Čo ak dnes nemáme infláciu?

Oinflácii dnes počúvame stále a všetci vidíme, že ceny množstva tovarov prudko rastú. Index spotrebiteľských cien, štandardne považovaný za meradlo inflácie, ukazuje na Slovensku takmer 15-percentný medziročný rast. Otázka z nadpisu tak znie na prvý pohľad veľmi hlúpo – samozrejme, že máme infláciu! Ak sa však bližšie pozrieme na to, čo slovo inflácia vlastne znamená, odpoveď už nie je taká jednoznačná. Pojem inflácia pôvodne označoval nárast objemu peňažnej zásoby oproti zásobe drahých kovov, ktoré mali kryť menu konkrétnej krajiny či banky. Takúto infláciu bolo jednoduché identifikovať a často bola politickým rozhodnutím.

Neskôr, v priebehu 19. a 20. storočia, keď sa strácala priama väzba medzi menami a drahými kovmi, sa pojem inflácia začal používať na označenie takého nárastu objemu peňazí v obehu, ktorý prevyšoval potreby ekonomiky a obchodu. Takúto infláciu peňazí už bolo možné identifikovať iba nepriamo – prostredníctvom jej dosahu na cenovú hladinu. Rast cenovej hladiny bol tak považovaný iba za prejav inflácie peňazí. Keď však v priebehu 20. storočia Keynes správne poukázal na to, že rast cenovej hladiny môže mať aj iné príčiny ako infláciu peňažnej zásoby, tak samotný pojem inflácia začal strácať svoj pôvodný význam. Namiesto označenia špecifickej monetárnej príčiny nárastu cenovej hladiny začala byť inflácia stotožňovaná so samotným nárastom cenovej hladiny bez ohľadu na jeho príčinu či dokonca iba s nárastom ceny určitých tovarov (napríklad energií).

Táto zásadná zmena v chápaní pojmu inflácia nie je iba nejakou kuriozitou z dejín ekonómie, ale má dôležité praktické dôsledky. Inflácia chápaná ako prílišný nárast množstva peňazí v obehu, prejavujúci sa rastom cien, mohla byť logicky spôsobená aj vyriešená iba inštitúciou vydávajúcou menu a kontrolujúcou objem peňazí v obehu – teda centrálnou bankou. Inflácia chápaná ako akýkoľvek nárast cenovej hladiny však nie je vždy pod kontrolou centrálnych bánk. Závisí od jeho príčiny.

Centrálne banky nevedia zastaviť vojnu na Ukrajine, postaviť v Európe viac LNG terminálov, pestovať obilie ani zabezpečiť, aby sa do hotelov a reštaurácií hneď po pandémii vrátilo dosť zamestnancov. Za boj s infláciou sú však stále formálne zodpovedné. Ak dnes ekonomika nezápasí s infláciou v pôvodnom význame slova, ale s rastom cien v dôsledku energetickej krízy, vojny a následkov pandémie, centrálne banky ho efektívne nevyriešia a rýchlym zvyšovaním sadzieb môžu prehĺbiť problémy spôsobené rastúcimi cenami.

Inflácia chápaná ako akýkoľvek nárast cenovej hladiny však nie je vždy pod kontrolou centrálnych bánk.