Zálohovanie je výnosný biznis
Zálohovanie obalov výrazne poškodilo ekonomiku separovaného zberu komunálneho odpadu.
Po rokoch snaženia a príprav sa začali od tohto roku zálohovať vybrané nápojové obaly. I keď bol hlavný tlak na PET fľaše od nealko nápojov, zákon nakoniec zahrnul všetky nápojové PET fľaše s objemom od 0,1 do 3,0 litra a kovové obaly, „plechovky“. Všetky obaly sa zálohujú jednotnou cenou 15 eurocentov. Zákon o zálohovaní obalov prišiel v čase, keď sa už celkom dobre realizoval separovaný zber plastov vrátane PET nápojových fliaš a plechoviek. Najmä PET fľaše tvorili podstatnú časť vyzbieraných plastov, dobre sa realizovali na odpadovom trhu a výrazne zlepšovali ekonomiku separovaného zberu jednotlivých obcí a miest.
Separovaný zber komunálneho odpadu sa začal výraznejšie realizovať najmä po prijatí zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. v roku 2015. Zákon určil výrobcom vybraných výrobkov povinnosť postarať sa o „svoj“odpad po skončení životnosti a strate jeho fyzickej funkčnosti. Bola to takzvaná filozofia od kolísky po hrob. Výrobcovia takzvaných vyhradených výrobkov, zodpovední výrobcovia, nemuseli sami organizovať zber odpadu, ale mohli sa združovať do organizácií zodpovedných výrobcov (OZV).
Tie potom mali spolu so zberovými spoločnosťami a samosprávami organizovať separovaný zber a výhodné umiestnenie vyseparovanej frakcie na odpadovom trhu. Inými slovami, mali recyklovateľný odpad čo najvýhodnejšie „predať“na recykláciu. Z výnosov za predaj odpadu išla potom ich časť aj do pokladnice samosprávy, čím sa mohli znížiť náklady obce za skládkovanie neseparovaného komunálneho odpadu. V konečnom dôsledku to malo, respektíve mohlo mať kladný vplyv na poplatky občanov za odvoz komunálneho odpadu, takzvané smetné. Separovaný zber jednotlivých komodít výrazne prispieva ak nie k zníženiu, tak aspoň k spomalenie rastu skládkovaného komunálneho odpadu.
Odpadu dominujú plasty
Medzi komunálnym odpadom sú asi najproblémovejším odpadom plasty. Nielen rôznorodosťou materiálov, ale hlavne tým, že na legálnej či čiernej skládke sa prakticky nerozkladajú a ich rozpad trvá stáročia. V tomto smere nie sú PET fľaše výnimkou.
Mali však v porovnaní s ostatným plastovým odpadom jednu výhodu – dali sa dobre separovať aj samostatne, no tiež sa dajú dobre a jednoznačne vytriediť od ostatného plastového odpadu. A nezanedbateľným bonusom je už spomenutý veľký záujem odpadového trhu o tento odpad.
Záujem je, samozrejme, podložený i výbornými cenami a výnosmi pre OZV, zberovú spoločnosť a samosprávu. A takisto aj pre občanov...
Zákon o zálohovaní striktne ukladal povinnosť vyberať zálohy pri každom predaji, ale zároveň dal výnimky pre spätný odber prázdnych zálohovaných obalov. V praxi to znamená, že niektoré menšie predajne, bufety, stánky či čerpacie stanice pri predaji nápojov v obaloch s označením „Z“ich musia zálohovať, ale už ich nemusia spätne odoberať a vyplácať zálohy.
A, žiaľ, tých prevádzok, čo spätne neodoberajú použité prázdne obaly, je stále ešte dosť. Zálohový systém spravuje Správcovská spoločnosť, ktorá kumuluje všetky vybraté zálohy a potom refunduje platby za odovzdané obaly. Podľa zákona o zálohovaní je ambíciou zachytiť v prvých rokoch minimálne 60 percent všetkých predmetných obalov na trhu. Cieľom (konečným) je zachytiť až 90 percent všetkých zálohovaných obalov.
Najsledovanejšie sú určite „veľké“PET fľaše s objemom od 1,5 litra. Podľa oficiálnych odhadov je na trhu približne 1,2 miliardy kusov týchto obalov. Pri ostatných, malých PET obaloch a plechovkách, sa údaje o výskyte až tak nesledujú. Ak má v prvých rokoch účinnosť systému a spätný odber zálohových obalov 60 percent, tak pri „veľkých“PET fľašiach to znamená, že približne 480 miliónov kusov zálohovaných fliaš sa nevyzbiera.
Pri zálohe 15 centov za kus tak môže v systéme, teda v Správcovskej spoločnosti, ostať až približne 72 miliónov eur z nevyplatených záloh (len z PET fliaš). Suma nevyplatených záloh je určite ešte oveľa vyššia, lebo nie všetky prázdne obaly sa vracajú. Veľa navrátených obalov je z predaja na čerpacích staniciach, v malých obciach, v bufetoch, v školách a družinách a pri rôznych detských nápojoch.
Bonusom pre zálohový systém a Správcovskú spoločnosť sú vrchnáky na PET fľašiach. Tie sa musia, teraz ešte dobrovoľne, ale od roku 2024 povinne, odovzdávať spolu s fľašou. Donedávna sa tieto vrchnáky zbierali hlavne na charitatívne účely. Ide zdanlivo o malý výrobok. Hoci vrchnák váži v priemere dva gramy, ak sa vyzbiera len 60 percent PET fliaš, čo je približne 720 miliónov kusov, vyzbiera sa aj 1 440 ton vrchnákov. Sú vyrobené z vysokokvalitného polyetylénu či polypropylénu.
PET fľaše a miliónový biznis
Vrchnáky z oboch materiálov sa výborne a pomerne jednoducho recyklujú a ako druhotná surovina sú na trhu veľmi žiadané. Aktuálne ceny na trhu sú na úrovni 1,8 eura za kilogram. Správcovská spoločnosť tak môže dostať za recyklované vrchnáky ďalších približne 2,6 milióna eur.
Spolu s nevyplatenými zálohami tak môže v systéme a v Správcovskej spoločnosti zostať ročne len za „veľké“PET fľaše až 74,6 milióna eur. Suma bude určite ešte omnoho vyššia vďaka nevyplateným zálohám za ostatné obaly. Načo sa použijú milióny eur? Pôjdu na skvalitnenie systému, zvýšenie počtu miest pre spätný odber zálohovaných obalov alebo budú tieto prostriedky využité inak?
Zodpovednosť nesie občan
Je iste predčasné hodnotiť, ako zálohový systém prispel k zlepšeniu životného prostredia a k zníženiu počtu obalov voľne pohodených v prírode. Koľko obalov v porovnaní so separovaným zberom zálohový systém zachytil? Jedno sa však už konštatovať dá, zálohovanie obalov výrazne poškodilo ekonomiku separovaného zberu komunálneho odpadu. Boli to práve PET fľaše, ktoré výrazne „pomáhali“znižovať samosprávam náklady na separovaný zber komunálneho odpadu. To, čo samosprávam chýba, prináša zisk Správcovskej spoločnosti. Aj preto, že nie všade sa dalo a nie každý odovzdal zálohovaný obal.
Problematika „chýbajúcich“PET fliaš v separovanom zbere má ešte jednu zaujímavú a pre občanov nepríjemnú dimenziu. Od roku 2023 sa už nebude podľa zákona prispievať občanom na poplatky za komunálny odpad. Má sa zaviesť systém, že odpad sa bude občanom vážiť a občan zaplatí toľko, koľko odpadu „vyprodukuje“.
Zatiaľ ešte nie je jednoznačne vyriešená otázka započítania ziskov z jednotlivých vyseparovaných frakcií. Ale jedno už je zrejmé, PET fľaše budú v separovanom zbere chýbať. A nielen OZV či zberovým firmám, ale i v peňaženkách občanov.
Suma nevyplatených záloh je určite vyššia ako 72 miliónov eur, lebo nie všetky prázdne obaly sa vracajú.