Clo naruby

Daň z príjmu sa de facto zvýši o polovicu. Pre časť dôležitých firiem. Napriek tomu to vraj nebude mať „sociálne vplyvy“. Tak sa píše v dôvodovej správe, lebo to tam treba napísať. No zdôvodniť to už netreba. Ani kvantifikovať. Osobitný odvod je nápad Smeru, no podobne populistická súčasná koalícia ho vďačne rozšíri a zvýši na percento ročného zisku každý mesiac. Logika spočíva v tom, že štát v niektorých sektoroch bráni neobmedzenej konkurencii a za to sa chce podeliť o zisky. Ak by to urobil svojvoľne nejaký úradník, bola by to korupcia.

Vo finančnom sektore môžu firmy poskytovať služby podľa troch právnych statusov: na základe slovenskej licencie, ako pobočky z iných členských štátov alebo s europasom, čo je najjednoduchšie. Odvod zasiahne iba prvé dve kategórie. Kým clo má tradične zvýhodňovať miestne firmy oproti zahraničným, odvod to robí naopak, znevýhodňuje domácich. Politici im odkazujú, že by mali odísť a ešte aj ušetria. Poisťovne už platia nielen odvod, ale aj poistnú daň. To je pre mnohé spolu s ďalšou záťažou priveľa, vracajú licencie a na trhu ostávajú už iba ako efektívnejšie pobočky. Lenže to komplikuje domácemu regulátorovi dohľad.

Samozrejme, firmy presunú záťaž na koncového zákazníka. Tým sú ľudia, ktorí sa nespoliehajú iba na sociálny systém. Chápu, že majetok i zdravie si treba poistiť a tiež extra sporiť na dôchodok. Teraz si prečítajú, že peniaze z odvodu sa majú použiť „na financovanie základných verejných funkcií štátu“, napríklad na „hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora“. To je neprehliadnuteľný paradox: Snažíte sa odbremeniť štát? Tak ho zafinancujte.