Na svete je ďalšia novela konkurzov
Len niekoľko mesiacov od prijatia veľkej novinky v konkurznom práve, ktorou je inštitút preventívnej reštrukturalizácie, prichádza zákonodarca s ďalšou novelou týkajúcou sa súdov v konkurznej oblasti.
Dlžník by mal zvážiť v prvom kroku vyhľadanie
poradcu.
Martin Provazník, advokátska kancelária bpv
braun Partners
Ešte nevychladla parlamentná tlačiareň po publikovaní novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá nadobudla účinnosť 17. júla, a už nás čakajú ďalšie zmeny účinné od nového roka.
Veľká novela
Tento rok sme boli svedkami novelizácie zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ten už predtým upravoval konkurz, reštrukturalizáciu a takzvaný osobný bankrot – teda oddlženie fyzickej osoby. To, čo novela priniesla, je reflektovanie novej úpravy preventívnej reštrukturalizácie v osobitnom zákone. „Preventívnu reštrukturalizáciu je možné začať len vtedy, ak dlžníkovi ešte len hrozí úpadok. Naopak, ak už dlžník je v úpadku, tak je možná len klasická, teda formálna reštrukturalizácia,“uviedol pre Hospodárske noviny Martin Provazník z advokátskej kancelárie bpv Braun Partners a dopĺňa, že „pri reštrukturalizácii bolo možné dosiahnuť aj odpusteniu časti dane. Preventívna reštrukturalizácia nemá vplyv na platenie daní či cla ani na daňové a colné nedoplatky. Je bežnou súčasťou podnikania, že v určitých obdobiach môže byť prechodne viac príjmov ako výdavkov. Hrozba úpadku je obdobie predchádzajúce úpadku. Je to stav, v ktorom spoločnosť má už také finančné ťažkosti, ktoré nie sú len prechodné a náhodné či krátkodobé a ľahko odvrátiteľné, ale, naopak, sú dlhšie trvajúce, opakujúce sa, s negatívnym trendom, respektíve nezlepšujúcim sa trendom vývoja. Inými slovami, ťažkosti podniku sú také závažné, že bez prijatia navrhovaných opatrení by úpadok nastal.“
Reštrukturalizácia sa rozdeľuje na verejnú a neverejnú. Je na voľnom rozhodnutí dlžníka, či si zvolí verejnú alebo neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Rozdiel je v tom, že „neverejná preventívna reštrukturalizácia je možná len s veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenka alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí, teda napríklad s bankami a lízingovými spoločnosťami. Verejná preventívna reštrukturalizácia je s takmer všetkými veriteľmi, sú z toho však vybrané niektoré skupiny veriteľov. Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nie je možné vykonať napríklad so zamestnancami či s malými živnostníkmi s malými pohľadávkami a podobne,“vysvetľuje Martin Provazník s tým, že „výhodou neverejnej preventívnej reštrukturalizácie – vzhľadom na okruh veriteľov s pravdepodobne najväčšou výškou pohľadávok – je priestor pre podnikateľa sústrediť sa na najväčšie záväzky, v menej formálnom procese, v užšom kontakte s veriteľmi, so skôr dosiahnutým výsledkom. Výhodou verejnej preventívnej reštrukturalizácie, vzhľadom na zahrnutie skoro všetkých veriteľov, je komplexné riešenie záväzkov podnikateľa, stále v relatívne krátkom čase.“
Doterajšia úprava umožňovala dlžníkom „vyhrotiť“finančnú situáciu tak, že aj keď videli, že im hrozí úpadok, situáciu neriešili včas a nechali spoločnosti „padnúť“do konkurzu. Od sedemnásteho júla 2022 musia štatutári dávať omnoho väčší pozor, niektoré úkony, napríklad úhrady niektorých faktúr, môžu byť problematické a bude tlak na to, aby riešili túto situáciu v preventívnej reštrukturalizácii. Nová úprava je výsledkom prebratia smernice Európskej únie o reštrukturalizácii a insolvencii.
Preventívna reštrukturalizácia je určená len pre právnické osoby. Podľa zákona je dlžník v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť v najbližších 12 mesiacoch. Zároveň sa predpokladá, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v období nie dlhšom ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.
„Čiže ak si právnická osoba na základe posledných údajov z účtovníctva vypočíta, že jej medzera krytia nebude aspoň 10 percent jej splatných peňažných záväzkov, respektíve v najbližších dvoch mesiacoch sa tak stane, tak bude pravdepodobne platobne neschopná, respektíve je v úpadku. Právnickej osobe preto hrozí úpadok, ak jej hrozí, že jej nevyjde výpočet platobnej schopnosti tak, ako to uvádzam predtým. Túto rovnicu by som odporúčal sledovať všetkým štatutárom, respektíve finančným riaditeľom spoločností, ktoré majú alebo očakávajú finančné problémy,“uviedol Martin Provazník.
Dlžník nemusí riešiť finančnú situáciu prostredníctvom preventívnej reštrukturalizácie. Je to iba jeho právo. Preventívna reštrukturalizácia je však jediným takzvaným procesným, teda súdnym, riešením hroziaceho úpadku. Ak túto možnosť nevyužije, ostáva mu k dispozícii len súkromné neprocesné, čiže mimosúdne, riešenie v podobe dohody s veriteľmi. Ak sa rozhodne riešiť svoju finančnú situáciu preventívnou reštrukturalizáciou, mal by zvážiť v prvom kroku vyhľadanie pomoci odborníka, takzvaného poradcu, ktorý má najmä odborné vedomosti a skúsenosti potrebné pri riešení hroziaceho úpadku, odporúča Martin Provazník.
Martin Provazník ďalej upozorňuje, že vzhľadom na komplexnosť preventívnej reštrukturalizácie, zapojenie a financovanie poradcu, kvalitnú prípravu podkladov a analýz, priebežné plnenie si ďalších povinností vrátane niektorých finančných povinností je potrebné rátať s nákladmi. Presná suma sa nedá vopred určiť ani paušalizovať. Aj preto je úlohou podnikateľa, respektíve poradcu, aby zhodnotil, či je preventívna reštrukturalizácia vzhľadom na všetky okolnosti vhodná cesta.
Príslušnosť súdov
Reštrukturalizácia teda nie je súkromným rokovaním dlžníka s veriteľmi – ide o súdne konanie. Súd tu má dôležité úlohy, predovšetkým úlohu kontrolovať splnenie podmienok pre vstup do konania, jeho priebeh, dodržiavanie informačných a iných povinností dlžníka a ďalších aktérov, a napokon preskúma aj ozdravný plán. To, ktorý súd je príslušným, rieši aktuálna novela, ktorá bude účinná od prvého januára.
Odvolania proti rozhodnutiam okresných súdov v Banskej Bystrici, Trenčíne a Žiline má riešiť Krajský súd Banská Bystrica. Proti rozhodnutiam Mestského súdu Bratislava III a okresných súdov v Nitre a Trnave sa bude možné obrátiť na Bratislavský krajský súd. A napokon vo vzťahu k Mestskému súdu Košice a Okresnému súdu Prešov bude príslušným Košický krajský súd. Miestna príslušnosť sa má určovať podľa bydliska dlžníka, respektíve jeho sídla, ak ide o právnickú osobu. Príslušnosť sa pritom určuje podľa okolností, ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie.
Teda nie ku dňu podania návrhu. Z príslušnosti týchto súdov sú však vyňaté prípadné spory, ktoré by sa dotýkali bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V konkurznom práve platí, že osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Neskorým podaním návrhu sa totiž pri negatívnom hospodárskom vývoji firmy znižuje objem majetku, z ktorého môžu byť veritelia, aspoň čiastočne, uspokojení. Na konanie v týchto sporoch bude príslušný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, alebo súd, ktorý by bol príslušným na vyhlásenie konkurzu, ak by takýto návrh bol podaný. Konania, ktoré sa začali ešte tento rok, sa dokončia na pôvodne príslušných súdoch. Výnimkou by bol prípad, ak by iný zákon, ako je zákon o konkurze, ustanovil, že výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
Konkurz, reštrukturalizácia a oddlženie
V sumarizácii tak zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje konkurz a malý konkurz, reštrukturalizáciu, oddlženie konkurzom a oddlženie splátkovým kalendárom. Reflektuje taktiež úpravu verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorá je upravená osobitným zákonom o riešení hroziaceho úpadku. Konkurz – ide o situáciu, keď sa dlžník dostáva do úpadku, teda ak je platobne neschopný alebo predlžený. Účelom je uspokojiť v najväčšej možnej miere veriteľov. Keďže je dlžník v úpadku, úplné uspokojenie nebude možné.
Reštrukturalizácia – ide taktiež o situáciu, keď sa dlžník dostal do úpadku. Po ukončení reštrukturalizácie však, na rozdiel od konkurzu, môže podnikateľ ďalej pokračovať vo svojej činnosti, respektíve ako právnická osoba nezaniká. Ani v prípade reštrukturalizácie sa nepočíta s úplným uspokojením veriteľov. Hoci ani ich úplne uspokojenie podľa reštrukturalizačného plánu nie je vylúčené. Povolená bude len v prípade, ak je predpoklad, že miera uspokojenia veriteľov bude vyššia než v prípade konkurzu.
Preventívna reštrukturalizácia – ide o situáciu hroziaceho úpadku. Teda dlžník ešte nie je platobne neschopný, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov jeho platobná neschopnosť nastane. Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku. V prípade schválenia preventívnej reštrukturalizácie môže optimalizovať svoje záväzky ešte pred tým, ako sa dostane do úpadku.
Oddlženie – rieši situáciu platobne neschopného dlžníka – fyzickej osoby, bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Fyzické osoby sú oprávnené domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Dlžník je oprávnený podať návrh iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Po osobnom bankrote môže siahnuť, iba ak má „poctivý zámer“. Teda ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Dlžník má poctivý zámer, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, začal podnikať a podobne.