Poplatky môžu vyjsť na tisíce eur, no dá sa na nich ušetriť

Bratislava – Výkyvy na akciových trhoch, ktorých sme svedkom i dnes, favorizujú dlhodobé a pravidelné investovanie. „To umožňuje využiť aj prepad trhov, keďže investor nakupuje za výhodné ceny a následne zarába na ich zotavení. Vďaka tomu dokáže v dlhodobom horizonte poraziť aj infláciu,“vysvetľuje Martina Šimončičová, ktorá vedie rozvoj online investičnej platformy Portu na Slovensku.

Napríklad, ak niekto dokáže zainvestovať 20 eur každý mesiac počas 20 rokov, na konci môže mať na účte vyše desaťtisíc eur. Platí to za predpokladu osempercentnej ročnej výkonnosti investície. Ak by si odkladal hotovosť, bolo by to iba

4 800 eur. Konkrétna suma, ktorú zarobí, sa však odvíja aj od výšky poplatkov či daní, ktoré sú s investíciou spojené. V prípade ročného poplatku jedno percento z výšky spravovaného majetku môže mať na účte 10 401 eur. Takýto poplatok si účtuje napríklad online investičná platforma Portu a je doň zahrnutá aj DPH.

Ak by však poplatok bol jedno percento ročne nielen z objemu spravovaného majetku, ale ďalším percentom by sa spoplatňoval aj vklad a k tomu by sa zvlášť pripočítala aj DPH, pri rovnakej výkonnosti fondu by bola koncová ušetrená suma na úrovni 10 027 eur. Aj v tomto prípade ide o poplatkový model, ktorý sa na trhu štandardne používa.

Tradičné fondy sú drahšie

Ešte vyššie poplatky sú spojené s tradičnými podielovými fondmi, ktoré sú bežne v portfóliu prakticky každej relevantnej banky. V takomto prípade zvykne poplatok za správu presahovať úroveň jeden a pol percenta ročne. Podľa odborníkov, ak vezmeme do úvahy napríklad správcovský poplatok 1,6 percenta ročne, vstupný poplatok dve percentá a platbu depozitárovi 0,2 percenta, klesne výnos investície o približne tisíc eur. Rozdiel, ktorý poplatky spôsobia, rastie s výškou investície a dĺžkou investičného horizontu. Prepočet modelových príkladov počíta s ročným výnosom akciového portfólia na úrovni osem percent.

„Aj z týchto prepočtov vyplýva, že najhorším rozhodnutím je neinvestovať vôbec a peniaze si odkladať iba v hotovosti. Hoci sa aktuálne trhom nedarí, historická skúsenosť hovorí, že po páde vždy prišiel rast. A kto investuje, mal by sa zaujímať aj o poplatky,“vysvetľuje Martina Šimončičová.

Ďalším faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy, sú dane. Na Slovensku sa totiž zdaňuje nielen úrokový výnos na vkladoch v bankách, ale zdaneniu podlieha aj výnos z tradičných podielových fondov. Správcovská spoločnosť je teda povinná investorovi daň zraziť pri predaji podielových listov zo sumy, ktorú investíciou zarobil. Keďže sadzba dane je 19 percent, môže ísť o pomerne vysokú sumu pohybujúcu sa v tisícoch eur.

Časový test

V tomto kontexte majú výhodu ETF fondy, kde platí takzvaný ročný časový test. Ten hovorí, že ak investor drží cenný papier obchodovaný na burze viac než rok, daň z výnosu pri jeho predaji sa neplatí. „Kým s podielovými listami tradičných fondov sa na burze neobchoduje, s ETF áno. Preto stačí podiely držať minimálne rok a výnos je od dane oslobodený,“približuje Martina Šimončičová. S tým je spojená aj otázka rebalansovania portfólia ľudí, ktorí do ETF fondov investujú cez online platformy. Úlohou rebalansu je zabezpečiť, aby portfólio daného investora zodpovedalo jeho rizikovému profilu a jednotlivé investičné nástroje v ňom mali stanovený podiel. Keďže každý titul má iný výnos, časom sa tento podiel mení.

Napríklad, keď sa americkým indexom darí lepšie než európskym, ich váha v portfóliu stúpa. Vďaka rebalansu sa však drží na stanovenej úrovni. „Okamžitý predaj prebytočných cenných papierov by však mohol znamenať nesplnenie podmienok časového testu a nutnosť zaplatiť daň. Preto máme rebalans nastavený tak, aby v ročnom horizonte k predaju nedochádzalo. Tým je zabezpečené, že daňová povinnosť nevzniká,“vysvetľuje Martina Šimončičová.

Hoci sa aktuálne trhom nedarí,

historická skúsenosť hovorí, že po páde vždy

prišiel rast.

martina Šimončičová,

Portu