U financmajstra sa pri výdavkoch prepočítali
Dlhová služba štátu je nadhodnotená. Nie je to prvýkrát, keď ministerstvo financií ráta s väčším míňaním, ako je potrebné.
Bratislava – Krízové časy znamenajú neistotu aj obavy. A to z väčšieho míňania či potreby vytvárať si zásoby. Je to prirodzenou reakciou pre ľudí aj celé štáty. Niekedy sú však hrozby prehnané. Už počas koronakrízy sa predpokladalo, že ekonomické následky budú vážnejšie, ako neskôr ukázala realita. Upravený postcovidový návrh rozpočtu Slovenska na rok 2021 prognózoval, že schodok dosiahne úroveň až 9,7 percenta HDP.
Reálny deficit, s ktorým štát predvlani hospodáril, bol však len 6,15 percenta HDP alebo sedem miliárd eur v hotovostnom vyjadrení. Situácia sa opakuje aj teraz počas energetickej a inflačnej krízy. Vláda na návrh ministra financií Igora Matoviča presadila v parlamente zmenu tohtoročného zákona roka. O 1,5 miliardy eur zvýšila očakávané príjmy z titulu drahších cien a vyššieho výberu daní. Rovnako tak sľubuje rast výdavkov.
Miliardové počty
V skutočnosti však pravdepodobne toľko peňazí potrebovať nebude. A deficit môže byť podľa viacerých zdrojov napokon nižší ako očakávaných takmer päť percent HDP. Tieto okolnosti naznačil aj úrad, ktorý riadi toky veľkých pôžičiek v krajine. Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek pre HN povedal, že aj tento rok bude hotovostný deficit menší, ako bol plánovaný na úrovni 5,5 miliardy. „Do konca roka vydáme celkovo o miliardu menej štátnych dlhopisov, ako sme deklarovali na začiatku roka. Dôvodom sú podstatne lepšie príjmy štátneho rozpočtu,“prezradil Bytčánek.
Na jednej strane štát doťahuje stav kasy pre tento rok a na druhej dokončuje prípravy rozpočtu na budúci rok. Ten sa opäť rodí počas krízových časov. Namiesto ustupujúcej koronakrízy nás v súčasnosti sužuje vojna na Ukrajine, energetická kríza či stále rastúca rekordná inflácia. Ministerstvo financií v rozpočte naplánovalo, že štát si budúci rok na pokrytie celkovej finančnej potreby požičia takmer 13 miliárd eur. Táto suma vychádza z predpokladu, že hotovostný deficit dosiahne sumy 8,3 miliardy, k čomu bude treba pripočítať splatný štátny dlh v hodnote 4,6 miliardy.
Ak by sa tieto predpoklady naplnili, prekonali by sme doterajší rekord celkovej finančnej potreby ministerstva financií z pandemického roku 2020, ktorá dosiahla celkovú sumu 12,5 miliardy eur. „Splátky 4,6 miliardy eur sú dané, tie musíme zaplatiť, ale kvalifikovaným odhadom si nevieme celkom predstaviť, že by osemmiliardový deficit bol v našich podmienkach vyčerpaný. Aj keď cenová a energetická kríza môže priniesť rozličné situácie a nie je zlé, keď sú v štátnom rozpočte nejaké rezervy,“tvrdí Bytčánek.
Predpokladáme, že finančné potreby štátu v budúcom roku dosiahnu 10 miliárd eur.
Lepšia realita
Dodal, že Ardal zatiaľ komunikuje s investormi, že si budúci rok požičia spolu približne osem miliárd eur. Zároveň by sa mal tiež zvýšiť cash flow Štátnej pokladnice a prídu peniaze z fondu obnovy, ktoré môžu kryť dlh, deficit a krátkodobé potreby štátu.
Nižšiu sumu celkovej finančnej potreby odhaduje aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Predpokladáme, že finančné potreby štátu v budúcom roku dosiahnu necelých 10 miliárd eur, pričom hlavný rozdiel vidíme v nižšom deficite štátneho rozpočtu, než prognózuje ministerstvo financií,“uviedol analytik. Vychádza najmä z predpokladu, že rezervy, ktoré sú v rozpočte naplánované, sa nebudú realizovať v plnej miere.
Matej Horňák, analytik slovenskej sporiteľne