaží zvyšovať podporu exportérov zo strany slovenských zastúpení vo svete. Je to cítiť aj u vás?
Jednou z aktivít, ktoré sa snažíme podporiť pri exporte a hľadaní nových biznisových možností, je práve využitie siete ekonomických diplomatov. Tí bývajú pravidelne školení našimi zamestnancami. Každý ekonomický diplomat pôsobiaci v danom teritóriu má možnosť prostredníctvom osobných stretnutí navnímať situáciu priamo na mieste, respektíve vedieť flexibilne prepojiť prípadné potreby na možnosti Eximbanky. Avšak myslím si, že je tu stále priestor na hľadanie synergií a zefektívňovanie tejto spolupráce.
Môžete to bližšie vysvetliť?
Ekonomickým diplomatom dokážeme poskytnúť školenie alebo informácie o našich produktoch. Musíme však zabezpečiť väčšie prepojenie reality a praxe. A práve to je niečo, čo sme identifikovali po príchode nového manažmentu. Potrebujeme skrátka zintenzívniť spätnú väzbu od ekonomických diplomatov. Jednou z ciest by mohlo byť napríklad meranie ich úspešnosti na daných teritóriách, prípadne to, v akom objeme bola použitá podpora z ich strany.
Je to aj vaša osobná priorita?
Určite áno, je to pre mňa veľmi dôležitý nástroj na presadzovanie našej stratégie na konkrétnych teritóriách. Zopakujem zasadnutie Svetovej banky, kde sme využili možnosť stretnutia aj s naším veľvyslancom vo Washingtone. Prechádzali sme spolu možnosti spolupráce s firmami na tomto teritóriu a konkrétne projekty, ktoré by sme mohli financovať.