Ľudí v nedeľu nahradili automaty
Historicky sa obchodovanie vyvinulo smerom k väčšej flexibilite. Nielen vďaka rozmanitosti pracovných hodín, ale aj v dôsledku vyššieho zastúpenia žien na trhu práce.
Bratislava – Predávať v nedeľu, či nepredávať? To je otázka. Kladú si ju poslanci parlamentu, už druhýkrát za niekoľko ostatných rokov. Téma zákazu nedeľného predaja sa vrátila do Národnej rady ako bumerang. Proti sebe stoja dve názorové skupiny, pričom každá z nich má svoje argumenty za zákaz a proti zákazu maloobchodného predaja.
Viac oddychu, menej peňazí
Podľa analýzy Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) najčastejšie uvádzaným dôvodom zákazu maloobchodného nedeľného predaja je potreba zabezpečiť lepší rodinný život zamestnancov. „Výkon práce počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 percent zamestnancov v maloobchode, nemožnosť tráviť voľný deň s rodinou. Práve tento fakt je jedným zo základných argumentov časti obchodníkov, ktorí podporujú celoplošný zákaz maloobchodného predaja,“uvádzajú.
V roku 2020 medzi jedných z dlhodobých podporovateľov takéhoto zákazu patrila aj najväčšia slovenská obchodná sieť COOP Jednota. Až 85 percent zamestnancov siete tvoria ženy a 75 percent z nich sú matky s deťmi. Sieť vtedy pre PAS povedala, že nepovažuje zákaz predaja v nedeľu a vo sviatok za obmedzujúci.
„Naši zamestnanci potrebujú aspoň jeden deň v týždni určený pre rodinu. Nedeľa bola v minulosti považovaná za deň oddychu a túto myšlienku presadzujú naše spotrebné družstvá aj dnes. Aj naše čísla potvrdzujú, že podiel nedeľného predaja na týždennom predaji je najnižší,“povedal vtedy Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednota Slovensko.
Veľa cez víkend pracujeme aj oproti zahraničiu. Ďalším argumentom zástancov zákazu nedeľného predaja je totiž vysoký podiel nedeľnej práce slovenských zamestnancov počas nedele oproti zamestnancom v iných krajinách EÚ. Podľa údajov z Eurostatu z roku 2014 sú slovenskí zamestnanci najčastejšie pracujúcimi zamestnancami počas nedele zo všetkých 28 krajín EÚ, pričom pravidelne v nedeľu pracuje každý piaty Slovák.
Aké dôvody padajú v opačnom názorovom tábore? Tí, čo s obmedzením nesúhlasili, hovorili, že nebol priestor pre odbornú diskusiu či pripomienkovanie. V čase po prvej vlne koronakrízy bolo treba predaj skôr naštartovať ako obmedzovať.
Iné argumenty podľa PAS boli, že zákaz by sa mohol premietnuť v poklese tržieb podnikateľov, zníženom počte pracovných miest a nižšej úrovni miezd zamestnancov, v zmenách spotre
Pred liberalizáciou otváracích hodín v Rakúsku sme pozorovali nárast
počtu cezhraničných nákupov do krajín so slobodnejšími otváracími hodinami.
OECD
biteľského správania a poklese úrovne štátneho rozpočtu.
V prospech nedeľných nákupov hovorí aj blahobyt spotrebiteľov. Predĺžené otváracie hodiny poskytujú ľuďom viac času na výber. Umožňujú vyhnúť sa nákupným špičkám a nutnosti stáť vo voľnom čase v radoch. Majitelia podnikov majú možnosť slobodne si stanoviť akékoľvek hodiny a zamestnať takých pracovníkov, ktorí sú k dispozícii, schopní a ochotní pracovať počas týchto hodín. Z určitého uhla pohľadu by sa dalo povedať, že zákazom sú spotrebitelia poškodení, pretože sa im bráni vo výbere.
Historicky sa podľa OECD obchodovanie výrazne vyvinulo smerom k väčšej flexibilite, a to aj v dôsledku väčšej rozmanitosti pracovných hodín v hospodárstve, ako aj v dôsledku vyššieho zastúpenia žien na trhu práce.
„Pred liberalizáciou otváracích hodín obchodov v krajine, ako je napríklad Rakúsko, bolo možné pozorovať nárast počtu cezhraničných nákupov smerom ku krajinám s liberálnejšími otváracími hodinami,“píše OECD.
Prísnejší Západ
Nemecko je známe tým, že má jedny z najprísnejších zákonov o otváracích hodinách v Európe. Nielenže je väčšina obchodov v Nemecku v nedeľu zatvorená, ale počas týždňa sa často zatvárajú večer skôr ako vo väčšine iných krajín.
„Po tom, ako boli v roku 1900 stanovené prvé celoštátne zákony o otváracích hodinách, bolo do roku 1919 zakázané otvárať obchody v nedeľu a v pracovných dňoch mohli byť obchody otvorené len od 7.00 do 19.00 h,“píše portál The Local.
Dôvody, ktoré k tomu viedli, boli nielen náboženské, keďže v niektorých vierovyznaniach sa sobota považuje za deň odpočinku a deň na uctenie si Boha, ale aj zohľadnenie záujmov zamestnancov. Zavedenie zákonnej povinnosti mať v nedeľu voľný deň znamenalo, že ľudia mali zaručený deň na oddych doma a vyhli sa sedemdňovému pracovnému týždňu. Z tohto dôvodu je pojem „Ruhetag“, teda deň odpočinku, pre mnohých Nemcov veľmi dôležitý. „Pohodová“nedeľa je tiež v celej krajine takmer nevyhnutná.
Možno sa zdá, že Nemecko je vo svete 24hodinového konzumu trochu pozadu. Otváracie hodiny obchodov v krajine sa na dlhý čas zasekli v 50. rokoch 20. storočia. Zákon prijatý v roku 1956 stanovil, že obchody môžu byť otvorené len do 18.30 hod. v pracovných dňoch a do 14.00 hod. v sobotu. Zákon tiež zakazoval otváranie obchodov v nedeľu. Tieto predpisy sa v západnom Nemecku udržali v platnosti takmer bez zmien 40 rokov a počas tohto obdobia boli najobmedzujúcejšími hodinami v Európe.
Medzitým mali východní Nemci v skutočnosti väčšiu flexibilitu a mohli nakupovať vtedy, keď im to vyhovovalo. Napriek menšiemu sortimentu mohli využívať neskoršie otváracie hodiny počas týždňa a na mnohých miestach mohli nakupovať aj v nedeľu.
Po páde múru v roku 1989 však východní Nemci o časť tejto slobody prišli. Potom v roku 1996 Bundestag začal zmierňovať niektoré zákony a povolil, aby boli obchody v mesiaci pred Vianocami otvorené do neskorších večerných hodín: do 20.00 h v pracovných dňoch a do 16.00 h v sobotu.
Hoci sa v krajine pomaly uvoľňujú pravidlá otváracích hodín a mnohé supermarkety sú otvorené do 23.00 h alebo 24.00 h, nemeckí majitelia obchodov to zrejme nie vždy radi využívajú. „Hoci sú dnes obchody otvorené až do polnoci, v sobotu je ešte stále bežné, že sa zatvárajú už o 15.00 hodine,“píše The Local. V júnovom prieskume Spiegel Online 61 percent respondentov uviedlo, že obchody by mali mať možnosť samy sa rozhodnúť, či chcú mať otvorené aj v nedeľu.
Naopak, veľké reťazce ako Rossman a Hornbach uviedli, že si nemyslia, že otvorenie ich dverí v nedeľu by viedlo k výraznému zvýšeniu ich predaja a zisku. „So súčasnou situáciou sme veľmi spokojní,“povedal Rossmann. Hoci otváracie hodiny sú prísne, napriek menšiemu výberu tovaru možno v Nemecku nájsť potrebný sortiment aj na čerpacích staniciach a v obchodoch na železničných staniciach po celej krajine bez ohľadu na to, aký je deň v týždni.
Automatické pokladnice
Francúzsko je krajinou labužníkov a dobrého jedla. Aj tam sú však mnohé obchody v nedeľu zatvorené. Jeden supermarket sa v roku 2019 snažil tento trend zvrátiť, ale nestretlo sa to s prijatím. Casino, jeden z najväčších reťazcov supermarketov vo Francúzsku, začal otvárať niektoré obchody v nedeľu popoludní. Tradične sú všetky obchody vo Francúzsku v nedeľu zatvorené. To sa však postupne mení a vo veľkých mestách, ako je Paríž, je v nedeľu otvorená pomerne široká škála obchodov. „V menších mestách a na vidieku sa však mnohé z nich stále držia tradičných pravidiel. V posledných rokoch sa niektoré supermarkety otvárajú len v nedeľu ráno, ale spoločnosť Casino testovala aj otvorenie v nedeľu popoludní s pomocou automatov,“píše portál.
Ako experiment vyzeral? Ak chceli ísť zákazníci do supermarketu popoludní, mohli použiť len automatické pokladnice, neboli tam žiadne pokladnice s personálom. To znamenalo, že si nemôžete kúpiť alkohol alebo nože, pretože nemal kto overiť vek kupujúceho. V obchode sa rátalo len s ochrankou a so zamestnancom, ktorý mal pomáhať ľuďom využívajúcim automatické pokladnice.
Casino tento typ predaja začalo využívať v decembri 2018 v centre Lyonu, ďalšie v Marseille vo februári 2019. Jedna je aj v Montpellier, zatiaľ čo niekoľko menších predajní v centre Paríža a jeho okolí ponúka aj nedeľné popoludňajšie otvorenie. Čiastočne preto, aby konkurovali minimarketom ako Monoprix a Franprix, ktoré tiež ponúkajú nedeľné otvorenie. Nereguluje sa len deň predaja. V írskom Dubline sa riešil v súvislosti s predajom ešte bizarnejší typ problému. Nové pravidlo v obľúbenom írskom obchodnom dome rozdeľuje ľudí, pretože niektorí majú zákaz stolovať vnútri.
Supermarket v Dubline sa ospravedlnil po tom, čo umiestnil značky zakazujúce niektorým zamestnancom vstup do jedálenského priestoru kvôli ich pracovnému odevu. Spoločnosť Fresh, ktorá má deväť prevádzok v hlavnom meste, sa ohradila proti svojmu rozhodnutiu zakázať ľuďom v „stavebnom pracovnom odeve“vstup do jedálenskej zóny v predajni.
Nápisy, ktoré supermarket nedávno vyvesil, sa ocitli na sociálnych sieťach. Dal ich tam šokovaný zákazník, keď uvidel usmernenie, že v záujme zabezpečenia čistoty v jedálni už nebude dovolené jesť vnútri každému, kto má na sebe stavebnú uniformu alebo so sebou nosí náradie. „Mohli to riešiť inak. Mohli mať pred obchodom čističe topánok, aby si ľudia mohli očistiť topánky cestou dovnútra, a mohli mať bezplatné utierky,“uviedol sklamaný zákazník.
Aj tu existuje protiargument. Konzultant pre bezpečnosť v stavebníctve povedal, že toto pravidlo úplne podporuje. Priemerný stavebný robotník sa stretáva s lepidlami, so silikónmi, s prachom oxidu kremičitého a nebezpečnými materiálmi, ktoré sa dostávajú na jeho oblečenie a prenášajú sa na sedadlá v reštauráciách. Spoločnosť Fresh vydala uprostred rozruchu okolo svojho nového pravidla vyhlásenie a uviedla, že nechcela naznačiť, že ide o všeobecný zákaz stavebných robotníkov, ale skôr sa zamerala na zdravotné a bezpečnostné problémy, ktoré môže ich uniforma predstavovať.„tak ako všetci naši zákazníci, aj stavební robotníci sú v našich predajniach vždy vítaní,“uviedla spoločnosť.
80
percent
– toľko zamestnancov v maloobchode tvoria ženy.
75
percent
z pracovníčok v maloobchode
sú matky s deťmi.
40
rokov
– toľko sa v nemecku udržali
v platnosti predpisy, ktoré nariadili najobmedzujúcejšie
otváracie hodiny v európe.