Budiž budget

Asi sa zhodneme, že za každú pozitívnu zmenu pri rozpočte, ktorú by presadil Richard Sulík, by sa od Igora Matoviča dočkal ďalšieho populistického obvinenia. A to určite nechce zažívať nikto. Ani čistenie žúmp nie je vysnená robota zo škôlkarských čias, ale predsa to niektorí robia. Za peniaze. A Sulík robí za peniaze poslanca. Jeho úlohou nie je povedať, že sa niečo nedá, ale hľadať riešenia a robiť kompromisy. Rovnako ako nás nezaujíma, či sa pri svojej práci zašpiní čistič žúmp, nás nemusí trápiť ani to, kýbeľ čoho vyleje na Sulíka Matovič. Tvrdenie, že SAS „nemá dôvod rokovať o štátnom rozpočte, lebo je katastrofa“, trocha naráža na logiku. Najmä s dôvetkom, že o ňom začnú rokovať, ak nebude taká katastrofa. Nie, že by štátny budget bol dobrý, ale aby sa zmenil, je potrebné rokovanie.

Môžeme súhlasiť, že Matovič už dávno nemal byť ministrom, ale to malo riešiť jeho materské hnutie, keby v ňom boli aj nejaké nezávislé osobnosti. Žiaľ, nie sú, a preto treba variť z toho, čo nakúpil volič. Môžeme očakávať, že rozpočet prejde. Otázka je, či s podporou exkoaličnej SAS alebo hnedastej opozície. Analogicky sa vo výdavkoch objavia ústupky Sulíkovi alebo tarabovcom. SAS sa môže hrať na spasiteľa, ale dopadne to ako s eurovalom, keď bola aj ovca zarezaná, aj vlk hladný. Teraz treba zachrániť aspoň čosi.

Rokovanie o rozpočte nie je Svetový pohár v lyžovaní, nepotrebujeme sledovať každé vystúpenie, stačí si pozrieť výsledok. Ak sa s Matovičom vôbec nedá rokovať, nemal byť v roku 2010 na kandidátke SAS alebo mu aspoň Sulík pred ostatnými voľbami nemal robiť cheerleadera na protestoch pred Bonaparte.