Štúdia: horory ako posilňovňa. Rekreačný strach nás trénuje
Praha – Pozná ho každý. Môže byť zábavou, zmysluplnou, prospešnou. Strach nás pripravuje do reálneho života, vybavuje nás odolnosťou, je akýmsi očkovaním, doslova mentálnou posilňovňou. Veda sa mu však stále venuje len pomerne málo, myslí si dánska inštitúcia Recreational Fear Lab. Preto strach podrobne skúma s pomocou empirických štúdií, prieskumov, laboratórnej práce.
Vo svojom zatiaľ poslednom projekte vedci vpustili svojich dobrovoľníkov a dobrovoľníčky do najdesivejších miestností strašidelného dánskeho domu Dystopia Haunted House. Predhodili ich do pazúrov scén, v ktorých bežne tuhne krv. Ide napríklad o situáciu, keď ich ohrozoval muž v prasacej maske s motorovou pílou, vybavili ich monitormi srdcového tepu, všetko snímali kamerami a po hroznej návšteve ich spovedali. Snažili sa totiž preskúmať paradoxný vzťah medzi strachom a zábavou.
Strach ako rekreácia
Zaujíma ich konkrétny druh strachu, nazývajú ho aj rekreačným strachom. Ľudská spoločnosť je ním prestúpená, pripomínajú. V detstve počúvame strašidelné historky, neskôr hráme krvavé videohry, desíme sa pri hororoch, strach si však doprajeme aj pri extrémnych atrakciách. Takzvaný rekreačný strach je podľa nich istým druhom hry, a hra slúži na učenie sa zručností či vítané rozvíjanie stratégií na prežitie.
Cez dávky rekreačného strachu posúvame svoje osobné limity, skúmame svoje fyziologické a psychologické reakcie na stres. Aké veľké však tie porcie rekreačného strachu majú byť? Štúdia, ktorú dánskym vedcom vydal magazín Psychological Science, sa to snažila cez zaujímavý experiment v strašidelnom dome zistiť. Dospela k tomu, že rovnica čím viac strachu, tým lepšie v tomto prípade rozhodne neplatí.
Vzťah medzi zábavou a strachom podľa nich zodpovedá tvaru písmena U. „Keď sa ľudia na strašidelné atrakcie vydávajú, nechcú príliš málo strachu, to je nuda, ale ani príliš veľa, pretože to nie je príjemné. Chcú sa trafiť doprostred,“zhŕňa v magazíne Smithsonian jeden z autorov práce Mathias Clasen. To však nie je všetko, čo štúdia odhalila.
Nápomocné horory
Vysvetľuje tiež, že nejde iba o potešenie. Rekreačný strach je prospešný, užitočný. Je mentálnou telocvičňou, v ktorej sa otužujeme, pripravujeme na problémy reálneho života. „Malá dávka strachu elektrizuje organizmus, otuží ho, pripraví na väčšiu dávku, ktorú naň život vychrstne skôr alebo neskôr,“opisuje Clasen. On aj jeho kolegovia usudzujú, že ich pátranie po prospešnosti onoho špecifického druhu strachu je na dobrej stope.
Koniec koncov, Clasenov kolega Coltan Scrivner už predtým dokázal, že fanúšikovia hororov preukázali lepšiu psychickú odolnosť počas prvých lockdownov za pandémie covidu ako tí, ktorí sa strašidelným filmom vyhýbali. V auguste tohto roka dánsky tím v magazíne Journal od Media Psychology naznačil, že by strašidelné horory mohli dokonca pomáhať ľuďom s úzkostnými poruchami alebo depresiou.