Za dva roky je tu už tretí šéf zboru
Hlava rezortu spravodlivosti Viliam Karas odvolal šéfa väzenského zboru Róberta Mudrončeka. Dôvodom tohto rozhodnutia môže byť pravdepodobne aj neustála kritika na väzobné stíhanie.
Bratislava – Len po vyše roku a pol skončil vo funkcii Róbert Mudronček. Zboru väzenskej a justičnej stráže šéfoval aj v minulosti, a to v rokoch 2010 až 2012, keď bol po parlamentných voľbách novým ministrom Tomášom Borcom odvolaný.
Mária Kolíková Mudrončeka opätovne navrhla po tom, ako z tejto pozície odstúpil Milan Ivan. Stalo sa tak krátko po smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý, ako je známe, spáchal vo väzbe samovraždu.
Nová metla
Ministerku spravodlivosti po jej abdikácii nedávno vymenil Viliam Karas a ten začal v problematickom rezorte upratovať. Za dva roky sa tak na stoličke riaditeľa väzenského zboru ocitol už tretí šéf. Informácia o odvolaní prekvapila aj bývalého štátneho tajomníka Ondreja Dostála.
„Počas môjho pôsobenia na poste štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti som mal viackrát možnosť stretnúť sa s prácou doterajšieho generálneho riaditeľa Róberta Mudrončeka. Považujem ho za skúseného a kompetentného odborníka a slušného človeka, ktorý si svoju prácu vykonáva zodpovedne a poctivo,“reagoval pre HN. „Nie sú mi známe žiadne dôvody, pre ktoré by mal vo svojej funkcii skončiť, preto tomuto rozhodnutiu pána ministra Karasa nerozumiem,“myslí si poslanec Dostál.
Najnovšie Karas do funkcie vymenoval Michala Sedliaka. Ten pracuje v zbore od roku 1999 a v tomto roku sa stal riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra-chrenová. „Rozhodnutie o zmene vo vedení zboru som prijal po zrelej úvahe v záujme zefektívnenia projektového riadenia potrebného pre pokračovanie v nevyhnutnej modernizácii a humanizácii väzenstva,“vysvetlil svoje kroky minister.
Psychický nátlak
„Pokiaľ ide o zmenu vo funkcii generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, tak je nutné uviesť, že zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti, ktorý cez osobu generálneho riaditeľa zodpovedá za jeho chod,“reaguje sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. Podľa jeho slov je preto normálne, že minister má predstavu o tom, ako by mal zbor fungovať a kto by ho mal riadiť, aby splnil jeho očakávania.
„Preto je plne v jeho kompetencii, či na čele zboru uskutoční nejaké zmeny a kedy sa tak stane. A ak sa pýtate, či zmena na čele zboru mala súvislosť aj s tým, že viacerí obvinení či odsúdení sa sťažovali na podmienky vo väzbe či vo výkone trestu odňatia slobody, tak k tomu sa neviem vyjadriť,“dodal sudca.
On sám však dlhšie patrí ku kritikom väzobného stíhania, ktoré obvineného často núti k priznaniu pod psychickým nátlakom. „Návštevy rodiny sú výrazne obmedzené, písomný styk s vonkajším svetom prechádza cenzúrou, ktorá je pomalá,“poukazuje na neadekvátne podmienky Peter Šamko.
Často sa potom podľa Šamka človek po niekoľkomesačnom pobyte vo výkone väzby nachádza v takom duševnom stave, že už chce to mať všetko za sebou. To platí o to viac, ak sa to podľa sudcu spojí aj so spánkovou depriváciou. „Časté budenie v noci sa vykonáva pod zámienkou zistenia, či si obvinený nepoškodzuje zdravie,“argumentuje Šamko. „Ráta sa s psychologickým predpokladom, že ten, ktorého všetci opustili, je náchylný sa zlomiť a je teda menej odolný voči ovplyvňovaniu.
Kritika za spôsob väzby
Pravdou je, že zlé väzobné podmienky sú pod paľbou kritiky už roky. A to nielen dĺžka väzobného stíhania. Spánková deprivácia, izolácia, zadržiavanie listov, zákaz používania príboru či zlé hygienické podmienky – to všetko v minulosti spomínal aj advokát Peter Kubina v žiadosti o náhradu škody pre svojho klienta.
Kubina sa aktuálne k nominácii nového šéfa zboru vyjadriť odmietol. Treba len spresniť, že situáciu, ktorú opisoval, sa diala ešte pod vedením bývalého šéfa Milana Ivana.
Štát sa, ako je známe, napokon Jaroslavovi Haščákovi ospravedlnil za neodôvodnenú väzbu a obvinenie. Advokát Kubina nemajetkovú ujmu vtedy zdôvodnil aj podmienkami klienta v cele predbežného zadržania.
Haščák bol umiestnený do takzvanej bezpečnostnej cely, v ktorej bolo zariadenie pripevnené k podlahe alebo na stenu. Počas väzby bol maximálne izolovaný na samotke vo veľkosti päť štvorcových metrov, čím sa podľa Kubinu dostal do stavu úplnej sociálnej izolácie a deprivácie.
Nemohol používať príbor ani tanier. Jesť mohol len lyžicou z ešusu, bez možnosti jedlo krájať. Vychádzku mal povolenú jednu hodinu denne, bez priameho slnečného svetla.
Nedovolili mu vraj prevziať si od obhajkyne ani dioptrické okuliare. Opisoval, že Haščák bol pravidelne v noci budený, a to každú hodinu, v prvé dni to bolo dokonca každú polhodinu.
Návštevy rodiny sú výrazne obmedzené, písomný styk s vonkajším svetom prechádza cenzúrou, ktorá je
pomalá.
Peter Šamko, sudca Krajského súdu
v Bratislave
Treba zmeny
Peter Šamko preto navrhuje legislatívne skrátiť lehoty trvania väzby, sprísniť podmienky na predĺženie trvania väzby v prípravnom konaní, ku ktorým sa pristupuje pomerne benevolentne.
Podľa Šamka prakticky v každej trestnej veci, kde je podaný návrh na predĺženie lehoty trvania väzby, sa takýmto návrhom vyhovuje.
Ohľadne výkonu väzby je podľa neho nutné upraviť podmienky návštev obvineného, písomného styku, možností vykonávania rôznych aktivít a zaviesť lehoty na cenzurovanie pošty obvineného, a teda minimalizovať drsné podmienky. A napokon, zakázať operatívne návštevy pracovníkov polície obvinených vo výkone väzby bez prítomnosti obhajcu obvineného.