Štát chystá v cenách elektriny veľkú rošádu
Ročne sa u nás stratí okolo dvoch terawatthodín prúdu. Ten aktuálne prudko zdražel a ohrozuje januárové ceny pre domácnosti a firmy.
Bratislava – Keď si domácnosť kontroluje faktúru za elektrinu, nájde položku so zložitým názvom. Ide o tarifu za podporné služby. Domácnosť ju hradí v sume 15,90 eura za megawatthodinu, čo ročne dáva sumu takmer 40 eur na malého odberateľa. Ide o podporu pre slnečné zdroje, iné ekologické výroby elektriny, ale aj baníkov. Zelené zdroje produkujú roky surovinu so stratou a potrebujú dotácie. Lenže tento rok sa situácia zmenila. Odberatelia položku platia, no zelené zdroje ju už nepotrebujú. Z celkovo vybranej sumy, ktorá sa očakáva okolo 300 miliónov eur, tak vzniká nadvýnos. Ten bude časťou zo spomínanej sumy.
V hre je rošáda v položkách
Podľa zistenia HN ho regulačný úrad plánuje vrátiť do systému, a to v prospech spotrebiteľa. V hre je veľká rošáda, ktorá by sa dotkla položiek pre domácnosti aj firmy. Na jednej strane tu je suma, ktorá sa zjavne vybrala navyše. A na druhej sú zase v cenách elektriny podhodnotené sumy. Rošáda súm by mala podľa terajších pravidiel nastať v priebehu rokov 2023 a 2024. Ide o pokrytie elektriny na straty pri distribúcii a o cenu za podporné služby. V prvom prípade chýbajú stovky miliónov.
Len na území stredného Slovenska totiž podľa informácií HN počítali s tým, že náklady na prúd, ktorý sa v sieti stratí, budú vyše 30 miliónov eur, no realita je takmer 170 miliónov eur. Podobne je to aj so sústavami na západe a východe krajiny. Tieto položky ohrozujú udržateľnosť januárových účtov za elektrinu. Do oznámenia nových cien pritom chýbajú len necelé dva týždne.
HN v tejto súvislosti oslovili regulátora. Ten reagoval, že si uvedomuje, že v súvislosti s turbulentným vývojom na trhu s elektrinou a potrebou nakupovať elektrinu na straty na dennom trhu vznikli v tomto roku distribučným spoločnostiam dodatočné náklady. „Tie boli vyvolané hlavne vyššou ako predikovanou cenou elektriny na nákup elektriny na straty,“opisuje hovorca regulátora Radoslav Igaz. Podľa jeho slov sú spomínané dodatočné náklady na straty predmetom korekcie v zmysle platnej vyhlášky úradu, kde po preskúmaní ich oprávnenosti môžu byť zohľadnené v poplatkoch za straty o dva roky neskôr. „V súčasnosti úrad skúma možnosti, ako aspoň čiastočne eliminovať uvedený negatívny dosah na odberateľov prostredníctvom využitia prebytku zdrojov v systéme tarify za prevádzkovanie systému už v roku 2022,“približuje Igaz.
Úrad už v lete varoval, že konečné ceny komodity môžu od januára stúpnuť o viac ako sto percent. Aby sa tak nestalo, štát zaistil v memorande so Slovenskými elektrárňami prúd za tohtoročné ceny. Lenže ten nepokrýva drahú energiu na straty. Rovnako tak stúpnu aj náklady na zaistenie stabilných dodávok. Tie platíme cez tarifu za systémové služby v tohtoročnej sume 6,30 eura za megawatthodinu. Položku na budúci rok aktuálne obstaráva u dodávateľov Slovenská elektrizačná prenosová sústava a predpokladá sa jej prudké zdraženie.
Presný scenár nepoznajú
Na postup regulátora aktuálne čakajú ďalší hráči. Hovorkyňa Západoslovenskej energetiky Michaela Dobošová hovorí, že regulátor stanovil cenu elektriny na krytie strát v distribučných sústavách na budúci rok ako priemer denných cien elektriny na rok 2023 za polročné obdobie na burze PXE, čo je podľa jej slov 361 eur za megawatthodinu. Súhlasia s ňou aj ostatní účastníci trhu.
Prečo straty v sieťach zaťažujú hospodárenie distribútorov elektrického prúdu? Analytik spoločnosti JPX Ján Pišta hovorí, že cena na krytie strát je regulovaná a je odvodená od burzovej ceny, tak ako je to pri domácnostiach a malých podnikoch. Po minulé roky boli však burzové ceny nízke, a tak to nebol veľký podiel. „V tomto roku však burzové ceny významne zdraželi, a tak aj táto tarifa za straty významne vzrastie a spolu s tarifou za systémové služby bude predstavovať hlavné zložky, ktoré zdvihnú regulovanú časť koncovej ceny,“tvrdí Pišta.
Pomáha umelá inteligencia
Preto sú aj distribučné spoločnosti motivované znižovať straty. Na ilustráciu, ročne sa na Slovensku stratí okolo dvoch terawatthodín komodity. Pričom ročná spotreba krajiny je približne 28 terawatthodín. Na strednom Slovensku robia prevenciu úbytkov podľa Gejdoša viacerými spôsobmi. „V prvom rade je to regulačný rámec, ktorý limituje ich výšku v sústave,“objasňuje. Zároveň sú podľa jeho slov povinní dodržiavať legislatívu Únie prikazujúcu zvyšovať pri investíciách energetickú efektívnosť distribučnej sústavy.
Aj samotný regulátor predpisuje, aké povolené percento úbytku môže nastať v distribučných sústavách, hovorí Dobošová. Potom existujú aj netechnické úbytky, ktoré sú spojené napríklad s nelegálnym odberom. Tie sú však podľa Danihelovej marginálne vďaka systémovému prístupu pri prevencii, diagnostike a identifikácii rizikových odberných miest. Využívajú pri tom aj umelú inteligenciu.