Malé parcely nevedia využiť potenciál pôdy
Množstvo vlastníkov rozdrobenej pôdy sťažuje usporiadanie jednotlivých vlastníckych vzťahov. V prípade lesov zase vznikajú najväčšie problémy počas dedičských konaní.
rozdrobenosť pozemkov je na Slovensku dlhodobý problém, ktorý spôsobuje viacero komplikácií. Zdedili sme ho ešte z čias uhorskej monarchie a zvýraznila ho aj kolektivizácia počas bývalého komunistického režimu.
„Je to celý komplex nedostatkov začínajúci sa zníženým rozsahom uplatňovania si vlastníckeho práva cez problémy s užívaním rozdrobených pozemkov až po náročné evidovanie rozdrobeného vlastníctva,“hovorí ministerstvo pôdohospodárstva. Problémy sa týkajú tak poľnohospodárskej, ako aj lesnej pôdy.
Nevýhody malých dielov
Medzi najväčšie nevýhody drobných parciel, ktoré vlastní množstvo jednotlivcov, zaradil advokát Martin Vasiľ z advokátskej kancelárie Vasiľ & Partners tieto:
– množstvo vlastníkov rozdrobenej pôdy sťažuje usporiadanie vlastníckych vzťahov,
– znemožňuje plnohodnotné využívanie pôdy,
– vyššie odvody v prípade rozdelenia pozemku na nižšiu výmeru, teda platí, že čím menší pozemok vznikne, tým je vyššia daňová odvodová povinnosť nadobúdateľa pozemku.
„Keďže drobenie vzniklo najmä v období predchádzajúcom platnej právnej úprave, ktorá už proti drobeniu pozemkov bojuje, často vznikajú prípady, keď o tieto rozdrobené pozemky nemajú spoluvlastníci záujem, prípadne sú v zahraničí, alebo pozemky vlastnia mŕtve osoby a tieto podiely neboli prededené,“opisuje vzniknutú situáciu advokát. Tento stav spôsobuje problémy, ako sme aj uviedli, v oblasti usporiadania vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom, kde je často tento proces časovo veľmi náročný, prípadne až nemožný.
Problémy pri dedení
Trochu inak to vyzerá pri lesoch. Najčastejšie problémy vznikajú v rámci dedičských konaní, keď sa dediči nevedia dohodnúť na tom, komu predmetné pozemky pripadnú do vlastníctva.
„Dediči totiž musia dodržať literu platného zákona týkajúcu sa minimálnych výmer lesných pozemkov. V tomto smere preto odporúčame ústretový krok zo všetkých strán a dosiahnutie dedičskej dohody,“radí Vasiľ.
Pri delení pozemkov medzi dedičov je totiž dôležitý dátum úmrtia pôvodného majiteľa, keďže zákaz drobenia pôdy je účinný od septembra 1995. „Ak sú teda predmetom dedenia pozemky po osobe, ktorá zomrela pred septembrom 1995, dediči ich môžu deliť aj takým spôsobom, že rozdelením vzniknú pozemky menšie,“dopĺňa vzápätí advokát.
„Uvedené je dobré mať na pamäti, keďže v praxi našej advokátskej kancelárie sa pravidelne stretávame so situáciou, keď dedičstvo nebolo prededené viac ako 30 rokov. Ďalším problémom rozdrobenosti lesných pozemkov je efektívne využitie územia, ako aj hospodársky rozvoj či vybudovanie a rozvoj potrebných vodohospodárskych a ekologických stavieb, a teda v administratívnych konaniach na príslušných úradoch často narážame na legislatívne odôvodnený odpor zodpovedných pracovníkov.“
Dedičia musia dodržať literu platného zákona
týkajúcu sa minimálnych výmer lesných
pozemkov.
Novinky pri sceľovaní
Pomôcť má aj takzvaný proces sceľovania, ktorý je však na Slovensku zdĺhavý a pomalý – týka sa to tak komplexných, ako aj jednoduchých pozemkových úprav. Pomôcť rozbehnúť by ho mohla novela zákona o pozemkových úpravách, ktorú poslanci v Národnej rade posunuli do druhého čítania.
Štát by mal podľa nej vynaložiť najmenej 40 percent z celkového objemu nákladov štátneho rozpočtu, spojených s pozemkovými úpravami, na spoločné zariadenia a opatrenia – tie pôjdu na projektovanie, realizáciu a tiež samotnú údržbu spoločných zariadení. Tento podiel by mal byť dodržaný na celom území Slovenska. Návrh tiež hovorí o tom, že by spomínaných 40 percent nemalo zvýšiť finančnú záťaž štátu.
Martin Vasiľ, vasiľ & Partners